Média uvádzali, ako sa 95 tisíc ľudí na internete „prekliklo“ na ponuku firmy. Ako prejavilo záujem o prácu už 11 tisíc ľudí, z ktorých si firma bude vyberať. Dokonca minister práce a sociálnych veci sa vyjadril, že „možno 400 až 500 ich budeme musieť vyslať na zaučenie do zahraničia“.
Akoby to bola skutočne vláda, ktorá vytvára pracovné miesta. Akoby vláda „vyšle“ zamestnancov do zahraničia. Nie firma, ktorá ich príjme a ktorá má záujem na zaškolení ľudí, ktorí pre ňu budú pracovať. Mimochodom asi pred rokom alebo dvomi premiér tejto vlády v jednej diskusii priznal, že dnes už vlády nemôžu vytvárať pracovné miesta tak, ako to bolo v minulosti. Dnes môžu len stimulovať podnikateľov na vytváranie pracovných miest.
Na druhej strane je jasné a zrejme, že taká firma ako Land Rover prichádza na Slovenský pracovný trh len preto, že zamestnanci tu budú pracovať a „montovať“ ich auta za cenu omnoho nižšiu, ako by to robili zamestnanci napríklad vo Veľkej Británii, Taliansku či Švédsku. Že ponúkané platy zamestnancom, ktoré sa uvádzajú až vo výške 1200 eur mesačne, im vytvoria zisky niekoľkonásobne vyššie ako v uvedených krajinách Západnej Európy.
Aj keď prijatí zamestnanci budú samozrejme spokojní, ako si polepšili, nemáme sa čím chváliť. Je to len ďalšia „montážna dielňa“. Ani vláda, ani parlament s tým nič neurobia. Pretože na to nemajú nástroje.
Sľubované „istoty“ občanom, „chránenie“ občanov, „práca pre občanov“ sú len prázdne predvolebné slogany. Je isté len to, že takéto sľuby buržoáznych strán sú neisté. Zisky z takýchto firiem idú v prevažnej miere do zahraničia na cudzie účty. Vedeckotechnický rozvoj a špičkové technológie ostávajú v zahraničí. Rozhodnutia o mzdách, pokračovaní, rozvíjaní, skracovaní či zastavení výroby sa prijímajú tiež v zahraničí.
O čom teda rozhodujú vlády na Slovensku? Čím môžu garantovať istoty občanov Slovenska, ktoré sľubujú? Ničím. Takmer nič z toho čo sľubujú nemôžu zaručiť, pretože nič z ekonomických prostriedkov a pák nemajú k dispozícii. Pretože všetko „prešustrovali“ a nič nové nevytvorili.
Ale im je to jedno. Vtedy, keď bude treba sľuby plniť oni už tu nebudú.
A čo Slovensko a slovenskí zamestnanci vo vzdialenejšej budúcnosti?
Čo ak sa firmy rozhodnú odísť? Tak ako sa rozhodli prísť….
Koho to zaujíma?
Toto je „riešenie“ na teraz, „na predvolebné obdobie“ a možno /ako dúfajú/ ešte na jedno volebné obdobie.
