Prečo sú niektoré národy bohaté a niektoré chudobné? Čo motivuje ľudí sa snažiť a robiť krajinu bohatou? Čo je treba urobiť, aby sa Slovensko zaradilo definitívne medzi tie bohaté?
Je niekoľko faktorov a zlomových bodov, ktoré ovplyvňujú myslenie národa a následne aj ekonomiku a politiku.
Faktory, ktoré sú dané
Napríklad v minulosti bol značný faktorom podnebie – v chladnejšom pásme sa bolo treba pripravovať na zimu, takže sa zákonite musela vytvoriť pracovitejšia morálka. Podnebie nútilo ľudí oveľa viac myslieť na budúcnosť a plánovať.
Dnes to vidíme na rozdiele už len medzi severom a juhom v rámci Európy.
Podnebie tak vytvára nejakú motiváciu.
Niektoré motivácie však môžu vzniknúť náhodne, alebo ich môže do spoločnosti zaviesť „panovník“, či „revolucionár“.
Zlomové body
Veľkým zlomovým bodom v dejinách Európy bol veľký mor v 14-tom storočí, ktorý zdecimoval 30-60% populácie. Pracovná sila začala byť vzácna. Ľudia si mohli viac vyberať, kde sa presunú robiť a tak postupne vládne elity ustupovali od svojho feudálneho zovretia. Na východe však bolo treba chrániť kontinent pred nájazdami z Ázie – osobitne po dobytí Byzantskej ríše v roku 1493 – a tak sa obyvateľstvo muselo viac zomknúť okolo panovníkov. My sme museli utvoriť doslova „euroval“, aby sa západ mohol rozvíjať.
Výsledkom bolo zaostávanie východu v prechode do novoveku.
Motivácia
Ak to vonkajšie faktory dovolia – a ak sa úsilie prirodzene odmeňuje – ľudia sú viac motivovaní sa snažiť a dosahovať výsledky.
Aby to však nebolo s históriou také jednoduché, vznikla socialistická teória na princípoch, ktoré to popierajú. Ale kedykoľvek sa zavedie do praxe, tak zlyhá.
Aj samotný Stalin prišiel po niekoľkých rokoch na to, že komunistické princípy ako „rovnaká pláca pre každého“ nefungujú (kedy na to prídu eurosocialisti?). V roku 1931 sa tak zaviedlo odmeňovanie podľa výkonu – rozdielne mzdy a navyše odmeny.
Odmeňovanie naozaj menilo správanie sa. Ale!
Keď bol cieľ produkcie ocele definovaný v tonách oceľových kotúčov, vyrábali sa hrubé, a teda ťažké, oceľové pláty. Keď bol cieľ zadefinovaný v rozlohe plátov, vyrábali sa tieto tenučké.
Keď sa výroba lustrov nadefinovala v tonách, vyrobili sa lustre, ktoré sa kvôli váhe ledva dali zavesiť. Spomeniete si ešte možno na ťažké „ukrajinské bicykle“.
Systém nedokázal fungovať efektívne ani len po takýchto modifikáciách, lebo bol nesprávny v princípe.
Myšlienka ekonomickej rovnosti verzus trhové hospodárstvo bola otestovaná aj v rámci jedného národa – jednej mentality. Vznikol obrovský rozdiel v životnej úrovni medzi Východným a Západným Nemeckom.
Ešte väčší medzi Severnou a Južnou Kóreou. Väčšia ekonomická sloboda a viac trhu zvíťazili nad „ekonomickou rovnosťou“.
Napriek všetkému sa aj dnes a aj na západe presadzujú rôzne mutácie marxistického „rovnakého odmeňovania“.
Avšak v princípe sa už nikto relevantný nechce vrátiť k ekonomickému socializmu vo svojej „plnej verzii“.
Slovenský sen?
Popolvár spraví niečo neobvyklé, ide do sveta, nevzdáva sa. Porazí ostatných a nakoniec sa stane kráľom. Máme v našej pôvodnej kultúre zakomponované, že aj z „pecivála“ sa môže stať výnimočne úspešný človek. To hnalo našich praotcov emigrovať do Ameriky a uskutočniť obdobu takéhoto sna. Tvrdou prácou a nevzdávaním sa.
Socializmus popieral individuálnu snahu a úspech. Z takýchto ľudí spravil nepriateľov spoločnosti. Dodnes tento hendikep prekonávame a snažíme sa vrátiť k pôvodnej kultúre. Slovensko vždy bola individualistická kultúra, každá oblasť či dedina sa museli čo najviac odlišovať od tej druhej. Vlastný dvor je pre nás definujúcim priestorom, všetko za ním je cudzí svet. Týmto sa odlišujeme od Germánov, ktorí žijú viac komunitne, „spoločne“. Choďte sa pozrieť do nejakej alpskej dediny, keď majú nejaký sviatok – ako tam spolu pochodujú sťaby boli armáda.
Individualistický štýl podporuje konkurenciu a je dobrý pre rozvoj ekonomiky, pre úspech. Na druhej strane spôsobuje trieštenie v politickej oblasti, s ktorým sa treba vyrovnať.
Inak povedané, to že každý chce mať vlastnú firmu je dobré, to že politickú stranu, už horšie. Ale je dobré, že je tá možnosť.
Nebadané opatrenia predstavujúce rozhodujúci zlom
Dnes o bohatstve nerozhoduje až tak podnebie, ale skôr na prvý pohľad nehmatateľné veci. Ako dobre je zabezpečené súkromné vlastníctvo – a s tým súvisiaci fungujúci súdny a daňový systém.
Daňový systém sa podarilo dať do poriadku vďaka Sulíkovej reforme za druhej vlády SDKÚ.
O spravodlivosť bol obrovský boj za vlády Radičovej – paradoxne bol ten boj medzi dvoma časťami jej strany.
Verejnosť tento kľúčový zápas vnímala prevažne ako „hádanie sa.“
Toto nepochopenie súvislostí a dôležitosti tohto zápasu bolo skutočným dôvodom návratu do minulosti cez zvolenie Smeru.
Antickí Gréci nám tu zanechali základy európskej kultúry, politiky, vedy, matematiky atď. vďaka tomu, že viedli neustále vnútorné boje o charakter svojich štátov. Perzská ríša so svojou orientálnou jednotou nezanechala za sebou nič hodnotné.
Preto očakávať pokoj a zároveň dúfať v pokrok je nereálne. O správne veci sa treba pobiť. Následne sa však dajú dlhodobo užívať plody, ktoré prinesú. V kombinácii s tým, ako sa dá u nás individuálne vyrásť, máme veľký potenciál stále pred sebou.
Slovenko má takmer ideálnu geografické polohu a podnebie. Plus bohaté skúsenosti s rôznymi politicko-ekonomickými systémami. A nie je to tak, že teraz keď sme už vstúpili do EÚ, tak tápame a nevieme, čo dôležité treba spraviť. Po revolúcii sme stihli otestovať čo funguje – a Slovensko vďaka tomu poskočilo napred.
Pred nami je opätovné zavedenie rovnej dane a postupné znižovanie na 15%, reforma komplikovaného odvodového systému. Generálny prokurátor, ktorý dá naozaj vyšetrovať korupciu.
A teraz idú ďalšie voľby, kde budeme rozhodovať o tom, či sa u nás bude dobre žiť.
