Diskutujúci sa prevažne zhodli na jednom. Ženám má byť umožnené, aby mohli zastávať vysoké riadiace funkcie. Ako to však dosiahnuť, na to sa názory rôznia. Branislav Škripek hovorí: „Ak žena chce, má to na predpoklady a vzdelanie, má jej byť umožnené zastávať aj riadiace funkcie. Ale euroúradníci predsa nemôžu prikazovať súkromným spoločnostiam, aby uprednostňovali ženy pred mužmi. To je proti slobodnému trhu a slobode podnikania.” Zavedením kvót ktoré presne určia, že napr. v dozorných radách má byť 40% žien, je podľa Škripeka zamerané proti samotným ženám. „Ženy nebudú na dôležitých miestach pre svoje vlastné úsilie, vzdelanie a skúsenosti, ale na základe nariadenia z EÚ. Akú váhu bude mať potom ich slovo vo firmách a ako sa na ne budú pozerať ich kolegovia?,” pýta sa slovenský europoslanec Branislav Škripek. Cestu preto skôr vidí v tom, aby zamestnávatelia umožňovali ženám flexibilný pracovný čas v dobe, keď sa starajú o maloleté deti.
Ďalej s počudovaním sleduje úsilie Komisie zaviesť túto smernicu do praxe. „Samotní eurokomisári nespĺňajú požiadavku, ktorú chcú nanútiť súkromným firmám. Preto hovorím, nech si tento nezmysel najprv uplatnia medzi všetkým úradníkmi a eurokomisármi. Tak priamo v praxi pochopia svoj omyl,” odporúča Branislav Škripek.
Podľa Škripeka kvóty nebudú nikdy dobrým riešenim. „Z ľudí, slobodných bytostí, sa takýmto spôsobom robia len štatistické čísla. Firmy, či iné inštitúcie budú presne vo výkazoch uvádzať počty a pohlavie svojich zamestnancov. K čomu to bude dobré? Môže sa veľmi rýchlo stať, že pracovnú pozíciu nezíska lepší úradník či manažér, ale ten kto bude mať správne pohlavie. Ako potom budú vyzerať firmy či iné inštitúcie?”, pýta sa na záver Branislav Škripek.
