Dnes žiadna krajina nemá dostatok zdrojov na udržiavanie celého spektra obranných spôsobilostí potrebných na elimináciu hrozieb vyplývajúcich z meniaceho sa bezpečnostného prostredia. Ide o protiraketovú obranu, jednotlivé druhy letectva a bojových a palebných prostriedkov pozemných síl (tankové vojsko, všetky druhy delostrelectva …), ale tiež o systémy včasného varovania podobné systému AWACS, ktorými Slovensko nikdy nebude samostatne disponovať kvôli ich náročnosti. V tomto kontexte je úzka spolupráca spojencov v NATO a partnerov v EÚ na prioritizácii a špecializácii obranných spôsobilosti zásadná.
Už na pražskom summite Slovenská republika deklarovala, že naše ozbrojené sily sa zamerajú na štyri oblasti špecializácie, a to na ženijné jednotky, OPZHN (ochrana proti zbraniam hromadného ničenia), vojenskú políciu a špeciálne jednotky. V nadväznosti na toto rozhodnutie boli v určitom rozsahu vybudované obranné spôsobilosti vo všetkých zmienených oblastiach. Azda najvýraznejšie úspechy v mnohonárodnom nasadení dosiahli slovenskí EOD experti (Explosive Ordnance Disposal – ničenie výbušných zariadení), za čo boli ocenení nielen na Slovensku, ale aj v USA, Francúzsku a v NATO.
Nedávno podpísané Memorandum o porozumení o výstavbe Centra výnimočnosti pre kontrarozviedku svedčí o ďalšom rozšírení oblastí špecializácie ozbrojených síl pre ich ďalší efektívny rozvoj v rámci iniciatívy „inteligentnej obrany“ prijatej na summite NATO v Chicagu v roku 2012.
Vzájomné doplňovanie chýbajúcich spôsobilosti medzi spojencami v NATO a partnermi v EÚ si však vyžaduje absolútnu dôveru, spoľahlivosť a záruku, že potrebná spôsobilosť bude v čase krízy krajine, ktorá ju požaduje, aj skutočne poskytnutá.
Naša armáda, rovnako ako aj armády spojencov majú zákonom stanovené úlohy a povinnosti, ktoré musia byť riešené na národnej úrovni. Preto sa mnohé krajiny rozhodli zachovať základné vojenské spôsobilostí, aby mohli byť schopné vysporiadať sa s životne dôležitými národnými požiadavkami. To by však nemalo stáť v ceste výraznejšej nadnárodnej spolupráci v oblasti rozvoja spôsobilostí.
Čo sa týka Slovenska, zatiaľ najväčším úspechom nadnárodnej spolupráce v rámci V4 bolo zrejme vytvorenie spoločnej bojovej skupiny EÚ BG pod vedením Poľska, ako vedúcej krajiny s pohotovosťou od 1. januára 2016.
Aj pri zachovaní vševojskového charakteru armády by sa Slovensko mohlo ďalej špecializovať na tie spôsobilosti, ktorými už disponuje, ktoré sú jedinečné a o ktoré je záujem. Tieto spôsobilosti by mali reflektovať národnú politicko-vojenskú úroveň ambície, ako aj požiadavky spojencov a partnerov v rámci obranného plánovania NATO a EÚ. V každom prípade špecializácia vyžaduje reálne priority a dostupné finančné prostriedky. Ani v tejto oblasti nič nie je zadarmo. Preto je potrebné k otázkam špecializácie pristupovať citlivo a zodpovedne. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že problematika špecializácie ozbrojených síl poskytuje taktiež príležitosti pre domáci obranný priemysel, vrátane relevantných subjektov výskumu a vývoja.
#Sieť si je vedomá potreby modernizácie, špecializácie a unifikácie síl. Preto bude podporovať špecializáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky v oblastiach, v ktorých máme skúsenosti, a ktoré sa budú maximálne rozvíjať a následne ponúkať do operácií medzinárodného krízového manažmentu.
Ďalšie články nájdete aj na www.siet.sk
Ivan Máčovský, vedúci pracovnej skupiny pre národnú obranu strany #SIEŤ
