Prvá bola o Bratislavčanovi, ktorý umieral v mokrej posteli na preplnenom oddelení jednej z nemocníc v hlavnom meste. Druhá o podozreniach z daňových únikov jedného zo sto päťdesiatich poslancov parlamentu spred ôsmych rokov, ktorým sa venoval sám predseda vlády, hoci na to máme kompetentné orgány od daňových až po vyšetrovacie. Preto v tej druhej správe premiér figuroval akosi navyše, kým v tej prvej zúfalo chýbal. Na zodpovednosť za stav zdravotníctva tu totiž máme, naopak, len vládu na čele s ním. S ním, ktorý však situáciu, keď spomínaný Bratislavčan skonával na preplnenom oddelení jednej bratislavskej nemocnice, do ktorej museli naprevážať pacientov z inej, kde pre vybuchnutý kotol zostala zima, nepovažoval za hodnú iného komentára, ako toho, že „ak dovolíte, nemôžem niesť zodpovednosť za kotolňu nemocnice.“ Veď ak aj vedenie nemocnice upozorňovalo na jej havarijný stav a žiadalo financie, nestalo sa im predsa nič iné ako ostatným – dostali odpoveď ako všetci – nemáme.
Tak ako jedna kotolňa jednej nemocnice nebola hodna záujmu predsedu vlády, tak ho vlastne veľmi dlho neboli hodné ani zdravotné sestry vo výpovediach, veď ich, ako podotkol jeho spolustraník, bolo len niečo cez dve percentá. A čože je to všetko v porovnaní so sto fungujúcimi kotlami po republike a deväťdesiatimi ôsmymi percentami neodchádzajúcich sestier? V podstate nič, ak sa vám to nepodpíše pod úmrtný list. Takže sa zdá sa, že sa tu v tomto duchu pokračuje – čože je to jeden medializovaný mŕtvy v zúfalých podmienkach slovenského zdravotníctva, keď ďalších 5 421 348 obyvateľov Slovenska z posledného sčítania žije?!
Nič z toho, čo sa v našom zdravotníctve v poslednom čase stalo, totiž nevyrušilo stranu a vládu v jej zaujatí vlastnou predvolebnou kampaňou. Ani kotol, ani sestry, dokonca ani z verejných zdrojov mimoriadne dobre zaplatený masér s lekárskym titulom, ktorému súčasní mocní pomohli nielen dotáciou z rezervy, ale podľa všetkého aj so štylizáciu vyjadrenia pre médiá k medializácii jeho náhleho „úspechu v podnikaní“. Vo vlastnostiach dokumentu s jeho stanoviskom bola totiž ako autorka uvedená osoba s menom a priezviskom, ktoré zhodou okolností nosí aj asistentka šéfa vlády. Ten sa z toho však vyzul podobne ako z dočasného znefunkčnenia najväčšej nemocnice v hlavnom meste – tak ako nie je odborníkom na kotly, nie je ním ani v IT… Jasné?
Musel prísť, až nečakaný pokles volebných preferencií vládnej strany, podľa jednej z agentúr dokonca na 32 percent, aby donútil kabinet predsa len konať. Aj keď opäť po svojom – počas mimoriadneho rokovania parlamentu o problémoch v rezorte narýchlo obsadili balkón v rokovacej miestnosti sympatizujúcimi dôchodcami, aby sa tam nebodaj nedostali nespokojní zdravotníci a nenastolili problémy, ktoré treba riešiť. A okrem toho premiér zvolal aj tlačovku – k osem rokov starým daňovým záležitostiam jedného z 2909 kandidátov v nadchádzajúcich voľbách.
Skrátka ani náznak toho, že by mienili dohnať plnenie vlastného programového vyhlásenia v zdravotníckom rezorte, z ktorého podľa analytikov zostalo nesplnených až šesťdesiat percent.
A tak sa čím ďalej tým jasnejšie ukazuje, že naša krajina už nemá vládu. Len o znovuzvolenie sa snažiacich vládnych politikov. A to za akúkoľvek cenu… A zďaleka nielen tú, ktorú zaplatíme raz za ich výjazdové zasadnutia, kde z rozpočtu, v ktorom vraj nie je na nemocničné kotly, ani na zdravotníkov, rozhadzujú peniaze doslova lopatami… Napríklad aj na rekonštrukciu istého zámku, napriek tomu, že je už pár rokov po rekonštrukcii, či podporu zamestnanosti v rámci včelárskeho veľkochovu, hoci sa ním v danom regióne zaoberajú len dôchodcovia počas voľného času ….
