O tento post som sa uchádzala tak ako ona, no pravdou je, že som nemala poistených 83 kolesíkov v parlamente, takže som to vnímala hlavne ako formálnu oponentúru tohto jej, podľa mňa, absolútne nevhodného kroku. Po jej zvolení som si povedala, že treba počkať nejaký čas, kým si novozriadený úrad nastaví štruktúry a kým ich personálne obsadia a hneď potom sa pustím do intenzívnej a úzkej spolupráce s novou pani ombudsmankou.
Po prečítaní tohto článku som s prekvapením konštatovala, že prvý môj podnet si zrejme vykoleduje samotná pani ombudsmanka, resp. jej dcéra. V článku stojí, že tieto dámy si založili detský domov. Na tom by nebolo ešte nič v rozpore so zákonmi. Odhliadnuc od toho, že ministerstvo a akreditačná komisia, ktorá dáva na takúto činnosť zvolenie podľa veľmi prísnych kritérií, patria do područia Smeru.
V článku ma zarazilo iné. „Podľa našich informácií, ktoré nám potvrdili na ministerstve práce, má u seba Petronela Tomanová šesť bábätiek do jedného roka a päť detí vo veku od 4 do 8 rokov. Podľa ministerstva práce sa starostlivosť o deti zabezpečuje v spomínanom rodinnom dome na Prokopovej ulici. Spolu ide o jedenásť detí, hoci podľa nariadenia súdu by mala neziskovka dostávať finančnú dotáciu maximálne pre desať detí.“, píše sa v článku.
A čo ma udivuje? Že väčšina týchto detí nemá čo hľadať v detskom domove, ale majú byť umiestnené v profesionálnych rodinách. Inštitút profesionálnej rodiny vznikol preto, lebo malé deti v detských domovoch veľmi trpia. Citovo strádajú, pretože potrebujú jednu blízku vzťahovú osobu a úzky kontakt s ňou. Inak sa nemôžu zdravo vyvíjať. Ak sa im toho v útlom detstve nedostáva, zanecháva to katastrofálne následky pre celý ich ostatný život.
V článku je jedna nepresnosť. Píše sa tam, že každé dieťa do 3 rokov má byť v rodine nie v detskom domove. V rodine profesionálnej, náhradnej či biologickej. Nestranný pozorovateľ nezablúdi do záverečných ustanovení zákona, no ja do nich blúdiť nemusím, pretože táto zmena sa odohrala mojou rukou:
„Zriaďovatelia detských domovov sú povinní zabezpečiť a utvoriť podmienky v detských domovoch do 31. decembra 2011 tak, aby od 1. januára 2012 bolo každé dieťa do šiestich rokov po jeho umiestnení v detskom domove najneskôr po diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny…“ (305/2005 Z.z., §100j ods. 8)
Výnimkou môžu byť jedine deti vo vážnom zdravotnom stave alebo ak sú súčasťou väčšej súrodeneckej skupiny.
Je absolútne nepravdepodobné, že 6 bábätiek do jedného roka, ktoré sú obyvateľmi tohto detského domova je vo vážnom zdravotnom stave. V tom prípade by detský domov musel mať zriadenú špecializovanú samostatnú skupinu a zamestnávať zdravotnícky personál.
Je biologicky nemožné, aby týchto 6 bábätiek bolo súčasťou súrodeneckej skupiny. Len bábätka tvoria viac ako polovicu počtu detí.
A čo tie spomínané deti vo veku od 4 do 8 rokov? Koľko z týchto detí má menej ako 6 rokov a teda by nemali v detskom domove vôbec čo hľadať?
Tak sa teda pýtam:
Zamestnáva pani Tomanová adekvátny počet profesionálnych rodín pre všetky bábätká a deti do 6 rokov? Alebo sú nebodaj proti zákonu všetky spolu na skupine? To vyplýva z vyjadrenia ministerstva: „starostlivosť o deti zabezpečuje v spomínanom rodinnom dome“.
A teraz, milí občania, kam podať podnet na prešetrenie tejto tajuplnej situácie? Kto bude brániť právom chránené záujmy týchto opustených detí?
Že by nová detská ombudsmanka?
