Iste, je to veľmi pokrivený obraz práce polície, ale som prekvapený ako často sa stretávam s podobnými názormi. Že pekné heslo „pomáhať a chrániť“, akoby na Slovensku znamenalo “číhať a desiť“.
Som presvedčený, že vylepšenie vzťahu občan-policajt a zlepšovanie bezpečnosti, nevedie cez navyšovanie počtu príslušníkov policajného zboru. Vláda tesne pred koncom volebného obdobia rozhodla o prijatí ďalších 2500 nových policajtov v nasledujúcich troch rokoch. Toto opatrenie má byť aj záväzkom pre ďalšiu vládu a bude stáť okolo 20 miliónov eur zo štátneho rozpočtu navyše. Osobne však neverím, že zvýšenie počtu policajtov pomôže zvýšeniu dôveryhodnosti polície v očiach občanov či kvalite a efektivite odvádzanej práce. Navyše, ak aj medzinárodné porovnania hovoria o tom, že počty príslušníkov polície sú u nás nadpriemerné. Napokon aj reakcia policajného prezidenta na rozhodnutie vlády nebola jednoznačne pozitívna.
Ak niekto odvádza dobrú prácu, mal by za ňu dostať aj dobrú odmenu. Pamätáme si protesty policajtov s transparentami nad hlavami, ktoré hovorili o tom, že ak policajtov nezaplatí štát, tak ich zaplatí mafia. To nemôžeme chcieť. Potrebujeme naopak – zvýšiť motiváciu stáť na strane spravodlivosti, zákonnosti na strane (právneho) štátu. Financie, ktoré chce vláda vyčleniť na nových policajtov by boli lepšie využité ak by sa použili na zvýšenie platov, kvalitným policajtom, ktorých je podľa mňa v policajnom zbore drvivá väčšina.
Nie zvyšovaním počtov policajtov, ale zvyšovaním kvality, motivácie, výcviku a aj niektorými systémovými opatreniami sa dá napomôcť k zlepšeniu výkonu práce ako aj k jej lepšiemu oceneniu zo strany občanov.
Nie je dobré, keď ľudia vnímajú policajtov prioritne ako tých, čo majú na starosti číhať niekde za kríkom a rozdávať im pokuty. A bohužiaľ na Slovensku sú práve tak často vnímaní. V zahraničí však vidíme príklady, že sa to dá aj inak: policajt, ktorý dôkladne pozná svoj zverený obvod, pozná sa s ľuďmi v susedstve a požíva ich dôveru.
Občania často ani netušia, aké sú ich základné práva v styku s políciou a inými štátnymi orgánmi. Aj preto som už dávnejšie inicioval založenie webovej stránky www.matepravo.sk, kde sa snažíme pravidelne odpovedať na otázky občanov vo vzťahu k ich základným právam a povinnostiam v styku so štátnymi orgánmi.
Akými nástrojmi možno priblížiť políciu k občanom, čo sa dá urobiť preto, aby bola polícia viac naporúdzi a štát slúžil ľuďom, podobne ako v iných vyspelých krajinách?
Okrem viacerých systémových opatrení, ktoré má #Sieť vo svojom programe, veríme, že priority pôsobenia musia byť nasmerované do oblasti preventívneho pôsobenia. Jedným z takých opatrení je aj tzv. „community policing“. Koncept, ktorý „vytiahne“ policajtov z áut a priblíži ich občanom v jednotlivých komunitách. Systém pochôdzkárov zabezpečí efektívnejšie využitie existujúcich kapacít polície prvého kontaktu. Aj na Slovensku sa bude občan lepšie cítiť ak bude vedieť, že sa môže v prípade potreby obrátiť na niekoho konkrétneho koho už pozná a ku komu požíva dôveru. Som presvedčený, že takýto prístup prispeje k bezpečnosti na uliciach. Ak už máme peniaze v republike na nových policajtov, tak by som radšej videl tieto prostriedky u tých, ktorí si svoju prácu vykonávajú dobre, u tých na ktorých budú kladené tie najvyššie nároky.
Bezpečnosť je kategória veľmi relatívna. Isté je, že zvýšenie, alebo zlepšenie bezpečnosti na uliciach sa neudeje bez úzkej spolupráce polície s občanmi. Preto koncept pochôdzkárov, ich integrovanie do miestnej komunity pomôže zvýšiť dôveru medzi políciou a občanmi.
