Síce na neho majú podľa Ústavy SR nárok, no vláda im ho môže v krízových prípadoch obmedziť. Preto je výpoveď v skutočnosti dnes už jediná možnosť ako protestovať proti podmienkam v zdravotníctve. Jediná legálna možnosť ako odmietnuť súčasný zdravotný systém je tá, že z neho odídete.
Ako už bolo neraz povedané, skutočné hodnoty si ľudia uvedomia až keď ich stratia. Preto sa obvykle naši zodpovední za zdravotníctvo spamätajú až keď niečo zrejmé strácame a je dosť možné, že niektoré nemocnice zostanú skutočne zatvorené. Avšak niečo strácajú aj zdravotné sestry. Výpoveďou strácajú možnosť zamestnania v povolaní, ktoré majú rady. Prečo sú ochotné to riskovať? A to aj za cenu, že už ich nikdy nikto v zdravotníctve nezamestná. Aj za cenu, že v problémových regiónoch možno vôbec nezoženú prácu.
Všetci rozprávajú o tom ako vykonali analýzy a uvádzajú absurdné dôvody. Často sú hodnotené ako politicky motivované. Málokto si však položí reálne „prečo?“ a zaoberá sa skutočnými pocitmi zdravotnej sestry. Zrazu sú všetci na nohách. Zrazu sú všetci prekvapení, že zdravotné sestry nechcú byť v systéme, v ktorom vlastne nechcú byť mnohokrát ani pacienti. Veď ľudia sa neustále na neho ponosujú. Prečo sa teda čudujú, že v tom systéme nechcú byť ani zdravotné sestry? Veď sa sťažujú na podmienky, v ktorých sestry a aj iní zdravotníci denne sú.
Málokto si uvedomuje, akým vnútorným bojom si musela prejsť zdravotná sestra, aby podala za uvedených okolností výpoveď. No veru nebolo to tak, že ráno vstala a dostala vnuknutie, že dnes podá výpoveď, aby naplnila svoje politické ambície. Najskôr to bolo spojené s istým druhom vnútorného boja vo vzťahu k práci, etickým rozmerom až po ohrozenie zabezpečenia vlastnej rodiny, keďže dáva výpoveď. Veď aj tie ich hypotéky musí niekto platiť. Veru tak, toto nie je dielo samopaše, ale výsledok tvrdého vnútorného boja so samým sebou. To všetko preto, že táto krajina nebola schopná ani ochotná zavčas riešiť svoje problémy. A toto sú výsledky. Akokeby sme si neuvedomovali, že výpovede sestier sú vrchol problému, nie jeho začiatok.
Kto vlastne sú zdravotné sestry? Sú to dámy, ktoré už ako 15-ročné išli študovať na strednú zdravotnú školu. V tomto čase sú plné ideálov a vzhľadom na situáciu v našej krajine to rozhodne nerobia zo zištnosti. V tomto veku nemajú ani zdania o živote a vlastne ani o zdravotníctve. To, čo ich k voľbe povolania privádza je snaha pomáhať. Práca je to totiž tak namáhavá a aj nie adekvátne ocenená, že tie, ktoré nie sú oddané pomoci druhému alebo nie schopné povolanie vykonávať, odchádzajú z tohto sektora pomerne skoro, prakticky hneď po škole. Zostávajú teda tie, ktoré sú z hľadiska morálky eticky vysoko nastavené. Čo sa teda musí v ich živote udiať, aby z tejto cesty zišli a podali výpovede?
Predovšetkým je to celková situácia v zdravotníckom sektore, podmienky v akých pracujú a spoločenská dehonestácia tohto povolania. Je evidentné, že sestry sú preťažené a napriek tomu sa im nedostáva spoločenského morálneho ocenenia. Práve naopak, mnohokrát sa stali hromozvodom nespokojnosti pacientov alebo lekárov. Keď si k tomu pripočítame slabé finančné ohodnotenie a to, že nikto problémy nerieši, je potom už iba krôčik k tomu, že sa jedného dňa rozhodnú zdravotníctvo opustiť. Na lôžkových oddeleniach mávajú sestry na starosti aj 30 a viac pacientov. Predstavme si, že týchto pacientov majú obslúžiť v priebehu pracovného času 8 hodín. Pri prepočítaní na 32 pacientov to vychádza, že majú 1 hodinu času na 4 pacientov, teda na jedného pacienta majú 15 minút. Ak ide o imobilných pacientov, za ten čas im sotva stihnú urobiť hygienu. (A tú by mali robiť sanitári, ktorí mnohokrát nie sú k dispozícii z už akýchkoľvek dôvodov.) Pritom sa od sestier samozrejme žiada predovšetkým vysoko odborná práca. Kedy ju vlastne majú stihnúť? Je jasné, že výpoveďami chcú sestry dosiahnuť zlepšenie pracovných podmienok.
Jednu z hlavných výhod európskej integrácie predstavoval voľný pohyb pracovnej sily. Platy sestier boli dlhodobe nízke a v situácii, keď sa im otvorili zahraničné trhy práce, je logické, že najmä mladé sestry túto možnosť využili všetkými desiatimi. Nedá sa sestrám nič vyčítať, že majú zodpovedný prístup k svojmu životu a uprednostňujú prácu sestry v Rakúsku, kde nástupný plat sestier je viac ako 1900 eur. My ako spoločnosť sa musíme rozhodnúť, či chceme mať na Slovensku sestry alebo nie, lebo hrozí úplné vytratenie sa sestier zo slovenského zdravotníctva so všetkými negatívnymi dôsledkami s tým spojenými.
