Menej sa spoločnosť orientuje na ľudí, ktorí dosahujú nadpriemerné výsledky a sú za to šikanovaní, resp. mobbovaní.” Takto sa prihovoril doc. PhDr. Stanislav Benčič, PhD. prítomným účastníkom 1. medzinárodnej konferencie o mobbingu, ktorá sa konala v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky dňa 13. novembra 2013 vo svojej téme MOBBING NA UNIVERZITÁCH – SYMPTÓMY A DÔSLEDKY.
Je pravdou, že u nás existuje pomoc v podobe desiatok mimovládnych organizácií s agendou „ľudských práv“, resp. pomoc s náplňou ako týrané, ženy, týrané deti, týraní seniori. Ba dokonca aj naše ministerstvo zahraničných vecí prispelo s touto agendou, ale ich skutky sú nulové a naše bezprávie stále trvá.
Žiaľ, v našej spoločnosti vidíme veľa populizmu a veľa dezinformácií. Všetky nám vnášajú chaos do skúmania násilia na pracoviskách, a to len preto, lebo niekto si buduje kariéru a nevadí mu, že verejnú mienku zavádza na vedľajšiu koľaj. Len pripomeniem, že podstatou tohto stavu je deficit koreňa práva. Aplikované právo na Slovensku je nulové. Právnemu systému chýba „koreň života“. Koreňom zákona je právnik, ktorý je schopný vysvetliť fungovanie zákona. Ale na Slovensku je to ako v džungli – právo vysvetľovať zákon majú iba Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR. Nikto z radových občanov Slovenskej republiky sa však nedostane ani na najvyšší, ani na ústavný súd a nemôže sa opýtať, či jeho zamestnávateľ neporušuje jeho ľudské práva. Keď zamestnanec vstupuje do firmy, zamestnávateľ mu oznámi: „Zákon skončil pred bránou mojej firmy. Zákon som ja a kto ma nebude poslúchať, môže odísť, zástupy nezamestnaných čakajú pred bránou.“ Alebo vám povie: „Ty sa sem nehodíš,“ a prijme radšej nekompetentného príbuzného. Pomáhať týmto trpiacim a sabotovaným občanom nebolo dosiaľ v našej spoločnosti “in”.
Každý neinformovaný občan udržiava špirálu sociálnej katastrofy. Mlčky ignoruje zvieracie metódy v medziľudských vzťahoch prispieva k vyhynutiu Puta Lásky medzi ľuďmi. Ako som už uviedla v týchto článkoch na blogu Poškodený jednotlivec sa dostáva do špirály sociálnej katastrofy – strata zamestnania, porucha sebavedomia, prehnaný rešpekt voči gaunerom, ekonomický problém, spoločenský pokles v hierarchii, porucha sebahodnotenia, psychosomatické zdravotné ťažkosti, následné telesné ťažkosti, ešte hlbšia sociálna kríza jednotlivca, a nie nakoniec vysoké percento sociálne motivovaných samovrážd. Môžeme len konštatovať: Štát si dosiaľ neuvedomoval ako produkuje vysoko efektívnu „pásovú výrobu“ sociálnych katastrof.
Dejiny opisujú pracovnoprávne vzťahy ako niečo prirodzene posvätné a pokračujúce zo vzťahov nadobudnutých v rodine. Je to v každom vierovyznaní bez rozdielu cieľa viery. Okrem judaizmu, kresťanstva a islamu sa láskavé pracovnoprávne vzťahy preferujú v hinduizme, taoizme, buddhizme, a vo všetkých animistických tradíciách. Tento pracovnoprávny vzťah ako ho vidíme v časoch staroveku (klinopisy z Ninive, Chamurapiho stéla, a iné, to dokazujú), ba ešte aj z čias raného stredoveku máme dokumenty o ľudských pravidlách, ktoré sa nazývajú jednoducho – ľudský vzťah. Všetky kódexy odborných spolkov, cechov a gild obsahujú ľudské a sociálne zákony, a tieto boli vždy a každým aj dodržiavané. Majster, ktorý nedodržal zákony svojej spoločnosti (cechu), bol zo spoločnosti vyobcovaný.
Počas volebného obdobia sme videli rôzne zdokonaľovania sociálnych zákonov, ale nezažili žiadne dodržiavanie ľudských pravidiel v pracovnoprávnych vzťahoch. Na zverské zaobchádzanie s „pracovnou silou“ sa sťažuje stále viac euroobčanov, teda nielen u nás, ale v celej Európskej únii.
Bezprávie (sudcovia pomáhajú iba bohatým a mocným), právne bezvedomie (to je to, čo vám hovorí: Načo sa súdiť, veď mňa nikto neobháji), strach a sociálne poníženia občanov vedú k nahromadeniu sociálnych prípadov mimo sociálnych záchranných sietí. Bezdomovci odmietajú sociálnu pomoc zo strachu pred ďalším ponížením.
Človek, skôr ako sa stane bezdomovcom, prechádza „pod diabolskou taktovkou“ cez poníženie protizákonnou stratou zamestnania, získava poškodené sebavedomie stratou všetkých medziľudských vzťahov (rozvody nezamestnaných), nadobúda choré vedomie, že „nepatrí medzi vyleštené stoličky“ a hľadá si miesto tam, kde ho nikto nevidí a nenájde – v zarastenom a špinavom človeku za okrajom spoločnosti. Pýtate sa: Prečo ich je stále viac?
Blokáda vymožiteľnosti práv pre najslabšie články spoločnosti je príčinou vzostupu chorobnosti. Až 99 % mobbovaných plynulo prechádza do trvalej zdravotníckej starostlivosti s rôznymi psychickými a somatickými ťažkosťami. Útek „prenasledovanej pracovnej sily“ do choroby je zrejme jediné východisko v bezprávnej spoločnosti, akou náš štát je.
Aktivity dobrovoľníkov v Európskej únii sú zamerané proti zverským praktikám na pracoviskách. Snažia sa pomôcť obetiam hľadať riešenia a eliminovať negatívne následky ktorými obete mobbingu trpia. Našou úlohou bolo predostrieť pred našu verejnosť sociálnu chorobu našej spoločnosti. Našim cieľom bolo posvietiť do skrytých temných kútov zamestnaneckých vzťahov a povedať nahlas: Človeče – kam sa rútiš? Veď Petrarcov „temný stredovek“ dokázal garantovať každému učňovi a každému majstrovi presné miesto v spoločnosti, a dokonca aj cechové poistenie pri chorobe, alebo po úmrtí v práci. Dnešná spoločnosť takú istotu dosiaľ nedokázala garantovať.
Slovenská republika cez mobbing stratila ľudí aj peniaze. Cesta z práce do stratena vyzerá takto: Mobbing – Všeobecný lekár a práceneschopnosť – Psychiatria – Lekárska posudková činnosť – Invalidný dôchodok – Predčasná Smrť, alebo Suicídium (lat. samovražda), alebo Homelessing (bezdomovectvo, totálny únik zo spoločnosti). Slovensko stratilo aktívnych a práceschopných občanov, veľmi často aj špecialistov. Okrem občanov stratilo naše malé Slovensko aj peniaze, veľa peňazí.
Každý poslanec je komunikatívny s voličmi len dovtedy, kým sa posadí do vytúženého kresla. Poslanecké kreslo je „diablov pekáč“ a každý poslanec si na ňom „pečie“ svoje lobistické chúťky vyhrabané zo svojho malého pôžitkárskeho „smetiska“. Ale ani jeden poslanec zo 149 kolegov neprišiel na 1. Medzinárodnú konferenciu, kde sa hovorilo o problémoch našich občanov, voličov. Súčasná demokracia „poslancom nedovolila“ zabezpečiť ľudské pracovné podmienky pre zamestnancov…, tak sa to ukazuje v praxi. Všetci sa starajú len o svoje „smetisko“.
Súčasnosť však hovorí aj o iných ukazovateľoch medziľudských vzťahov. V celej Európskej únii sa stmeľujú občania ktorí stále hlasnejšie žiadajú návrat ľudských hodnôt do života spoločnosti, ako sme mohli počuť aj na 1. Medzinárodnej konferencii o mobbingu. Všetci chceme aby česť, hrdosť, sebavedomie, pravdivosť, spravodlivosť, suverenita a sloboda bez obmedzovania iných, spoľahlivosť, istota miesta v spoločnosti, aby sa tieto hodnoty vrátili naspäť do medziľudských vzťahov. Všetci chceme aby mobbing, korupcia, lož, vydieranie, zdieranie, neistota, strach o budúcnosť, podvody, aby všetky tieto najhoršie prejavy zlých motivácií zanikli a boli zakázané na pracoviskách. Naša konferencia ukázala veľmi jasne, akým smerom sa má uberať činnosť nášho dobrovoľníctva. Plánujeme rozšíriť osvetu do hĺbky aj do šírky. Plánujeme vytvoriť stranícky program na ochranu zamestnancov.
Výsledok skúmania môjho pracovného teamu počas volebného obdobia a každodenné stretávanie s občanmi nám priniesol nové trendy do politiky, ktoré budeme zavádzať v prospech našich trpiacich občanov, ak nám Vy občania dáte hlas vo voľbách dňa 5. marca 2016. Voľte č. 1 na volebnom lístku 22 Priama demokracia.
Ako dôkaz pre tých, ktorí neveria, vyberám z mojich mailov:
“Už nemám žiadne financie na dávky nemám nárok, lebo som si neplatila z tej minimálnej mzdy žiadne odvody, chcela som teda predať auto, aby som mala z čoho žiť a zistila som, že je tam blokácia dvoch exekútorov. Byt ide už môj zamestnávateľ, VÚB, vydražiť – takže v mojich 35 tich rokoch bude zo mňa bezdomovec – takto som si ten život fakt nepredstavovala. Dnes som mala uraz, lebo som už vynerváčená, vyčerpaná a zúfalá z tejto situácie nemohla som ísť ani k lekárovi, lebo nemám stále výplatu, no už sa teším, kedy skapem. Už ma to tu nebaví v tomto hnusnom štáte plnom hnoja a politických hyen, čo iba šaškujú a nezaujímajú ich životy ľudí – len zlikvidovať – vyhodiť na ulicu – ale páni nerátajú s tm, že likvidujú ľudí, likvidujú aj štát a sami seba …- absolútne už nemám chuť tu žiť – človek sa snažil zabezpečiť, tešil sa z každej maličkosti a teraz sa valí všetko ako veľká voda a štát mi nevie pomôcť…keby som bola vedela, že to takto dopadne nezaplatím do roku 2013 štátu ani halier na odvodoch, daniach.”
