Hneď úvod roku však patril obnoviteľným zdrojom. Respektíve skôr distribučným spoločnostiam, ktoré sa rozhodli jednej tretine výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov odobrať na 12 mesiacov podporu. Samotný dôvod je dnes predmetom prebiehajúcich súdnych sporov a o jeho podstate bude rozhodovať aj Ústavný súd. Zmena zákona, keď za neoznámenie predpokladu výroby na ďalší rok sa vytvoril postih pre 1200 výrobcov vo výške asi 60 miliónov eur, je iba dôkazom nezmyselnosti dotácií. K ich politickému zneužitiu formou prideľovania SMER-u oddaným členom, priaznivcom a sponzorom došlo v roku 2009. K ich odoberaniu poberateľom bez správneho politického krytia za účelom zníženia cien energií, zase v predvolebnom roku 2015.
Výrobcovia však svorne tvrdia, že všetky povinnosti si splnili. Pokiaľ im súdy dajú za pravdu, distribučné spoločnosti budú musieť platiť – podporu aj súdne poplatky. Keďže sú ale regulovanými subjektami, môže im to byť jedno, pretože v konečnom dôsledku sa im na to poskladáme cez zvýšené ceny elektriny. To však bude už dávno po voľbách.
Hry a súhry okolo Slovenských elektrární
V úvode som spomenul skloňovanie Slovenských elektrární. V marci si ich vyskloňoval sám Robert Fico a to formou anexie vodnej elektrárne Gabčíkovo. Celé to prebehlo za veľmi zvláštnej súhry okolností. Na základe oficiálnej výpovede zmluvy o prevádzke Gabčíkova z decembra 2014 malo k jeho prevzatiu štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba dôjsť 10.3.2015. Krajský súd v Bratislave však v spore trvajúcom od roku 2007, rozhodol o neplatnosti predmetnej zmluvy jeden jediný deň pred oficiálnym naplnením výpovede a to čuduj sa svete, úplne opačne ako prvostupňový súd rok predtým. A Róbert Fico akoby tušil, ako súd dopadne, pol hodiny pred verdiktom začal mimoriadne zasadnutie vlády k tejto téme a poobede už v Gabčíkove pózoval novinárom.
Následne boli na ťahu Slovenské elektrárne, ktoré pred nadobudnutím platnosti rozsudku, na základe zmluvy o odškodnení, nám v apríli vystavili účet vo výške 588 miliónov. Rozhodovať o jeho oprávnenosti budú opäť súdy, tentoraz však medzinárodné. V prípade úspechu Slovenských elektrární tento účet zatiahneme my všetci daňoví poplatníci.
Slovenské elektrárne boli ale témou počas celého roku. Súviselo to hlavne s avizovaným predajom talianskeho podielu. O fingované zníženie jeho hodnoty sa už od leta roku 2014 snažil Robert Fico a to opakovanými policajnými raziami, kontrolou NKÚ, či daňového úradu, ako aj už spomínanou anexiou vodného diela Gabčíkovo. A vo svojej snahe bol naozaj úspešný. Nielenže sa mu podarilo odohnať všetkých relevantných záujemcov, ale pre svojichkamarátov z J&T vybojoval cenu nižšiu, ako bola tá privatizačná, ním neustále kritizovaná ako prinízka.
No a aby toho nebolo málo, tesne pred Vianocami získal opciu na 17% podiel v Slovenských elektrárňach, ktorý si môžeme uplatniť či už u Enel-u, alebo EPH. Háčik je však v tom, že nadobudnutím majority, by Slovensko na seba prevzalo aj zodpovednosť za dlhy, čo sú nateraz minimálne dve miliardy eur. Súčasne tiež hrozí, že by Slovenské elektrárne mohli dopadnúť ako SPP. Stratové a zadĺžené Mochovce by sa previedli na štát a hrozienka z koláča by ostali pre J&T a Křetinského. A kto na to doplatí? Opäť iba daňový poplatník.
Holjenčíkove lepidlo a kúzelníci s plynom
Ako daňoví poplatníci sa taktiež skladáme na chod Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tento navyše na budúci rok dostane pridané o viac ako polovicu, zatiaľ však nikto okrem zainteresovaných netuší načo. Toto aj napriek tomu, že pre netransparentnosť je Úrad dlhodobo kritizovaný nielen v domácom prostredí, ale v marci zaznela kritika aj v správe o Slovensku z pera Európskej komisie. Dôsledkom sú premrštené distribučné a prenosové poplatky, tvoriace zisky pološtátnych distribučiek a štátneho SEPS-u, z ktorých si nechal Robert Fico odvádzať do štátnej kasy mimoriadne dividendy. Tieto teraz využíva na sociálno-korupčné balíčky. Na odvolanie predsedu Úradu vyzvala strana SaS aj prezidenta Andreja Kisku, ktorý má na to ako jediný právomoc. Žiaľ lepidlo, ktorým je Jozef Holjenčík prilepený k svojej stoličke bolo aj naňho prisilné.
No a keďže Holjenčík nereguloval ako mal ani ceny plynu, v januári sa niektorí môžu tešiť na vratky, na ktoré sme sa všetci poskladali a súčasne ich niekoľkonásobne preplatili. Napriek tomu sa stále nájde 20% voličov, ktorí 5. marca odovzdajú týmto sociálno-socialistickým kúzelníkom svoj hlas. Tým istým kúzelníkom, čo im v priamom prenose z jedného vrecka ťahajú stoeurovky, a do druhého sypú centy.
Uhlie v alobale
Rovnako krásnym príkladom kúzlenia sú dotácie na ťažbu domáceho uhlia. Uhlia, ktoré nikto nechce a ani nepotrebuje. Na Slovensku a vlastne na celom svete je iba jediná uhoľná elektráreň, ktorá naše dotované uhlie spaľuje. Nie však dobrovoľne, ale na základe všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý v tomto roku podpísal minister hospodárstva Vazil Hudák na celých 14 rokov dopredu. Aký je ďalší kolobeh týchto peňazí nám v novembri prezradila manželka Vladimíra Jánoša, bývalého poslanca za stranu SMER. Vo zverejnenom videu opísala, ako jej manžel peniaze z dotácií preberal od riaditeľa Hornonitrianskych baní Petra Čičmanca, následne balil do alobalu a nosil do straníckej kasy. Svoju spoveď síce neskôr odvolala, otázkou však ostalo nie či jej slová boli pravdou, ale na koho príkaz, či nátlak ich musela vziať späť.
Tých petárd v slovenskej energetike v roku 2015 bolo samozrejme omnoho viac. Niektoré explodovali potichu, iné sa premenili na tikajúce bomby. O tom, či aj vybuchnú, a ak áno aké škody napáchajú bude môcť rozhodnúť už 5. marca každý z nás. Strana Sloboda a Solidarita ponúka konkrétne riešenia vo svojom volebnom programe aj v oblasti energetiky. Ich cieľom je, aby sa doma oplatilo žiť, pracovať a podnikať.
