Je tu niekoľko klanov, ktoré si delia zvyšný trh Ukrajiny. Hoci po roztrhnutí zväzkov s Ruskom je tento trh menší. Petro Porošenko je na tomto trhu na šiestom mieste, avšak chce vytlačiť všetkých, Najviac Kolomojského.
Preto sa len nedávno strieľalo z ostreľovacej pušky na kanceláriu generálneho prokurátora. To je muž Porošenka. A na druhý deň Gennadija Korbana, ktorý je lídrom strany milionára Kolomojskeho previezli do Kyjeva. Práve na rozkaz generálneho prokurátora.
Americky veľvyslanec Jeffry Payet kritizoval generálneho prokurátora za nedostatočný boj s korupciou. Mnohé americké spoločnosti by sa chceli dostať na energetický, plynový, chemický a poľnohospodársky trh Ukrajiny. Na to potrebujú minimálne právne pole. Preto je tu snaha vyčistiť priestor od radikálov, v podstate od oligarchatu, ktorý zavádza vlastné pravidla hry.
Záujmy prezidenta sa zhodujú so záujmami Američanov, ktorí majú záujem vrátiť Ukrajinu na úroveň právneho štátu. Geopolitická situácia sa mení. Washington hľadá cestu na zblíženie sa s Ruskom. Podľa politológa Gorodnenka zblíženie cez Ukrajinu je „ideálny variant, pretože ekonomicky i materiálne sú Rusko a juhovýchod Ukrajiny veľmi zviazané“. Podľa neho, to čo prežívalo Rusko v 90-tých rokoch, teraz prežíva celý svet. Je treba si sadnúť a prehodnotiť aj situáciu na Ukrajine.
„Amerika ako jednú z podmienok podpory Ukrajiny vyjadrila oficiálnu požiadavku – odovzdať ekonomické zdroje krajiny do rúk zahraničného kapitálu.“ Vyhlásil to hlavný vedecký spolupracovník Inštitútu USA a Kanady Vladimír Vasiljev. „Keď Západ hovorí o korupcii, má na mysli práve to. Aby boli odovzdané všetky ekonomické aktíva /teda najlepšie „kúsky“ majetku/ od miestnych ukrajinských oligarchov do rúk zahraničných vlastníkov. Preto čoskoro nebudú ani kolomojski, ani achmetovi a ukrajinských oligarchov nahradia zahraniční vlastníci“-tvrdí expert. „Takzvané „vonkajšie riadenie krajiny“ – to nie je politické riadenie, to je ekonomické riadenie“ – pokračuje Vasiljev. „Súčasné udalosti na Ukrajine, tak ako boli v Rusku v 90-tých rokoch, majú nepredvídateľné dôsledky. Týchto chytrých ukrajinských chlapcov „nachytali“. Oni si mysleli, že sa podelia a koniec. Avšak nie, bude tak ako za starých čias. Jedni prišli-kradli, druhí prišli-kradli.“
Podľa názoru experta, v USA skutočne existujú dva tábory – „jastrabi“ a „holubi“. Z pohľadu toho, akú politiku viesť na Ukrajine. Avšak podstata rozdielu je v tom, „ako postupovať pri odobratí majetku – rozhodne alebo opatrne“. „V Bielom dome chápu, že ak sa dnes začne destabilizácia krajiny, môže to opäť vyvolať občiansku vojnu, urýchliť rozpad krajiny a preto treba byť opatrnejší – dodáva odborník. „Kolomojsky a iní oligarchovia sú chránení nielen takzvaným zákonom. Majú aj mocenské štruktúry, majú styky. A tí, ktorí riadia krajinu, sú ľudia ekonomicky tiež naviazaní na oligarchické štruktúry. Je možné povedať, že je to problém „uzavretého kruhu“, ktorý nie je možné riešiť jednoducho.
Američania sú chamtiví. Chceli by čo najskôr dostať do rúk majetok. Najjednoduchšie by bolo doviesť Ukrajinu ku krachu. Vtedy by sa mohlo všetko predať v aukcii. No ak by to urobili teraz, môže nastať sociálny výbuch. Ktovie, kto príde k moci po ňom“ – uzatvára odborník.
Slovensko má už etapu „boja o majetok“ za sebou. Privatizácia majetku štátu sa uskutočnila už krátko po prevrate v novembri 1989. Pod falošnými heslami o „neefektívnosti hospodárenia štátu“ , o „lepšom živote pri súkromnom vlastníctve“, o „efektívnosti voľného trhu“ sa rozpredal majetok štátu do rúk súkromníkov. Nie tak rozpredal, ako „rozdal“, „pridelil“, „daroval“. Skôr jedným slovom „rozšpekuloval“. Prospech z toho mala a dnes má hŕstka zbohatlíkov, dnes už „oligarchov“. Aký prospech z toho má dnes ľud Slovenska, to ťažko pomenuje aj on sám.
Na Slovensku už takmer nič nepatrí štátu, teda ani jeho občanom. Aj o „riadení Slovenska“ svojou vládou, parlamentom, prezidentom je problematické hovoriť. Lebo toto riadenie sa uskutočňuje na objednávku a v prospech zahraničných i domácich oligarchov, finančných skupín, monopolov a korporácii. Všetky vlády, všetky parlamenty a všetci prezidenti po roku 1989 prispeli k tomuto stavu. Neurobili nič, aby Slovensko z cudzieho vplyvu a z cudzích rúk dostali, aby fakticky zlepšili postavenie väčšiny občanov Slovenska. A aby budovali základy, podmienky na to, aby bola budúcnosť Slovenska a jeho občanov istejšia, garantovanejšia a znesiteľnejšia.
Dnes, pred blížiacimi sa voľbami do parlamentu, predstavitelia všetkých strán, ktoré Slovensko dostali tam kam dostali, sľubujú občanom, čo všetko pre nich urobia. Ako budú vládnuť lepšie, rozhodovať lepšie, prijímať lepšie zákony, ako odstránia korupciu/ku ktorej prispeli/, ako znížia byrokraciu v podnikaní /ktorú zaviedli/, ako sa postarajú o občanov a budú ich chrániť/keď ich nechali bezbrannými pred zlými zákonmi a neschopnými úradníkmi/. Oznamujú občanom aká sú „zmena“, vyzývajú k „hrdosti“ na Slovensko /rozpredané a ponížené/. Sľubujú všetko, čo sa len dá…
Pretože však sú zaviazaní /a previazaní/ s oligarchiou, budú môcť meniť len to, čo im ona dovolí. A ona im dovolí len to, čo bude prospešné jej. To znamená čo sa môže zmeniť pre občana??? Okrem nejakých bezvýznamných maličkosti, takmer nič.
Toto by si mali naši občania po 26.rokoch „budovania kapitalizmu“ , „slobody a demokracie“ uvedomiť. A ak chcú naozaj zmeniť svoj život a prispieť k istejšej a dôstojnejšej budúcnosti svojich detí a vnukov, s takým predsavzatím a rozhodnutím ísť do budúcoročných volieb.
Pavol Suško, podpredseda KSS
