Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, keď sme niekedy v septembri pred konaním bratislavského pochodu za život spoločne s mojimi kolegami upozorňovali, že samotný pochod za život vytvára akési predpolie, alebo možno aj nejaký spoločenský tlak na prijatie nejakých ďalších legislatívnych zmien, neboli sme ďaleko od pravdy. Hovorili sme o tom, že krátko po tomto pochode príde iniciatíva, ktorej cieľom bude zákaz potratov. A kolegovia z KDH mali natoľko rozumu, že sa rozhodli nepolarizovať zbytočne verejnú mienku a vedia, že táto téma nie je zrovna témou, ktorá by mala väčšinovú podporu ľudí na Slovensku, a preto celkom rozumne s takouto iniciatívou neprišli oni.
Ale volanie biskupov, Biskupskej konferencie Slovenska, našlo svätých bojovníkov, ktorí zdvihli zástavu boja za katolícku morálku a priniesli do parlamentu tento návrh alebo návrhy. Návrhy, ktoré predkladajú páni poslanci by s trochou nadsázky bolo možné označiť za katechizmus v paragrafovom znení. Šanca na prijatie ich návrhov je síce mizivá, avšak ich návrhy by pri čisto teoretickom schválení mohli mnohé osoby a najmä ženy uvrhnúť do absolútneho bezprávia a krajinu ako celok premeniť na radikálny katolícky náboženský štát. Hermeticky uzavretý pred medzinárodnými garanciami ochrany ľudských práv, ale aj pred akýmkoľvek pokrokom smerujúcim k posilňovaniu ľudskoprávnych hodnôt a ochrany skupín, ktorých práva často nie sú garantované ani na papieri a nie to ešte v praxi.
Je to taký katolícky džihád mojich kolegov poslancov, ktorí sa rozhodli viesť svätú vojnu bez ohľadu na Ústavu Slovenskej republiky, bez ohľadu na platné rozhodnutia Ústavného súdu, bez ohľadu na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Páni poslanci sa tak niekoľko mesiacov pred voľbami vydali na spanilú jazdu. Predložili dva legislatívne návrhy, pričom prvý sa snaží o masívnu zmenu Ústavy smerom k absolútnemu zákazu interrupcií, ale aj obmedzovaniu mnohých iných práv.
Druhý návrh sa zase snaží o úplné zrušenie súčasnej legislatívy umožňujúcej interrupcie a premietnutie vysnívaných ústavných zmien do Občianskeho zákonníka i Trestného zákona. Predkladatelia už avizovali, že to nie je všetko. Majú už pripravené ďalšie návrhy a upozorňujú aj na potrebu zosúladiť so svojimi drakonickými návrhmi celý právny poriadok. Podľa predstáv kolegov by s účinnosťou od 1. marca 2016 malo byť v našej Ústave zakotvené právo na život nenarodeného dieťaťa. Predkladatelia ho definujú ako ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja a to už oplodnenia ľudského vajíčka.
Návrh novely Ústavy chce potom ľudskému embryu priznať mnohé ďalšie práva. Ochrana embrya má byť zároveň garantovaná absolútnym zákazom interrupcií na rozdiel od súčasnosti, kedy ženy môžu v prvých 12 týždňoch tehotenstva podstúpiť interrupciu bez udania dôvodu a neskôr z dôvodu ohrozenia svojho života či z dôvodu ťažko poškodeného plodu.
Interrupcia po novom podľa návrhu pánov poslancov by nebola možná ani v prípade, že by bol bezprostredne ohrozený život ženy. V takomto prípade by boli možné len činnosti, ktoré by boli v rámci liečby ženy bezprostredne nevyhnutné na záchranu jej života. Ukončenie tehotenstva by bolo teda akýmsi vedľajším, alebo by bolo možné akceptovať len akýsi vedľajší a nepriamy neúmyselný následok záchrany života ženy.
Trestne zodpovedná by bola každá osoba, ktorá interrupciu vykonala, sprostredkovala, či poskytla pri nej pomoc. Trestne zodpovedná by bola aj samotná žena a jej rozhodnutie podstúpiť interrupciu by ju mohlo stáť až doživotie. Rovnaké sankcie by jej hrozili aj v prípade ak by zákrok podstúpila v zahraničí. Avšak navrhované zmeny idú oveľa ďalej než len absolútny zákaz interrupcií. V súvislosti s týmto zákazom by bolo možné napríklad obmedziť právo na nedotknuteľnosť obydlia a vytvoriť tak priestor pre inkvizičné domové prehliadky napríklad za účelom zistenia, či žena náhodou nebola tehotná a či náhodou nepodstúpila interrupciu. Či obmedziť ústavné právo na zhromažďovanie, združovanie alebo petičné právo. To by umožnilo fakticky zlikvidovať všetky občianske snahy presadzujúce reprodukčné práva žien. Avšak ambície poslaneckej trojice nekončia ani tu.
Navrhujú napr. ústavne zakázať dnes všetky dostupné umelé oplodnenia, či iné metódy asistovanej reprodukcie, a to všetko pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov pre všetky zúčastnené osoby. Ešte raz, chcú zakázať umelé oplodnenie a akékoľvek metódy asistovanej reprodukcie pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov. Návrh na zmenu ústavy má však aj mnoho ďalších ambícií, napr. oprášiť étos februárového referenda o rodine zakotvením zákazu registrovaného partnerstva, či zákazu priznania práv, ktoré v súčasnosti prináležia iba manželom alebo aj iným typom spolužití.
Ústavný návrh napokon volá aj po ukončení viazanosti Slovenskej republiky všetkými medzinárodnými zmluvami, ktoré nie je možné zosúladiť s navrhovanou právnou úpravou pánov poslancov. Keďže táto je naozaj nefalšovaným excesom voči viacerým kľúčovým ľudsko-právnym dohovorom, schválenie poslaneckých návrhov nasledované ukončením viazanosti Slovenskej republiky týmito dohovormi, by v podstate dokonale rozvrátilo Právny poriadok Slovenskej republiky.
Dámy a páni, slovenský stranícko-politický patriarchát nikdy neovplýval prílišnými snahami o posilňovaní ľudských práv žien, či iných skupín, ktorých práva nie sú stále v mnohom napĺňané ani formálne. Naopak niektoré kroky, ktoré sa udiali v posledných rokoch ako napr. neuspokojivé riešenie masívne sa vyskytujúceho násilia páchaného na ženách, exposlanec SMER-u pán Jánoš by o tom vedel rozprávať. Silňujúca diskriminácia žien na trhu práce, či nedostatočná ochrana ich reprodukčných práv len ilustrujú tvrdenia o laxnom prístupe štátnej moci k svojim ľudskoprávnym záväzkom.
Poukazuje na to aj nedávne rozhodnutie a zasadnutie a rozhodnutie výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, na ktorom výbor slovenskej vládnej delegácii vytkol, že rodová rovnosť na Slovensku stále nie je realitou a volal po politickej vôli na jej presadzovanie. Napriek tomu je však veľmi ťažké si čo i len predstaviť, že by poslanci a poslankyne krajiny, ktorá sa oficiálne hlási k ochrane práv žien, za predložené návrhy zahlasovali.
Predložené návrhy teda nie sú nebezpečné sami o sebe, hoci sa snažia o extrémne nebezpečné veci. Sú však nebezpečné v tom, že svojou stratégiou radikalizácie môžu posúvať hranice toho, čo je normálne a pri nedostatku našej reflexie, kritickosti, či obozretnosti z našej strany, môžu otupiť našu citlivosť na to, čo nás skutočne ohrozuje. Tieto návrhy sú totiž iba ďalšími kamienkami mozaiky dlhšie a systematicky prebiehajúcich snáh o podrývanie reprodukčných práv žien, o zamedzovanie právnej ochrany osôb patriacich k sexuálnym menšinám, či o posilňovanie vplyvu katolíckej cirkvi na svetský právny poriadok i každodenný občiansky život.
Návrhy sú ďalej nebezpečné v tom, že si uzurpujú oficiálny priestor a vynucujú si pozornosť, ktorú by inak bez zaštiťovania sa oficiálnou politickou mocou, v politickom a mediálnom priestore civilizovanej krajiny nedostali. Tieto názory sú extrémne a sú okrajové a sú tiež nebezpečné v tom, s akou samozrejmou drzosťou si uzurpujú právo tak fundamentálne a kruto zasahovať do života mnohých osôb a skupín, najmä teda žien a rozhodovať o tých najintímnejších aspektoch ich každodenného bytia. Skutočnosť, že poslanecké kluby, v ktorých pôsobili alebo pôsobia dvaja z predkladateľov, sa od ich návrhov nijako viditeľne nedištancovali, uvedené obavy len posilňuje.
Dámy a páni, páni poslanci Kuffa , Kvasnička a Mikloško sa jednoducho rozhodli, že obohatia ústavný poriadok našej republiky svojím katolíckym videním sveta a bez pýtania ho nanútia aj iným, teda všetkým, keďže ústava je záväzná pre nás všetkých. Podrobne by sa dalo rozobrať takmer každé ustanovenie návrhu, najmä tie, kde sa dávajú práva nenarodeným deťom na roveň živých ľudí, subjektov práv a povinností. Keby sa toto dotiahlo do absúrdna, vznikli by ozaj bizardné situácie. Bolo by však zbytočné zastavovať sa pri každom ustanovení a zaoberať sa ním.
V Slovenskej republike našťastie stále platí ústava a nech si o nej myslíme čokoľvek, jej úvodné slová ešte neboli zmenené a znejú: “Slovenská republika je zvrchovaná, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V druhej vete je vyjadrené to, že aj keď tu je sloboda náboženského vyznania, štát a jeho inštitúcie fungujú na sekulárnom princípe, teda nie na základe konkrétneho náboženstva alebo akejkoľvek ideológie.
V prípade, ktorý nám ukazovali navrhovatelia, sa však ani neostýchajú za to, že toto základné ustanovenie ústavy charakterizujúce náš spoločný štát, úplne ignorujú, ani sa to nepokúšajú zakryť ani v návrhu ani v samotnej rozprave. Naopak úplné nepokrytie všetkým občanom tohto štátu, páni poslanci, nanucujete svoju morálku, svoje videnie sveta, svoju ideológiu, a tým, ktorí s ňou nemajú a nechcú mať nič spoločné, tých si jednoducho nevšímate.
Záverom, nie je to tak dávno, čo v prvej polovici štyridsiatych rokoch, keď mali istí ľudia možnosť ostatným nanucovať svoju morálku a podľa toho aj prijímať zákony. Ako si iste pamätáte, bolo to obdobie Slovenského štátu a títo ľudia dokázali veľmi presne označiť tých menejcenných, nesúladných s ich morálkou a ďalšími ich kritériami. Výsledok ich snaženia dnes história pomenúva ako holokaust. Dámy a páni, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.
