V návale udalostí, ktoré sa na nás denno-denne valia (situácia v školstve, v zdravotníctve a podobne), by bolo chybou zabudnúť na tragickú udalosť spred niekoľkých dní, keď bývalý priateľ brutálnym spôsobom v Bratislave doslova popravil svoju bývalú partnerku, a to pred očami jej dcérky. Následne spáchal samovraždu zastrelením aj on sám.
Na svet sa postupne dostávali informácie o tom, že žena sa o svoj život obávala, v minulosti už dala na svojho expriateľa trestné oznámenie, ktoré bolo políciou vyhodnotené len ako priestupok. Napriek tomu sa prípad skončil tragicky. Žiaľ, nebol ojedinelý. Evidujeme viacero podobných prípadov, keď sa nešťastné ženy, obete či už domáceho násilia, týrania, alebo obete vyhrážania sa zo strany svojich bývalých či aktuálnych partnerov ochrany u polície nedočkali.
Sme povinní klásť si otázky. Spravila a robí naša spoločnosť dostatok pre to, aby sme podobným tragickým udalostiam predchádzali? Máme dostatočne funkčnú políciu, prokuratúry, súdy, rôzne inštitúcie a centrá?
Polícia
Za posledné roky bol náš policajný zbor degradovaný na spolok vyberačov pokút. Polícia je navyše súčasnou vládnou mocou zneužívaná na marketingové účely, s cieľom dosiahnuť percentá vo voľbách. Policajné autá so zapnutými majákmi pred supermarketmi alebo kostolmi a postávajúci alebo v nich sediaci policajti tak, aby ich „teroristickí migranti“ (ktorých tu žiadnych nemáme) dobre videli, sú smutným obrazom smeráckej honby za preferenciami.
Možno by práve niekoľkým tragickým udalostiam zabránili, ak by boli v správnom čase na správnom mieste.
Vyšetrovací zbor – skupina „zanedbaných“ policajtov. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť postavenie vyšetrovateľov. Ich finančné ohodnotenie (a nielen to, aj ich celkový status v polícii) je katastrofálne. Vláda tento záväzok nesplnila. Vyšetrovatelia dodnes nie sú patrične ohodnotení, skôr naopak. Navyše sú preťažení a sú im hádzané polená pod nohy. Pri citlivých prípadoch sú na nich vyvíjané tlaky z vedenia Policajného zboru SR aj politické tlaky, aby vec uzavreli „správnym“ spôsobom. Nečudujme sa (aj keď toto nemôže byť ospravedlnenie, len konštatovanie faktu), že niektorí sa bránia týmto zlým podmienkam rezignáciou. Tento konkrétny tragický prípad nebolo možné riešiť inštitútom vykázania na 48 hodín, pretože bývalí partneri nežili spolu, ale mohla byť využitá preventívna väzba, ak by polícia posúdila situáciu ako nebezpečné vyhrážanie. Prax a skúsenosti nám však hovoria, že polícia vo veľkej väčšine rieši takéto prípady ako priestupky, a nie ako trestné činy. Závisí od samotného „nastavenia“ konkrétneho policajta, ako situáciu vyhodnotí.
Prokuratúra a iné
Napriek ubezpečeniam generálneho prokurátora, ktorý niekoľkokrát deklaroval boj proti domácemu násiliu ako svoju top prioritu, sme svedkami, že sťažnosti žien na postup polície (vyhodnocovanie ako priestupok) sú prokuratúrami zamietané. Badateľné výsledky nevidno – slová zostali len slovami. Práve naopak – situácia sa zhoršuje.
Dostatočne nekonajú ani rôzne centrá, napríklad Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie pri Inštitúte pre výskum práce a rodiny, Rada vlády pre prevenciu kriminality a jej expertná skupina pre elimináciu násilia na ženách a podobne. Nevedia na podobné situácie reagovať. Sú to úrady, ktoré produkujú haldy papierov, analýz „do šuflíka“ a podobne, ale reálny osoh z ich práce nie je vidno žiaden.
Riešenia SaS
Ak budeme súčasťou pravicovej reformnej vlády, budeme presadzovať posilnenie poriadkových jednotiek včítane PMJ na úkor hliadok dopravnej polície a administratívy. V rámci existujúcich kapacít a spôsobom, aby sa nachádzali tam, kde je to potrebné, a nie tam, kde to prinesie popularitu ministrovi vnútra.
Zároveň prehodnotíme zamýšľané nezmyselné navýšenie počtu policajtov o 2 500 v priebehu troch rokov a časť z ušetrených sto miliónov eur investujeme do zlepšenia práce tých existujúcich vrátane zabezpečenia takého statusu vyšetrovateľov, aký si naozaj zaslúžia.
Zrušíme plánované vyberanie pokút, do ktorého sú dnes tlačení (je to verejné tajomstvo) prakticky všetci policajti, nielen dopravní, ale aj PMJ. Pokuty nebudú plánovaným príjmom štátneho rozpočtu. To sa, samozrejme, netýka len polície.
Zavedieme jednotnú metodiku pre posudzovanie domáceho násilia policajtmi. Nie je to zložité opatrenie – každý policajt bude musieť položiť obeti napríklad desať konkrétnych otázok a na základe odpovedí a určitého bodovacieho systému bude mať presne stanovený postup, ako pokračovať. Funguje to tak vo viacerých krajinách.
Podporíme reformu prokuratúry. Tá je na Slovensku, žiaľ, na rozdiel od iných krajín stále prokuratúrou socialistického „sovietskeho“ typu – je riadená centrálne a direktívne zhora nadol (prideľovanie, odoberanie prípadov, rozhodovanie a podobne). Z prokuratúry sa musí stať funkčný orgán na ochranu zákonnosti, nie spolitizovaná agentúra na zametanie korupčných politických káuz pod koberec. Jedným z krokov by mohlo byť zavedenie súkromnej žalovateľnosti trestných činov ich obeťami v prípade, že prokurátor nekoná.
Náš cieľ – spravodlivé a bezpečné Slovensko – by mal byť určite spoločným cieľom a záujmom nás všetkých.
