Hudacký (KDH): Aj v hospodárskej politike Slovenska sa odráža vládny populizmus

0
Ján Hudacký, podpredseda KDH (Autor: SITA)

Nezanedbateľná časť prijatých opatrení v rezorte hospodárstva musela byť podľa Jána Hudackého, predsedu hospodárskeho výboru NR SR, v podstate podriadená krátkodobým populistickým sociálnym programom a balíčkom, či záujmom často úzko politicky spriaznených podnikateľských skupín. To všetko podľa Hudackého malo priamy či nepriamy negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Konzistentnosti riadenia rezortu určite nepomohli ani časté zmeny vo vedení ministerstva hospodárstva a výmena dvoch ministrov a dvoch štátnych tajomníkov. „Neustále sa zhoršujúce podnikateľské prostredie, zdieranie podnikateľov vyššími daňami, poplatkami, zvyšujúcimi sa odvodmi, vrátane mimoriadnych odvodov pre regulované spoločnosti, vysoké ceny energií, nízka vymožiteľnosť práva a pretrvávajúca byrokracia, boli príčinou zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti nášho hospodárstva počas druhej vlády Roberta Fica.  Nie div, že v aktuálnom rebríčku konkurencieschopnosti je Slovensko podľa Svetového ekonomického fóra na nelichotivom 67. mieste,“ povedal k hodnoteniu vládnutia na Ministerstve hospodárstva predseda výboru Ján Hudacký.

Rezort hospodárstva počas uplynulého štvorročného obdobia taktiež nebol schopný eliminovať neprimerané politické zásahy premiéra Roberta Fica do regulačnej politiky nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a jeho tvorby cien na trhu s energiami. Práve vysoká miera regulácie trhu, ako aj deformačná dotačná politika pre obnoviteľné zdroje, sú príčinou neúmerne vysokých cien elektriny a plynu pre domácnosti a podniky, ktoré sú najvyššie v EU. „Chýbajúca legislatíva týkajúca sa ochrany sociálne odkázaných domácností pred energetickou chudobou, deformovanie trhu s energiami štátnymi intervenciami, ako aj plošné znižovanie cien plynu, vratky poplatkov za dodaný plyn pre domácnosti, dotácie výkupných cien energie z obnoviteľných zdrojov alebo podpora ťažby hnedého uhlia predstavujú deformačné faktory, ktoré sa negatívne odrážajú na cenách energií pre domácnosti a ostatných koncových spotrebiteľov,“ dodáva na záver Hudacký.

Hodnotenie hospodárskej politiky Slovenska za volebné obdobie 2012 – 2016:

Priemysel

V oblasti rozvoja priemyslu za uplynulé obdobie nedošlo k výrazným zmenám. Namiesto aktívnej politiky v prospech zmeny štruktúry priemyslu s vyššou pridanou hodnotou a podpory investícií do nových efektívnych technológií pre domáce podnikateľské subjekty, sa rezort zameral na vyhľadávanie nových zahraničných investícií. Štruktúra nášho priemyslu je teda naďalej veľmi zraniteľná, s vysokou prevahou podielu automobilového sektora (43% HDP) s nízkou pridanou hodnotou produkcie (11%). Slovensko ostáva aj naďalej tzv. montážnou ekonomikou. Žiaľ, situácia sa v tomto ohľade nezlepší ani po príchode nového investora, automobilky  Jaguar Land Rover, napriek posilneniu hospodárskeho rastu a vytvoreniu nových pracovných miest.

Investičná politika

Rezort hospodárstva naďalej preferoval politiku investičných stimulov, hoci je zrejme, že ani tento spôsob podpory zahraničných investícií nepomáha dostať investorov do málo rozvinutých regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Príkladom toho je aj najnovšia investícia Jaguar Land Rover. Ďaleko efektívnejším spôsobom ako zlepšiť príjem PZI je znížiť sadzby dane z príjmu právnických osôb, či znížiť  progresívne odvody nízkopríjmovým skupinám zamestnancov.

Ministerstvo hospodárstva nielenže neupustilo od systému štedrých investičných stimulov, ale novelou zákona o investičnej pomoci z roku 2014 ešte umožnilo, aby o investíciách nad 200 mil. eur už nerozhodovala celá vláda, ale paradoxne, iba rezortný minister.

Podpora malého a stredného podnikania

Oblasť podpory malého a stredného podnikania (MSP) zaznamenala v rokoch 2012 až 2015 najväčší úpadok od roku 1993. Podpora MSP realizovaná prostredníctvom Slovak Business Agency (SBA) je vykazovaná len formálne, bez efektívne a komplexne fungujúcich poradenských, vzdelávacích a finančných programov s dostatočným regionálnym pokrytím. Úplne absentuje podpora rodinného podnikania. V nedávnej minulosti dobre fungujúca sieť podporných regionálnych inštitúcií (RPIC/BIC) sa prakticky rozpadla. Podnikatelia v mnohých regiónoch, často ekonomicky zaostalých, nemajú žiadny prístup k podporným službám.

Dobré rozbehnutý Mikropôžičkový program pre začínajúce a rozvíjajúce sa malé podniky a živnostníkov, etablovaný v roku 2000 a realizovaný cez regionálnu sieť RPIC/BIC, bol postupne paralyzovaný centralizáciou riadiacich a rozhodovacích procesov, čím sa stal tento produkt z časového hľadiska nezaujímavý a z geografického hľadiska málo dostupný.

Podpora technologického rozvoja a inovácií

V tejto oblasti naďalej chýba koncepcia rozvoja znalostnej ekonomiky, predovšetkým technologického rozvoja a inovácií. Rezort doteraz nezaviedol žiaden stimulačný mechanizmus, ktorý by motivoval mladých inovátorov k rozvoju ich projektov na Slovensku.

SR patrí ku krajinám s najnižším objemom verejných a súkromných investícií do vedy, výskumu a inovácií v krajinách EÚ a OECD (iba 0,83% HDP). Jediným pozitívnym opatrením je, že firmy si môžu z dane odpočítať 25% nákladov a výdavkov vynaložených na vývoj a výskum.

Uskutočnené opatrenia v podpore inovácií mali skôr živelný ako systémový charakter. Príkladom takéhoto živelného, neefektívneho a účelového prístupu je aj kontroverzná startupová konferencia TechMatch za 1,3 mil. eur.

Zrealizované investície do technickej infraštruktúry pre technologický rozvoj a inovácie zo štrukturálnych fondov boli podmienené skôr politickým rozhodnutím a vplyvom  záujmových skupín, ako systémovým prístupom odrážajúcim reálnu potrebu a inovatívny potenciál v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Neexistuje teda jasná koncepčná politika rezortu hospodárstva pre rozvoj a budovanie regionálnych štruktúr na podporu startup projektov (technologické inkubátorové a inovačné centra), ani operatívny systém financovania prostredníctvom regionálnych fondov rizikového kapitálu.

Energetika

V oblasti energetiky je možné hodnotiť pozitívne opatrenia týkajúce sa zvýšenia bezpečnosti dodávok energií, snaha o diverzifikáciu energetických zdrojov (reverzný tok dodávok plynu zo západnej Európy – Projekt Eastring) a prepravných ciest (severo-južné prepojenie plynovodu s Maďarskom a Poľskom).

Stále je však nejasná koncepcia angažovanosti štátu vo veľkých energetických spoločnostiach (Slovenské elektrárne a SPP). Rozhodnutia v tejto oblasti sa často účelovo prispôsobovali aktuálnym politickým záujmom, či záujmom úzkych podnikateľských skupín (prevzatie 100% podielu stratovej materskej spoločnosti SPP, účelové vypovedanie zmluvy o prevádzke VE Gabčíkovo, zvýšenie podielu štátu v SE a pod.). Naďalej teda absentuje systémový prístup štátu k zabezpečeniu dlhodobo-udržateľné rozvoja energetiky.

Pozitívne sa dá hodnotiť činnosť Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), ktorá sa prostredníctvom ŠF výrazne podieľala na tvorbe programov určených na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energií, zvyšovanie energetickej účinnosti technológií v podnikoch, či zlepšovanie energetickej efektívnosti budov.

Ján Hudacký
podpredseda KDH a predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti

- Reklama -