Mám na mysli invalidných dôchodcov.
Teraz trošku z oblasti daní a odvodov. Ak pracuje starobný dôchodca, je jedno či na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, platí si odvody do Sociálnej poisťovne na starobné poistenie, napriek tomu, že už starobným dôchodcom je. Na základe týchto odvodov mu raz ročne Sociálna poisťovňa jeho penziu prepočíta a zvýši o pár centov = znak spravodlivého systému.
Taký invalidný dôchodca môže pracovať bez obmedzenia, čo sa týka zákonov. Jediným jeho obmedzením je samozrejme zdravotný stav. Ak mu to dovolí, môže pracovať buď na základe pracovného pomeru alebo na základe dohody. V rámci odvodov, ktoré z takejto práce musí odviesť, odvádza do Sociálnej poisťovne aj odvod na invalidné poistenie.
A tu sme pri prvom paradoxe. Invalidné poistenie je také poistenie, ktoré si občania platia pre prípad, že by sa stali invalidnými. Náš invalidný dôchodca už ním ale je, a napriek tomu toto poistenie platiť musí.
Nasleduje druhý paradox. Aj keď si invalidný penzista platí odvody na invalidné poistenie, jeho invalidný dôchodok mu nikto neprepočíta.
Presne kvôli týmto dvom uvedeným paradoxom mi toto už nepríde ako spravodlivý systém.
Invalidné dôchodky nemajú uvedenú svoju minimálnu výšku ako starobné. Mnohokrát sú veľmi nízke a pokiaľ je invalid postihnutý natoľko, že vyžaduje starostlivosť, tak o túto jeho rentu sa kráti príjem človeka, ktorý sa o neho stará a poberá za to príspevok na opatrovanie. Zdá sa vám to normálne? Mne nie.
Aj preto je potrebné prehodnotiť systém invalidných dôchodkov a o ich výšku nekrátiť príspevky na opatrovanie, nakoľko sa jedná o príjmy dvoch rôznych osôb. Pracujúcim invalidom je zas potrebné buď zrušiť platenie odvodov na invalidné poistenie, alebo im umožniť rovnako ako starobným dôchodcom raz do roka ich penziu prepočítať.
