Dajte si niekoľko pokojných nádychov a výdychov, zopár základných polôh jogy, dobre sa naobedujte a do kabelky prihoďte pár citátov pre budovanie stoickej trpezlivosti.
Hoci nám banky účtujú poplatky, ktoré občas nemajú opodstatnenie, keď treba niečo vybaviť, zväčša sa o nás na úrovni postarajú. Ak aj nie, minimálne sa na nás usmievajú a máme pocit, že sme pre nich ako klienti dôležití. V prípade služieb od štátu, ktorému za jeho služby výdatne platíme, sa to žiaľ povedať nedá. O tom, že drahej digitalizácii slúži občan a nie naopak, sme presviedčaní denne. Aj tam, kde sa vybavujú občianske preukazy. Áno, tie doklady, ktoré štát od nás vyžaduje, tie doklady, ktorým štát ich platnosť obmedzil a o ktoré si k nemu, štátu, máme prísť znova požiadať. A takto to podľa očitého svedka vyzerá v praxi.
Na výlet pre občiansky preukaz si vyhraďte dostatok času. Ak ste pracujúci človek, budete zrejme potrebovať dovolenku, pretože úradné hodiny sú 2x do týždňa do 12:00, 1x do 15:00, 1x do 17.30 a 1x vôbec. Zábava to nie je krátka, byť zamestnávateľom, nepotešila by som sa.
Automat na výdaj poradových čísel nefunguje, a tak buď celý čas čakajte, alebo sa dohodnite so spolučakajúcimi na poradí pre prípad, že by ste si potrebovali odskočiť, napríklad na toaletu. To samozrejme len za predpokladu, že bývate blízko, pretože pre občanov tu žiadna nie je.
Ľudia stoja na chodbe. Žiadna lavička ani stoličky. Občiansky preukaz je teda výzva najmä pre silných, mladých a zdravých.
Koľko budete čakať? Nevedno. Náš očitý svedok tento súboj občan – štát neobstál. Má totiž problémy s chrbticou a po hodine čakania zvíťazili bolesti nad túžbou mať túto štátom vynútenú vymoženosť, občiansky preukaz.
Je smutné, že „dobré správy pre Slovensko“ sú len v televízii. Propagované z peňazí občanov, ktorých realita týchto „dobrých správ“ dobehne takmer na každom úrade. Ten, žiaľ nie je možné, ako banku, vymeniť.
