Podľa údajov štatistického inštitútu UNESCO slovenských vysokoškolákov láka 5 hlavných destinácií:
Česká republika (24 300 študentov)
Prvé miesto nikoho neprekvapí. Bezplatné štúdium, blízkosť našich krajín a kultúr a spoločná história vedú k tomu, že v Česku študuje najviac Slovákov. Čo však robí české univerzity lákavejšími je ich vyšší status, lepšie umiestnenie v medzinárodných rebríčkoch, ale možno aj prístup vyučujúcich a personálu. Rozdiel vo financiách nie je veľký. Česko dáva na vysokoškoláka 1,14-krát viac ako Slovensko.
Maďarsko (2 436 študentov)
Maďarsko pravdepodobne láka tých, ktorí ovládajú jazyk. Študovať sa dá aj v angličtine a Slováci sa môžu uchádzať o štátom financované vzdelanie. Pokiaľ neuspejú, platia školné. Ich univerzity sa síce neumiestňujú na prvých priečkach, no sú vyššie ako tie slovenské. Populárna je Univerzita Loránda Eötvosa, na ktorej študovala aj maďarská politická elita.
Spojené kráľovstvo (1 379 študentov)
Oxford, či Cambridge postačia ako vysvetlenie. Nie je však spravodlivé porovnávať tieto univerzity s našimi, ktoré fungujú v úplne iných podmienkach. Môžeme sa ale pozrieť aj na Škótsko. Táto krajina má okolo 5 miliónov obyvateľov a 15 univerzít (Slovensko má o dve viac). Edinburská univerzita je 24. najlepšia na svete a 4 ďalšie sú v top 200 v rebríčku Times. Štúdium je tu pre Európanov bezplatné a preto zrejme množstvo slovenských študentov prúdi aj do tejto krajiny.
Rakúsko (1 085 študentov)
Ďalší sused láka svetovými univerzitami, ako Viedenská univerzita, či Univerzita v Innsbrucku. Slováci tu môžu začať študovať bez prijímačiek. Na štátnych školách Slováci neplatia školné a na väčšinu odborov stačí maturita (alebo prestup z podobného odboru) a znalosť nemečiny na úrovni B2.
Nemecko (846 študentov)
Nemecko je dlhodobo jednou z najobľúbenejších destinácií výmenných študentov. Dôvodov je viacero: kvalitné univerzity s dobrým rankingom (Nemecko má 35 univerzít z top 500 univerzít sveta), vládne programy na zvýšenie povedomia o krajine, relatívne nízke školné a široké možnosti zamestnania sa v krajine.
Pre lepšiu kvalitu by vysoké školy na Slovensku potrebovali zvýšenie objemu financií, ale to na základe merateľnosti výsledkov a uplatnenia absolventov. Tiež by prospelo, ak by akreditačná komisia mala väčšiu suverenitu (tej rozhodnutia teraz podliehajú ministrovi) a väčšiu nezávislosť. Preto by mala pozostávať aj z predstaviteľov zahraničných univerzít.
V podstate by ale štúdium v zahraničí nemuselo znamenať nič zlé, ak by sa absolventi vrátili na Slovensko. Veľká časť z nich nemá v pláne tak urobiť práve pre životné podmienky a pracovné možnosti. Kedy sa to konečne zmení?
Pridajte sa ku mne na Facebooku: Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny
Prečítajte si aj: Ekonómia šťastia na školách a Koľko zarábajú slovenskí učitelia?