„Mám dve deti a ženu, ktorá je s nimi v domácnosti. Bývame v jaskyni, nájom neplatíme. Mydlo a pracie prostriedky nekupujeme, a pretože sa umývame v potoku, neplatíme ani za vodu. Za elektrinu a plyn tiež neplatíme, pretože žiadne spotrebiče nevlastníme. Odevy a obuv si nekupujeme, pretože ich zhotovujeme z kožiek lesnej zveri. Náš rozpočet vyzerá po vašej úprave cien takto – raňajky, desiata a olovrant: 2 rožky a voda z potoka – 0,14 €, obed a večera: polievka a guláš z bufetu – 2,65 €. Na jednu osobu to vychádza 5,72 eura denne, čo je krát štyri 22,88. Vynásobiac to tridsiatimi dňami v mesiaci dostávame sumu 686,40, o ktorú vás prosím. S úctou slovenský učiteľ.“ Áno, je to vtip, ktorý koluje sociálnymi sieťami, a spomenul som si naň počas minulotýždňového učiteľského protestu. Aj keď…
Podľa štatistík stránky platy.sk je priemerný čistý príjem učiteľov na základných a stredných školách s dvoma deťmi naozaj 614 eur. Akurát, že nežijú v jaskyni, musia sa obliekať, prať, žehliť a umývať, a keby deťom servírovali trikrát denne rožky s potočnou vodou nabehne k ním sociálka. Takže asi nielen mne napadla logická otázka – ako je pri takýchto platových podmienkach možné, že ešte nejakých pedagógov vôbec na Slovensku máme?
V pointe onoho vtipu, minister pisateľovi v odpovedi poradí, aby vynechali v rodine večere, lebo „guláš je ťažký na žalúdok, a pred spaním sa celkovo netreba prejedať!“, čím ušetria tristoosemnásť eur, takže žiadne zvyšovanie mzdy nie je potrebné. Naopak, ušetrená suma dáva priestor na nejaké to zvýšenie daní.
Štyri mesiace pred voľbami by za podobné vyjadrenie svojmu ministrovi premiér okamžite zobral spod zadku stoličku, pretože aj učitelia sú voliči. Takže náš šéf školstva svojim podriadeným na ich dlhodobé žiadosti o zvýšenie mzdy povedal radšej, že “trvá na tom, že v ďalšom období musí objem financií na školstvo výrazne narásť a politickú garanciu musí obsahovať už programové vyhlásenie vlády“. Vo výsledku je to však pre pedagóga v podstate to isté. Ani z tejto vety sa nenaje, pretože v rozpočte na budúci rok sa žiadny nárast financií na školstvo nekoná.
Ministerstvo síce učiteľom na odpútanie pozornosti, od toho, že s holubmi na streche tak skoro nemajú rátať, strčilo narýchlo do hrsti aspoň chudého vrabca v podobe vianočnej stoeurovky v hrubom. No jednak im tým plat za rok navýšil len o 5 eur aj čosi mesačne, čiže im nevyjde ani na dva guláše z vtipu, a jednak sa tá stovka neušla viac ako polovici zamestnancov školstva pôsobiacich v materských školách, základných umeleckých školách, školských kluboch detí, centrách voľného času, školských jedálňach a školských internátoch a tiež zamestnancom verejných vysokých škôl. Pritom už pri nej musel zabrať aj financminister, aby sa tých 9,6 milióna eur v rezorte školstva na odmeny vôbec našlo. Zaujímavé je, že na futbalové tribúny je tam naopak peňazí dosť, a stavať ich plánovali aj tam, kde sa ani tie jestvujúce nepodarilo za posledných štyridsať rokov zaplniť viac ako dvakrát. Kompetentní však presviedčajú, že viac sedadiel je viac európskych. Škoda, že európsku úroveň sa tak vehementne nikdy nikto v rezorte nesnažili dosiahnuť v platovom ohodnotení učiteľov. Tí slovenskí majú totiž v rámci OECD dlhodobo najnižšie platy, keďže dostávajú menej ako polovicu toho, čo majú na výplatných páskach ostatní vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Pomer platu učiteľa a iného človeka s vysokoškolským diplomom je u nás 0,41, čím sme si zabezpečili najhoršiu pozíciu zo všetkých 31 hodnotených krajín. Snahu učiteľov poskočiť v budúcom roku z tohto dna aspoň o sedem percent na vláde zmietli zo stola, lebo podľa ministra „nie je v súlade s tým, kam nás pustia verejné financie.“
Mimochodom tie isté verejné financie, ktoré členov kabinetu na ich výjazdových zasadaniach v poslednom čase púšťajú, podľa zistení médií, kam len chcú. Napríklad aj k septembrovej dvestotisícovej dotácii na rekonštrukciu zámku Topoľčianky, ktorý je však už pár rokov po rekonštrukcii. Minister hospodárstva zase dostal na inom výjazdovom rokovaní, a to v Trenčianskom okrese ešte v marci tohto roka, príkaz riešiť dotácie pre Hornonitrianske bane, a nakoniec sa z toho stal prísľub viac ako miliardy eur zo štátnych pre bane v budúcich štrnástich rokoch, hoci ide o súkromnú firmu. Nehovoriac o tom, že jestvuje podozrenie, že časť z nich mohla skončiť v alobale u exposlanca vládnej strany.
Naopak, ministerstvu školstva naplánovala vláda Smeru akurát druhý najvyšší prepad rozpočtu zo všetkých ministerstiev. Oproti tomuto roku mu bude totiž chýbať viac ako 200 miliónov eur. Ak teda nejaký pedagóg ministrovi naozaj napíše, z čoho má žiť, bude ten asi musieť odpovedať pánu učiteľovi, že z lásky…
