ba výmenou za post ministra financií. Post ministra financií vo vláde, ktorej vznik je asi tak pravdepodobný ako to, že zajtra na Sahare zasneží. Namiesto neho by do NR SR prišiel náhradník, ktorého nikto nevolil. A má ešte jeden dôvod, prečo neísť do slovenského parlamentu. Ako radového člena NR SR by ho už nikto nevolal do debát na nemeckých televíziách, kde by už nemal možnosť vysvetľovať Nemcom akí sú neschopní a hlúpi. Otázka znie, o čo vlastne Sulík bojuje? Odpoveď je jednoduchá, o opozičné parlamentné fleky svojich kolegov.
Preto jednoduchá otázka: načo ho potom voliť?
Sulík nezíska vysnívané miesto ministra financií, lebo pre celú politickú scénu je odpísaný ako človek, ktorý povalil Radičovej vládu. A to pre akúsi chiméru geniálneho marketingového ťahu vybudovať si pozíciu na eurovale. Nikto ho do vlády nezavolá a nikto s ním nebude chcieť zažívať neistotu, čo za “skvelý” nápad ho opäť osvieti. Navyše, menej ako 50 dní pred voľbami je už jasné, že ich vyhrá Smer, či sa nám to páči alebo nepáči – a vládu s ním Sulík vopred vyvrátil. A preto je čokoľvek, čo sľubuje, len prázdnym mlátením slamy, lebo sa mu nikdy to nepodarí presadiť. V prípade Sulíka treba zabudnúť na hocijaký program. Jeho Agenda 2020 nie je ničím iným ako zbytočným zdrapom papiera. Nič sa z nej totiž nezrealizuje.
Sulík bol svojho času prísľubom niečoho nového v politike. Dnes je ukážkou toho, ako sa menia názory, od liberála ku konzervatívcovi, či ako sa budujú kontakty v politike, napr. slávne stretnutia s Kočnerom. Žiaľ, pre voliča sa stal slepou uličkou, ktorá nemá ako Slovensku pomôcť. S nulovým koaličným potenciálom je úplne zbytočné platiť zo štátneho príspevku ďalší chod tejto strany.
Sulíkova kandidatúra je čistou chimérou a podvodom na voličoch.
