Sebestačnosť nemám na mysli, aby sme ako Slovensko boli nezávislá krajina, ako kedysi Čína obohnaná čínskym múrom. Mala až tak veľkú mieru nezávislosti, že začala stagnovať, a stratila aj veľmocenskú pozíciu, ktorú mala. Keď sa úplne odizolovala od okolitého sveta.
Pre Slovensko by bola najlepšia tzv. ekonomická nezávislosť na vrtohoch EÚ, USA. V čase prijímania eurovalu sme museli schváliť euroval, lebo by nám EÚ stopla finančný kohútik, a veľmi by nás to hospodársky zničilo. Ako sa ukázalo, že ani zadlženie Slovenska na pomoc Grékom, neprinieslo veľké ovocie, len to zaťaží Slovákov na desaťročia, okrem dlhu, ktorým nás zaťažuje Smer. Teda už tu máme dvojaký dlh zaťažujúci ďalšie generácie euroval a Smer. Kríza EÚ sa prehĺbuje aj napriek tomu, že sme podporili euroval. Keby sme neboli tak závislí na ekonomike EÚ – Francúzska a Nemecka, z tamať je veľké množstvo investorov, tak by sme aj ten euroval vtedy mohli odmietnuť. A nanešťastie títo investori sa ku nám viac správajú ako ku otrokom než ľudským bytostiam.
Prijať euroval bolo zle, neprijať euroval tiež zle. a príčinou tohto ekonomického otroctva bolo, že za dvojnásobnej vlády Dzurindu sme sa stáli ekonomickými vazalmi EÚ. Škoda je už plakať nad rozliatym mliekom.
Riešenie je iba vo výraznom podporovaním vlastných podnikateľov, v súlade so zasadami tzv. antimobbingový kódex, podporovaním cestovného rúchu na Slovensku, viac vyvážať ako dovážať. Keby sa týchto zásad pridržal aj Dzurinda, tak by na Slovensku by sa určite žilo omnoho lepšie ako teraz, kde 80 percent národa živorí.
Rast či pokles sebavedomia závisí od okolností človeka. Ak sa mu darí, jeho sebavedomie stúpne, ak je človek rozumný, tak aj sebavedomie bude mať v zdravej miere. Ak na človeka doliehajú rôzne údery: príde o prácu, choroba, spoločenská izolácia, tak logicky jeho sebavedomie sa stratí. A potom ak sa jeho okolností v živote zmenia ku lepšiemu, tak už zostane takýto človek do konca života poznačený.
Tak ako to bolo aj po prvej, druhej svetovej vojne. Krajiny sa ekonomicky pozbierali, ale ľudia, ktorí zažili tragédiu vojen na vlastnej koži, zostali do konca života poznačení tou vojnou. Zdeptaní, psychika narušená. Sebavedomie, až v hojne nezdravej miere získala až nová generácia, ktorá sa narodila po vojne. A čím ďalšie generácie, tým to sebavedomie išlo hore. Až dospelo do zvrátených výšok, vid. súčasný stav EÚ – morálny rozklad. Strata ľudských hodnôt. Človek od rozkoše nevie čo so sebou.
Na Slovensku to prebiehalo inak. Po vojne prišla nová generácia, ktorej sebavedomie narástlo asi do rozumnej miery. Život za socializmu bol po hmotnej stránke dobrý, ale pre tých, ktorí milovali slobodu slová, mali v rodine emigranta, bohatého gazdu alebo niekoho “nežiaduceho” pre socialistický režím. Tak takýto ľudia boli prenasledovaní a ponížovaní.
Po 1989 miesto vytúženej slobody sme sa dostali do horšieho zriadenia, ktorý tu trvá 26 rokov. Je to zmes socializmu, avšak bez sociálnych istôt. Každý piaty človek je ohrozený exekúciou, ak nie každý tretí. Akýsi paškvil slobôd. Cestovať môžeš, ale ak máš peniaze, alebo si nútení emigrovať z ekonomických dôvodov. Z hora nadol môžeš všetko, ale zdola nahor nič.
Aj dnešní ľudia žijú čosi v podobnom ako po vojne. Sú frustrovaní, zdepatní,sklamaní, so psychickými porúchami. Aj tu prichádzajú množstvo ľudí o životy, zdravie, majetky vďaka lúpežným exekúciám, strate práce, choroby, ktoré sa dajú liečiť, ale pre financie sa stávajú smrteľnými alebo zanechajú ťažké zdravotné následky.
Ak budeme sebestační – budeme mať vlastné potraviny, nebyť odkázaní na vyradené potraviny EÚ. Budeme si vážiť svoje krásy, Švajčiarsko zo svojich krás vyťažuje minimúm, budeme podporovať vlastných podnikateľov a vychovávať ich, aby sa voči zamestnancom chovali ako voči ľudským bytostiam. Tak určite nebudeme ako rohožka pre západné bohoté krajiny. Nebudeme prijímať ich vyradené závadné potraviny. Nedovolili by si nás vydierať ako pri eurovale. A tak.
Preto osobne mám radšej slovíčko sebestačný národ, ako sebavedomý národ.
