A je to tak doteraz. Napriek tomu, že práve prostredníctvom poľnohospodárstva by bolo možné vyriešiť mnohé pálčivé problémy Slovenska. Napríklad vysokú nezamestnanosť.
Na Slovensku je najväčšia nezamestnanosť a chudoba na vidieku. Pritom tu žije viac obyvateľov, ako v mestách. Vo vyspelých krajinách je situácia opačná – na vidieku je nezamestnanosť podstatne nižšia, pretože množstvo ľudí sa živí poľnohospodárstvom. A dokonca je to in.
Slovenský vidiek však nielenže ustrnul niekde v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ale išli sme ešte ďalej – Slovenská republika je v rámci Európskej únie lídrom v znižovaní počtu ľudí pracujúcich v tejto oblasti. V agrárnom sektore dnes pracuje len 2,2 percenta všetkých zamestnaných. Najhoršie zo všetkých krajín únie sme na tom aj v ziskovosti poľnohospodárstva – kým u nás je čistý zisk z podnikania na 1 hektári 21 eur, priemer je 539 eur. Tieto a mnohé ďalšie znepokojivé fakty zverejnil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva v materiáli Ekonomické parametre slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v kontexte štátov EÚ.
Ak by vládnucim politikom naozaj záležalo na všetkých obyvateľoch Slovenska, pracovali by na tom, aby sa z poľnohospodárstva stala oblasť podnikania, ktorá je in. Predpokladom rozvoja celej krajiny sú totiž sebestačné regióny a vyrovnávanie priepastných rozdielov medzi nimi. Cestou je návrat k tradičnému obhospodarovaniu pôdy, zadefinovanie štatútu farmára a farmárskej rodiny a podpora rodinného podnikania na vidieku.
Na to, aby slovenský agrosektor ožil a opäť sa stal významným zamestnávateľom, netreba miliardové investície – stačí správne využívať peniaze z eurofondov, upraviť legislatívu a zjednodušiť život agropodnikateľom. Pomohlo by zjednodušenie legislatívy pri predaji z dvora, zaviesť štatút mikropodnikania, vytvoriť zákonnú normu pre vznik tradície rodinného podnikania. Dôležité je tiež vytvorenie siete regionálnych rozvojových agentúr, ktoré by na základe znalosti prostredia a potrieb regiónu vedeli identifikovať projektové zámery a vhodných investorov.
V poľnohospodárstve je priestor na vytvorenie tisícok až desaťtisícok pracovných miest. Uplatnenie na trhu práce by našli najmä ľudia z lokalít s vysokou nezamestnanosťou bez nutnosti vycestovať za prácou do vzdialených regiónov. No aby sa tak stalo, musela by mať o to vláda záujem a muselo by jej záležať na tom, aby mal poľnohospodársky sektor pod kuratelou schopný človek. Človek, ktorý sa poľnohospodárstvu rozumie, má pôdu a všetko, čo s ňou súvisí rád, ktorý to myslí vážne aj s otázkou potravinovej bezpečnosti a nejde mu len o svoje (stranícke kšefty).
Tak by to malo byť, ale pri súčasnej situácii nebude. Možno aj preto, že poľnohospodárstvo na Slovensku nie je in. Je, ktovieprečo, out.
