Na Slovensku to však tak nie je, napriek tomu, že okolo všetkých hladových dolín sa rozprestierajú lesy, ktoré by dokázali uživiť tisícky ľudí. Prečo? Lebo niekto tu špekuluje a Slovensko namiesto hotových výrobkov vyváža surovinu. Teda drevo ako drevo.
Zamestnancov v drevospracujúcom priemysle na Slovensku z roka na rok ubúda a export dreva stúpol v posledných rokoch takmer dvojnásobne. Výsledkom je nedostatok suroviny pre domácich spracovateľov dreva a následné rušenie výroby, krach drevospracujúcich firiem a rast nezamestnanosti. V posledných rokoch stúpol vývoz surového dreva o 1,3 milióna kubických metrov – na 3,4 milióna kubíkov dreva, ale Slovensko prišlo o 12 600 pracovných miest.
Navyše, priemerná cena exportného dreva je 60 eur za meter kubický, ale po spracovaní je jeho hodnota 464 eur. Ak sa spracuje v zahraničí, Slovensko tým prichádza o 1,2 miliardy eur.
Trvalo udržateľné hospodárenie, starostlivosť o lesy a následné využitie drevnej suroviny na domácej pôde je nevyužitým rezervoárom pracovných príležitostí. Namiesto toho, aby sa drevospracujúci priemysel rozvíjal a to, čo sa v lesoch vyťaží, sa spracúvalo na Slovensku, produkujú naše lesy drevo na vývoz. Napríklad, kým slovenské píly nemajú čo robiť, pretože nemajú drevo, firma Taper, ktorá má blízko k ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, exportovala v minulom roku 450-tisíc kubíkov dreva.
Lesy pokrývajú 41 percent plochy Slovenska, ich výmera je viac ako 2 milióny hektárov a aj vďaka zásobe dreva vo výške 476 miliónov metrov kubických tvoria významnú časť národného bohatstva krajiny.
Namiesto toho, aby ho štát chránil, sme svedkami jeho devastácie a špekulácií. Výsledkom je, že Slovensko po vzore banánových republík namiesto efektívneho spracovania vyťaženého dreva vyváža surovinu a namiesto toho, aby sa drevospracujúcemu priemyslu darilo, skrachovali alebo výrazne obmedzili výrobu kedysi významné drevospracujúce podniky ako Smrečina Banská Bystrica, Preglejka Žarnovica, Bučina Zvolen a celý rad ďalších.
Produkcia sortimentov vysokej kvality na Slovensku klesla viac ako stonásobne a lesné hospodárstvo stráca niekoľko miliónov až miliardu eur ročne. Samozrejme, drevospracujúci priemysel sa sám od seba nespamätá. Efektívne spracovanie domácej obnoviteľnej suroviny by mal štát podporiť – ale takými nástrojmi, ktoré nedeformujú trhové prostredie.
Postihnuté sú predovšetkým malé a stredné podniky. V prípade drevospracujúcich podnikov a tiež dreva ako tovarovej komodity by bolo riešením zavedenie prenosu daňovej povinnosti k DPH na odberateľa, teda tzv. tuzemský reverse charge. Výšku verejných financií by to neovplyvnilo, daň by platil až konečný príjemca služby alebo tovaru, čím by sa zabránilo viazaniu finančných prostriedkov pre nadmerné odpočty a následné kontroly.
