Riešenie najpálčivejších problémov regionálneho školstva nie je nemožné, no v štáte kde je v alarmujúcom stave toľko odvetví života, sa porovnáva dôležitosť jednotlivých sektorov a možné sociálne nebezpečenstvo z nich plynúce.
V poslednej dobe prišlo k zmene. Učitelia Slovenska sa začali ozývať, neboja sa ukázať, že ich situácia je dlhšie neudržateľná. Možno išlo pôvodne o izolované snahy, ale šíria sa. Všetky veľké zmeny a prevraty sa vždy začali malou iskrou. Rovnako by to mohlo byť aj v prípade nespokojnosti učiteľskej obce.
A práve na to zareagoval minister školstva Juraj Draxler vyjadrením o potrebe zvýšiť mzdy učiteľov práve v Bratislave. Je potrebné sa zamyslieť sa nad tým, prečo sa s takýmto niečím prišlo teraz? Naozaj forma takejto pozitívnej diskriminácie prinesie pre spoločnosť osoh? Nejde len o snahu umlčať bratislavských učiteľov, ktorí sú snáď najodbojnejší a najinšpiratívnejší pre ostatných? Nejde o snahu rozdeliť tých čo sa začali spájať?
Problém školstva ako takého je plošný. Riešenie sa však nedá poskytnúť len jednému okresu, či kraju. Učiteľ poskytuje žiakovi kvalitné vzdelanie, moderné pomôcky a hlavne ľudský prístup všade rovnaký. To však nedokáže vtedy, ak sa borí so životnými problémami a je často v bezvýchodiskovej situácií a okrem toho mu podráža nohy aj vlastný štát. Slovenská národná strana pre riešenie problémov v školstve presadzuje vo svojom programe o. i. aj zvýšenie spoločenského postavenia učiteľov, tak na morálnej, ako aj na finančnej úrovni.
Je potrebné oslovovať učiteľskú obec a nedať sa oklamať výrokmi, ktoré neprinesú komplexné a dlhodobé riešenia. Hlas učiteľov musí byť stále počuť, nech sa ,,neučenie“ stane hrozbou pre spoločnosť tak, aby sa muselo o tejto téme diskutovať a legislatívne tento problém riešiť. Prijímanie riešenia nebude ľahké a ani rýchle, no vďaka učiteľskej iniciatíve sa môže byť jeho aplikovanie začaté už v blízkej dobe.
