„Posilnenie právomocí polície a tajných služieb na úkor základných práv a slobôd občanov nevyvolala žiadna potreba z praxe. Na Slovensku neexistujú prípady, kedy by doteraz platná legislatíva bránila silovým zložkám a justícii chrániť obyvateľstvo pred terorizmom,“ píše poslanec NR SR za SaS Ľubomír Galko.
Juraj Droba dopĺňa, že inkriminované zákony, vrátane novely ústavy, však boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní, čo znamená reakciu zákonodarcu na mimoriadnu situáciu. „Ich platnosť z hľadiska doby trvania pritom nie je nijako obmedzená. Posilnenie právomocí polície a tajných služieb nie je nijakým spôsobom kompenzované ich zvýšenou kontrolou zo strany nezávislej autority,“ hovorí poslanec.
Podľa Galka osobitnou kapitolou sú pridelené široké kompetencie Slovenskej informačnej službe v potieraní prejavov extrémizmu. „Sú to typické gumové paragrafy, ktoré umožňujú rôzny výklad a sú preto ľahko zneužiteľné na potláčanie názorov, ktoré nejakým spôsobom nevyhovujú štátnej moci,“ konštatuje podpredseda SaS.
Tímlíder SaS pre politický systém Martin Klus hovorí, že Slovenská informačná služba nie je orgánom, ktorý má aktívne zasahovať v oblasti slobody prejavu a práva na slobodné šírenie a získavanie informácií. Tajnými službami s takýmito právomocami disponujú skôr štáty s nedemokratickými režimami. Taký vládol na Slovensku do Nežnej revolúcie v roku 1989.
„V štáte s dlhou totalitnou tradíciou musí zákonodarca rozširovať právomoci silových zložiek v tesnej väzbe na reálne potreby demokratickej praxe a so zreteľom na to, že môžu byť ľahko zneužité voči obyvateľstvu. Preto zároveň musia byť na princípoch bŕzd a protiváh schválené aj účinné mechanizmy, ktoré takémuto zneužitiu bránia. Takzvané protiteroristické zákony tieto požiadavky nespĺňajú,“ uzatvára Klus.
