Je zvláštne, že strana, ktorá sa prehlasuje za pravú marxistickú a najrevolučnejšiu stranu upadá do malomeštiackej činnosti, že jej hlavnou a nosnou zbraňou je špinenie a hanenie, nahádzanie veľkého množstva špiny na stranu, ktorá má rovnaké ciele ako spomínaná strana. Zmyslom existencie strany Vzdor SP tak nie je boj proti kapitalizmu, ale vyhrotený a vyostrený boj proti tým, ktorí by mali byť im osobne a politický najbližšie.
Pozrime sa na indície, ktoré podporujú naše myšlienky. Kapitalizmus v boji proti robotníckemu hnutiu neváha využiť všetky možné i nemožné prostriedky. Posilnenie a vloženie peňazí do radikálneho pravicového i ľavicového hnutia, len aby oslabili marxistické robotnícke hnutie nie je žiadnou novinkou a takpovediac sa využívalo celé obdobie dejín robotníckeho hnutia. V prvopočiatkoch to bola podpora anarchistického, anarchokomunistického i anarchosyndikalistického hnutia. Neskôr to bola hlavne podpora trockistov a potom maoistov. V 70. a 80. rokoch sa hlavný dôraz kládol na podpory všetkých hore uvedených skupín, pričom tajné služby, aby oslabili revolučné hnutie začali podporovať radikálne teroristické ľavicové zoskupenia, len aby znechutili pracujúcim revolučný zápas.
V kapitalistickej spoločnosti je to vyhrotenejšie ako v spoločnosti socialistickej. Lenin pokladal revolučné hnutie za úspešné len v jednotnej revolučnej organizácii. Rozbíjačské tendencie považoval za nebezpečnú zbraň antikomunizmu. Je známy aj Leninov výrok o tom, že pre stranu je nebezpečnejší likvidátor, ako oportunista a je jedno aké pohnútky ho k tomu vedú. Lenin viac kritizoval likvidátorov bojujúcich proti Komunistickej strane Nemecka, hoc v podstate ich myšlienky boli správne. Nesprávne bolo to, že myšlienky nepresadzovali vo vnútri strany, nebojovali o masy a členskú základňu, ale že volili jednoduchšiu cestu a to cestu rozbitia komunistickej strany. To Lenin nemilosrdne kritizoval a naopak snažil sa doviesť predstaviteľov oboch komunistických strán k akčnejšej jednote. Oportunizmus sa dá poraziť revolučnou aktivitou, likvidátorstvo nie, pretože v masách vyvoláva neistotu, beznádej a apatiu. Gottwald, Kopecký, Haken, Fried si toto uvedomovali a zápas o boľševizáciu strany zviedli vo vnútri komunistickej strany. Gottwald ako revolucionár a obetavý človek sa rozhodol isť tou ťažšou cestou, z toho dôvodu, že cesta jednoduchšia by viedla k oslabeniu robotníckeho hnutia na oveľa dlhšie obdobie, ako vnútrostranícka kríza Víťazstvo revolučnej gottwaldovskej línie prinieslo oslabenie strany, avšak len na veľmi krátke obdobie, kým vznik druhej komunistickej strany hlásiacej sa k internacionále by stranu ochromil na oveľa dlhší čas. Gottwaldov boj poukázal na bankrot Jilka i Bolena i Haisa. Neodvislá komunistická strana tak nezískala podporu más.
Pozrime sa na činnosť strany Vzdor SP. Ak sa lepšie porozhliadnete zistíte jednou podstatnú vec. Zmyslom volebnej kampane nie je boj proti kapitalizmu, hoc píšu protikapitalistické články a navonok tak pôsobia. Na stránke musia zdôrazňovať odpor proti kapitalizmu, snahu o skoncovanie, velebenie Lenina i Stalina, úctu k Marxovi, ak by tak nerobili a triedny boj popreli, ich likvidátorská činnosť by bola zreteľne jasná.
Ich činnosť je sofistikovanejšia a tým zákernejšia. Útoky proti kapitalizmu totižto striedajú s útokmi na najbližšieho možného spojenca – na Komunistickú stranu Slovenska. V plnej nahote sa prejavuje schizofrénia ich politiky, ich činnosti. Ak na jednej strane prehlasujú, že buržoáznym médiám nič neveria, o niekoľko článkov ďalej využijú buržoázne média ako citované pramene len z toho dôvodu, aby poškodili KSS.
Politika protikladov sa prejavuje aj v ich inej činnosti. Na jednej strane kritizujú oportunizmus v KSS, na druhej hnacím motorom ich politickej činnosti sa stáva revolverová bombastická špiniaca kampaň plná nenávisti a zákernosti. Revolučnosť tak nahrádzajú malomeštiackymi pohnútkami.
Ďalej, na jednej strane chcú socializmus marx-leninský a citujú klasikov, na druhej, keď im odpoviete citáciami usvedčujúcimi ich z omylu, tak vás považujú za dogmatika, ktorý ustrnul v 30. rokoch.
Aký je výsledok nenávistnej kampane Vzdoru SP? Pomôže vôbec tejto pseudorevolučnej strane k úspechu? Samozrejme, že nepomôže. To ani Vzdor nemôže urobiť. Cieľom Vzdoru totižto nie je parlament, hoc to deklarujú, cieľom je zabrániť, aby Komunistická strana Slovenska sa do NR SR dostala.
Je cieľom Vzdoru úspech socializmu? Samozrejme nie je. Činnosť Vzdoru nasvedčuje o opaku – o snahe zneistiť i znechutiť voličstvo, aby šli voliť, prehĺbiť apatiu akýmisi pseudotézami porovnávajúcimi Komunistickú stranu Slovenska s buržoáznymi stranami.
Činnosť Vzdoru SP spôsobí revolučným silám viac ťažkostí a viac problémov ako antikomunistická kampaň pravice a socdemokratov. Preto úlohou komunistov je všade demaskovať činnosť strany, ktorej o vec socializmu nikdy nešlo…..
