Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem za včerajšom, kedy som tu nebol. Užíval som si naše zdravotníctvo, teda nie ja ale moja ročná dcéra. A musím povedať, že napriek tomu, že sa o detskom kardiocentre hovorí, že je to špičkové pracovisko, tak je vidno tú patinu, ktorú slovenské zdravotníctvo so sebou nesie aj na tom špičkovom pracovisku. Je mi ľúto tých ľudí, ktorí tam pracujú, aj tých, ktorí tam musia chodiť ako pacienti, najmä tých malých detí.
Ale v našom prípade to dobre dopadlo, na rozdiel možno od iných dedičiek. Takže som po včerajšku spokojný, pretože zdravie je tá najväčšia priorita. Ani štátny rozpočet u mňa takúto nemá, pán minister.
A teda dnes dovoľte, aby som pár minút pridal aj ja. Nebudem sa snažiť o súperenie s majstrom bonmotov, kto povie niečo vtipnejšie. Budem úplne suchárskym spôsobom komentovať to, čo vlastne za celé štyri roky tu máme. Najskôr chcem ešte na úvod sa tak trošku začudovať tu za týmto pultom, prečo sa o štátnom rozpočte rokuje v čase, kedy na tejto schôdzi ešte nebol prerokovaný zákon o sociálnom poistení, respektíve jeho novela. Veď predsa je tam dôležitý návrh o zmene výšky materského s dopadom plus, mínus deväť alebo desať miliónov eur. Nevadí to?
Prečo sa rokuje o štátnom rozpočte predtým, ako sa bude rokovať o zákone o zdravotnom poistení. Tam sú tak isto dôležité veci. Napríklad zmeny pri odvodoch z dividend alebo zmeny v ročnom zúčtovaní z hľadiska odpočítateľnej položky. A samotná odpočítateľná položka je diskutabilná záležitosť, pretože podľa návrhu sa jej výška 380 euro meniť nemá. Napriek tomu, že medziročne nám stúpa minimálna mzda z 380 na 405 eur. Čiže toto je veľmi zvláštne, že tieto dva zákony budú prerokované až po schválení štátneho rozpočtu. Pripadá mi to tento postup za neférový. A ešte jedna maličkosť, je tu ešte aj zákon o športe. Moja trošku srdcovka a tam sú tak isto dosť dôležité dopady na štátny rozpočet. Veď diskutovať sa tu bude v rozprave na budúci týždeň napríklad o tom, či má alebo nemá byť presadený z hľadiska sponzoringu sponzoring ako taký, ako daňový výdavok. Či má alebo nemá byť v prípade sponzoringu aplikovaný takzvaný superodpočet, to sú dopady na štátny rozpočet. A vôbec, samotná kapitola venovaná príspevku na šport v rozpočte ministerstva kultúry je sama osobe na diskusiu. A keď k tomu pridám ak prechodné ustanovenia zákona o športe, kde sa teda hovorí o odvode z výťažku z lotériových hier z Tiposu, viem si predstaviť, že tu budú padať pozmeňovacie návrhy a to všetko sú dopady v miliónových čiastkach na štátny rozpočet. Takže toto je mi čudné. Prečo sme so štátnym rozpočtom nepočkali na schválenie týchto troch zákonov. Dobre.
Chcem hodnotiť ani nie tak predložený štátny rozpočet, ale keďže toto je jedno z posledných príležitostí ako sa vyjadriť na tomto mieste k štvorročnému vládnutiu strany SMER, chcem vlastne hovoriť tak trošku z nadhľadu z tej mojej oblasti, lebo nie som chrobák truhlík, nerozumiem všetkému, chcem teda z toho nadhľadu hodnotiť celé štyri roky. Čiže obdobie vlastne od roka 2012, kedy ste vládu prebrali, až do roka 2016 kedy príde nejaká nová vláda. Uvidíme. Takže z hľadiska daňovej politiky a hovorím hlavne o zákone o dane z príjmu, aj keď zákon o DPH si tak isto zaslúži pozornosť. Tak pripomeniem, za obdobie vlády SMER-u sa uskutočnili zásadné zmeny, dramatické zmeny v zákone o dani z príjmov. Negatívne, bohužiaľ negatívne voči ľuďom, ktorí pracujú, podnikajú, majú živnosť, majú firmu. Zasiahla ich najmä menších podnikateľ, pre ktorých tie zmeny, ktoré tu boli schválené, znamenali vážnu ranu. Bratislavský Volkswagen, ten na tým zrejme mávol rukou. Ale malý podnikateľ v Horných Orešanoch, ten určite nie. Takže napríklad, zaviedli sa daňové licencie, čiže vlastne daň zo straty. Máš firmu, nedosahujem zisk, nikoho to nezaujíma, musíš platiť daňovú licenciu, čiže 480 alebo 690 euro alebo temer 3 tisícky. Zhoršilo sa možné odpočítavania straty z minulých období. Ak v roku 2012 ešte platilo, že podnikateľ si mohol stratu, ktorú mal v nejakom roku, slobodným rozhodnutím uplatniť počas nasledujúcich 7 rokov, tak ako sa on rozhodol, súčasný stav je taký, že ak niekto dosiahne stratu, nevymyslí nič, musí sa stotožniť s tým, že tú stratu bude odpisovať rovnomerne v jednej štvrtine počas nasledujúcich štyroch rokov, či sa mu to hodí alebo nehodí, či už pôjde do zisku alebo nepôjde. To je veľmi nevýhodné, najmä pre také oblasti podnikania, kde ten nábeh stojí veľa peňazí a firma začína byť zisková až po tých štyroch rokoch. Čiže investor, ktorý by tu chcel investovať do takého biznisu, ktorý mu nebude prinášať ovocie okamžite, ale až s istým časovým odstupom, nejaké sofistikovanejšie výroby, informačné systémy a podobne, tak si to veľmi dobre rozmyslí pri takej daňovej politike Slovenska. S tým súvisí odpočítavania, respektíve uplatňovanie odpisov. Ak v roku 2012 tu bola relatívna, no veľmi relatívna, to ani by som to slovo nemal používať, ale miernejšia odpisová politika, dnes je to tak, že povedzme pri budovách alebo aj či kancelárskych alebo hoteloch, reštauráciách a podobne, sa budova odpisuje 40 rokov. Samozrejme, každý by mohol namietnuť, veď taká budova, veď to vydrží aj sto rokov bez nejakej nutnosti ďalšej investície, ale daňová politika nie je o tom, aby sme zmerali, či tá budova spadne po 40-tich rokoch, po 20-tich alebo po koľkých.
Rovnako ako auto, ktorá sa odpisuje štyri roky je každému jasné, že po tých odpisoch po štyroch rokoch je ešte veľmi dobre použiteľné. Má možno polovičnú zostatkovú hodnotu z nákupnej. Ale ide tu o nutnosti ďalšej investície, ale daňová politika nie je o tom, aby sme zmerali či tá budova spadne po 40-tich rokoch, po 20-tich alebo po koľkých. Rovnako ako auto, ktoré sa odpisuje štyri roky, ja každému jasné, že po tých odpisoch po štyroch rokoch je ešte veľmi dobre použiteľné.
Má možno polovičnú zostatkovú hodnotu z nákupnej. Ale ide tu o vlastne daňovú politiku, ktorú my premietame cez tie odpisy do toho, čo tu vlastne chceme maťˇ.
Čiže ak na jednej strane, napríklad hovorím, že podporujeme turistický ruch, cestovný ruch, dovolenky, pardon tie zimné prázdniny pre, zimné lyžiarske zájazdy pre deti zadarmo a podobne, hej, tak druhá vec je, že vôbec ho nepodporujeme, pretože ak si niekto povie, tak ja by som vcelku postavil nejaký penzión niekde v Nízkych Tatrách, dajme tomu, tak keď si pozrie zákon o dani z príjmov, že bude ho odpisovať až 40 rokov, čo 2,5 % ročne stojí z toho povedzme 200-tisícového nákladu, ktorý do toho dá, si bude môcť odpísať a zbytok pomaličky 40 rokov, tak si to veľmi dobre rozmyslí. Tu keby sme ponechali tých 20 rokov, keď už nič lepšie, tak bolo by to určite z pohľadu takýchto investícií pre tých ľudí zaujímavejšie. Ale nie je.
Zrušilo sa to … na odpisovania až na výnimky, lízingové odpisovanie, to všetko sú negatívne zásahy do podnikania v mene rýchleho získania príjmov teraz. No, ale to je druhá stránka veci. To máte podobne ako pri druhom pilieri. Dobre, štátny rozpočet získal rýchlo teraz, lebo podnikatelia si teraz odpíšu menej, majú menšie výdavky, vyšší základ dane, platia vyššie dane teraz. Lenže to všetko má aj druhú stranu mince. To potom znamená, že ten nasledujúci minister financií, možno nie ten hneď ďalší, ale o desať, pätnásť rokov vlastne bude mať tých daňových príjmov menej, pretože tie odpisy ešte budú bežať, hoci by za inej politiky už dávno skončili. Čiže je to, je to také trošku krátkozraké, aby táto vláda mala viac peňazí na výbere daní.
Malí živnostníci nie sú spokojní s tým, že sa zaviedol strop pri paušálnych výdavkoch. Budete určite, pán minister, hovoriť, že predsa to sme navrhovali aj my. Áno, ale v každom prípade, v každom prípade ten strop 5 040 eur je fakticky demotivujúci pre takého živnostníka, ktorý už zarobí predsa len viac ako nejakých tých 1 000 eur mesačne brutto na príjmoch, na tom čo vyfakturuje a zrazu zistí, že sa mu to vlastne neoplatí, pretože ten strop paušálnych výdavkov pre neho znamená, že už ten ďalší príjem brutto celý zdaní. Ten prírastok toho príjmu celý zdaní. Takže dobre, tak si môže, samozrejme povedať, že prejde na skutočné výdavky, prejde na účtovníctvo, ale to sú zase nejaké iné režijné výdavky. Musí si platiť účtovníčku a vôbec nejde len o to, že si bude platiť účtovníčku. Ide o to, že bude mať traumu z toho, že čo ak v tom účtovníctve bude niečo zle, čo ak mu príde daňová kontrola, čo ak dostane pokutu, pretože výhodou paušálnych výdavkov je to, uplatním si paušálne výdavky a mám svätý pokoj. Viem, že nemusím ďalej nič riešiť pri nejakej daňovej kontrole. A to je, samozrejme, výhoda aj pre štát, pretože tá daňová kontrola tam nemusí ísť, pretože nemá dôvod. Čiže nad týmto by sme sa mali tiež trošku zamyslieť.
No, pokiaľ ide samotnú sadzbu dane. Mali sme tu rovnú daň 19 % v roku 2012. Dnes je situácia taká, že firmy platia 22 % a fyzické osoby, ktoré majú lepší úspech, viac zarobia, čiže majú základ dane nad 35 tis. eur ročne, tak tam sa sadzba dane zvýšila na 25 %. To sú dve, to sú dve zlé veci. Prvá je taký ten, taká tá reklama Slovenska, ktorú sme jednoducho zrušili. Ak Slovensko si urobili v rokoch 2004 a ďalej reklamu, doslova reklamu u investorov v tom, je tam rovná daň 19 %, to je také jednoduché na pochopenie. Som nejaký bohatý investor, resp. spravujem nejaké podielové fondy niekde ja neviem v Amerike, rozmýšľam kam umiestniť tie milióny, miliardy eur alebo dolárov, ktoré mám k dispozícii, ktoré chcem dať napríklad do Rumunska, do Srbska, do Poľska alebo na Slovensko. Tak pokiaľ Slovensko malo v tom svojom vlajkovom štíte rovná daň 19 %, tak bola to dobrá reklama pre takýchto investorov, ktorí sa aj na základe toho rozhodli, že na Slovensko prídu. No, dnes ich musíme lákať, viď Jaguar, stá miliónovými dotáciami a aby tá dotácia, aby tá investícia prišla samotné podnikateľské prostredie alebo daňové prostredie nie je atraktívny na to, aby sem ten podnikateľ svoju investíciu umiestnil. No, a keď si poviete, kašľať na nejakých amerických investorov, lenže Slováci, ktorí majú majetok a ktorí si zakladajú firmy, no, dnes utekajú oni sami. Naši podnikatelia utekajú zo Slovenska preč. Zakladajú si firmy napríklad v Čechách alebo v Maďarsku, kde sú skrátka výhodnejšie, výhodnejšie podmienky. No, to je spolu s únikom mozgov, je to jednoducho tragédia.
Je tu ešte jedna maličkosť, lebo teraz som hovoril o tých bohatých ako sa im priťažilo. Ale je tu ešte jedna maličkosť, ktorá sa volá zamestnanecká prémia. Prosím pekne, to ste zaviedli vy v roku 2009 ako opatrenie v daňovom zákone, v zákone dani z príjmov, ktoré malo pomôcť slabo zarábajúcim zamestnancom. Opatrenie, ktoré vlastne v roku 2009 znamenalo, že ak mal niekto skutočne nízky príjem a neplatil dane, lebo máme tu nejakú nezdaniteľnú časť ako vieme, tak ak sa nezmestil ani do tej nezdaniteľnej časti, tak vlastne dostal tú zamestnaneckú prémiu od štátu, nie od zamestnávateľa a výška tej zamestnaneckej prémie, čiže akejsi negatívnej dane, zápornej dane v tom čase dosahovala až 181 eur. V roku 2009, kedy boli aj tie príjmy relatívne nižšie, 181 eur. To bol prakticky skoro jeden čistý mesačný plat v tom čase.
V roku 2012 zamestnanecká prémia už bola len vo výške 46 eur, no ale čo sa mi strašne páči je to, že už v roku 2015 teraz pri daňových priznaniach pri ročnom zúčtovaní tí slabo zarábajúci zamestnanci zistia, že na zamestnaneckú prémiu vlastne fakticky nárok nemajú. Jej výška je totižto nula. Nezrušilo sa to v zákone. Na to ste nemali odvahu priznať, že je to hlúposť, že to tam iba zavadzia, je to jeden zbytočný dlhý paragraf, ktorý teda zavadzia nielen v zákone, ale robí to problémy každému kto to daňové priznanie podáva, lebo musí rozmýšľať, a toto tá zamestnanecká prémia, ten riadok je čo, ako to mám vyplniť. Potom po desaťminútovom rozmýšľaní ho napadne, tak keď neviem na to prísť sám, tak si pozriem poučenie a po ďalšom rozmýšľaní zistí, keď si to poučenie prečíta, jaj však to je nula. Čiže, čiže tá zamestnanecká prémia je dnes nulová. Za šesť rokov spadla zo 181 eur na čistú nulu. Takže to je z pohľadu toho nízko príjmového zamestnanca a daňovej politiky. Aby to bolo jasné, že tie zásahy sa netýkajú len milionárov.
No, a ďalší taký zásah, ktorý sa týka každého kto má rodinu je zásadné obmedzenie, ktoré ste presadili pri nezdaniteľnej časti na manžela, manželku. Tých odpočítateľných potenciálnych 3 803 eur od základu dane čo využívali najmä mladé rodiny, dnes zostalo v platnosti pre zúženú skupinu rodín pri splnení tých podmienok, ktoré ste sprísnene zadefinovali do zákona o dani z príjmov, a to vlastne pri prepočítaní na 19-percentnú sadzbu dane znamená, že rodiny platia o 722 eur ročne viac ako predtým. O 722 eur ročne. To nie je malá suma. To je v podstate pre takú rodinu jeden čistý mesačný príjem. Toto ste skrátka spôsobili. To je v daniach.
Odvody. To čo teraz budem hovoriť to sa veľmi, veľmi ťažko ako komentuje a veľmi ťažko hovorí, ale sú to fakty. Takže zaradom. Maximálny vymeriavací základ, ktorý sa sťahuje na tých lepšie zarábajúcich zamestnancov alebo živnostníkov, ktorí majú skutočný úspech vo svojom podnikaní, maximálny vymeriavací základ bol v roku 2012 pri starobnom poistení 3 076 eur. Dnes, teda v roku 2016, aby som bol presnejší, v roku 2016 bude 4 290 eur. 3 076 bude 4 290. To je 39-percentné zvýšenie za tie štyri roky, o 39 % ste zvýšili maximálny vymeriavací základ do Sociálnej poisťovne. Keby som urobil porovnanie v zdravotnom poistení, tak tam je ten percentuálny nárast ešte vyšší. Zaviedli ste odvody z dohôd. Dnes víťazoslávne prezentujete, že ste študentom umožnili nejakú úľavu. No, áno, umožnili ste úľavu z toho čo ste zaviedli. Veď predtým sa prakticky z dohôd žiadne odvody neplatili. Študent, dôchodca, ktokoľvek to bolo jedno. Dnes je odvodové zaťaženie z dohôd prakticky rovnaké ako v prípade zamestnanca na pracovnú zmluvu a dokonca ešte vyššie, pretože odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch sa na dohodárov nevzťahujú, nevzťahuje, čiže dohodár platí zdravotné poistenie naplno, kdežto zamestnanec s nízkym príjmom pri pracovnej zmluve predsa len akú-takú výhodu cez tú odpočítateľnú položku má.
SZČO. Zrejme, zrejme nepovažujete živnostníkov za vašu voličskú skupinu. Neviem, aby som teda príliš nepolitizoval ako politik, pravda, pán spravodajca, takže ale k veci. SZČO mal v roku 2012, v roku 2012 minimálny vymeriavací základ 340 eur. V roku 2016 to bude 429 eur. To je nárast o 26 %. Odvody, tie povinné, minimálne odvody boli 160 eur, na budúci rok sú 202 eur. To je takisto nárast o 26 %. Ja viem, že toto je skôr parketa ministra Richtera, ale patrí to sem, pretože rozpočet kryje všetky ministerstvá a zároveň z časti aj Sociálnu poisťovňu, takže vtedy minister Richter odôvodňoval, teda v roku 2013 ten skokovitý nárast minimálnych odvodov živnostníkov tým, že inak budú mať nízky dôchodok, preto sa im vymeriavací základ musí zvýšiť. Ako keby tie odvody boli len o dôchodkoch.
Po prvé, tie odvody sú napríklad aj o zdravotnom poistení vo významnej miere, čo s dôchodkom nemá nič spoločné. Zdravotné poistenie je fakticky daň, čiže zvýšili ste zdravotnú daň živnostníkom a hotovo. A pokiaľ ide teda, keď sa vrátim k tým dôchodkom ako takým, minimálny dôchodok, ktorý sa zaviedol pred pár mesiacmi vlastne znamená, že či platím odvody z vymeriavacieho základu vo výške 24 % priemernej mzdy alebo ako živnostník z vymeriavacieho základu vo výške 50 % priemernej mzdy môj starobný dôchodok bude na konci dňa ako sa populárne hovorí, či na sklonku života rovnaký. Čiže či zaplatím z 24 % priemernej mzdy, čo zodpovedá dnes základu asi 215 eur mesačne, alebo zo základu 50 % ako nútime živnostníkov podľa zákonov zo 429 eur mesačne, výsledný dôchodok budú mať tí dvaja občania úplne rovnaký. Tu ste živnostníkov jednoducho oklamali. A ak to aj minister Richter v tom roku 2013 dajme tomu nedomyslel a v dobrej vôli to naozaj takto ako naprojektoval, tak je najvyšší čas to vrátiť naspäť a minimálny základ živnostníkov okamžite dať dole, pretože dnes vieme ako to je úplne jasne. Ak to neurobíte, tak môj rezultát z celej operácie je, oklamali ste živnostníkov. Oklamali ste.
Pokiaľ ide o odpočítateľnú položku pri zdravotnom poistení, povedal by som, že výborná vec. A v podstate je to aj súčasť programu SaS, keď to vylúpnem ako nejakú podmnožinu z toho čo my voláme odvodový bonus. Zvýhodnenie na odvodoch tých, ktorí málo zarábajú cez zavedenie odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení. Dobre. Dobre.
Problém je ale ten, to som, pán minister, ak si spomeniete hovoril vlani, keď sa o tom rokovalo, že ak je vyklesávanie odpočítateľnej položky nastavené tak prudko ako je, tak to vlastne spôsobuje vysoké tzv. marginálne zdanenie, či z odvodnenie príjmov. Čo to vlastne znamená. Znamená to to, že ak teda zarábam tú minimálnu mzdu, tak “fajn”, lebo teda mám nižšie odvody, ale s každým jedným eurom ďalším zarobeným eurom zistím, že z toho ďalšieho zarobeného eura mi nezostane ani polovica, pretože mi to zhltne to kvadraticky narastajúce vlastne zdravotné poistenie. Je to jednoducho nastavené zle. A krásne to je vidieť teraz. Ono to ešte nie je vidieť, ono to ľudia zistia v januári.
…ďalším zarobeným eurom zistím, že z toho ďalšieho zarobeného eura mi nezostane ani polovica, pretože mi to zhltne to kvadraticky narastajúce vlastne zdravotné poistenie. Je to jednoducho nastavené zle. A krásne to je vidieť teraz. No ono to ešte nie je vidieť, ono to ľudia zistia v januári. Ak ste presadili zvýšenie minimálnej mzdy z 380 na 405 eur, zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu vám za to zatlieskajú, tak pointa je v tom, že z toho zvýšenia minimálnej mzdy o 25 eur zamestnanec bude mať čistý príjem vyšší o 16 eur, o šestnásť. Ale štát, tým myslím štátny rozpočet, Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne, štát získa omnoho viac ako ten samotný zamestnanec. Ten vyšší príjem štátu sa v závislosti od toho či zamestnávateľ je v strate alebo v akom je zisku, bude pohybovať od 14 až do 23 eur. Tak si zoberte. Zvýšenie minimálnej mzdy plus 16 eur čistého pre zamestnanca, ktorý tú minimálnu mzdu zarába, ale plus 23 eur pre štátny rozpočet a rozpočet sociálnych, zdravotných poisťovní. To je skvelé. To ste teda fakt pomohli tým nízkozarábajúcim zamestnancov. Ale keď sa vrátim na začiatok, to je vlastne dôkaz toho ako zle je nastavená odpočítateľná položka. Vy odmietate diskutovať o tom, aby sa zvýšila s rastom minimálnej mzdy z 380 na 405 eur a odmietate diskutovať aj o tom, aby sa to vyklesávanie, prudké vyklesávanie odpočítateľnej položky zmiernilo, aby sa odstránilo to vysoké marginálne zdanenie, zodvodnenie príjmov nízkopríjmových zamestnancov. To je chyba. Tak sa to robiť nemá. A ešte jedna vec zdravotné odvody z dividend. Áno, zaviedli sme to za vlády Ivety Radičovej. To samozrejme priznávam. Možno to bola chyba. Možno sme to robiť nemali. Mali sme počkať na zavedenie odvodového bonusu a urobiť to v jednom balíku a nie tak, že sme vlastne naštvali ľudí, ktorí majú firmy. Ale pozrime sa na čísla. Vtedy v roku 2012 ten maximálny odvod na zdravotné poistenie daný povedzme tým, že si niekto vyplatil dividendy, bol desať percent z maximálneho ročného základu 27 684 eur. Čiže v tom čase ten maximálny odvod z dividend mohol byť 2 768 eur. Teraz, respektíve teda v roku 2016 je to štrnásť percent z maximálneho základu 51 480 eur. Čiže ten odvod môže byť 7 207 eur. To je 260%-tný nárast, 260%-tný nárast. To nie je nárast o štyri alebo päť percent. To je skrátka 260%-tný nárast, ktorým ste vytrestali tých, ktorí majú firmy. Nestačí, že sú tu tie daňové licencie, problémy s odpočítavaním straty, odpismi a tak ďalej, ale ešte k tomu aj toto.
Nedá mi, nedá mi trošku neodbočiť od týchto čísielok k politizovaniu, samozrejme. A pýtam sa vás, pán minister. Mali ste v programe jednu skvelú vec. Volá sa to jednotný výber daní, ciel a odvodov. Experti to poznajú pod skratkou UNITAS. Na toto som sa tešil, že vláda jednej strany, kde nie sú problémy medzi jednotlivými ministerstvami, kde je to úžasne koordinované, bez problémov za tie štyri roky, už to bolo dosť aj pripravené, bez problémov za tie štyri roky to zavediete. Tešil by som sa a nielen ja. Tešili by sa podnikatelia, zamestnanci, účtovníci, ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe, v aparáte na povedzme Finančnej správe, pretože ten systém by bol jednoduchší ako ten zmätok, ktorý tu máme teraz. Nuž, ale akosi tento bod z programového vyhlásenia vlády ste jednoducho nesplnili, nechválite sa tým. Však kto by sa chválil tým, že toto neurobí. Je to obrovská škoda. Na druhej strane to čo sa tohto roku dialo na Finančnej správe to je obrovská hanba pre Finančnú správu, žiaľ, aj pre tých radových ľudí, ktorí na Finančnej správe robia. Ale je to v prvom rade obrovská hanba pre šéfa Finančnej správy pána Imreceho, aj pre vás, pán minister, pretože ho jednoducho kryjete. Fakt je ten, že predražený informačný systém, kde to predraženie je rádovo v desiatkach miliónov eur.
Informačné systémy sú vynikajúca možnosť ako vytunelovať štátny rozpočet. To všetci vieme. Tento predražený informačný systém nedokázal zabezpečiť to, aby Finančná správa splnila svoje povinnosti podľa zákona a jednou z tých povinností je do konca mája odovzdať potrebné údaje Sociálnej poisťovni, údaje potrené na to, aby Sociálna poisťovňa vedela po novom oznámiť živnostníkom, SZČO či majú, nemajú byť poistení, aký je ich vymeriavací základ. Finančná správa si túto povinnosť jednoducho nesplnila, pretože do konca júla, čiže jún, júl, dva mesiace po termíne nebola schopná tieto údaje zaslať do Sociálnej poisťovne, respektíve prebiehali tam pokusy metódou pokus, omyl. A našiel sa nejaký úradníček, na ktorého bola zhodená vina, lebo že vraj zle stlačil nejaký gombík. No keď aj zoberiem, že 30. júla nejaký úradník zle stlačil nejaký gombík na počítači, tak sa pýtam, prečo ho stlačil až 30. júla? Mal ho stlačil 30. mája. Čiže v každom prípade tam došlo k dvojmesačnému omeškaniu. A to omeškanie bolo vlastne ešte dlhšie, pretože pokým sa to celé vybavilo, tak bol august. Toto bolo zásadné zlyhanie Finančnej správy a jeho manažmentu. Keby toto urobí nejaký podnikateľ, že o dva mesiace neskôr si splní nejakú svoju povinnosť, povedzme zaplatí neskôr daň, podá daňové priznanie o dva mesiace neskôr, tak dobre vieme čo by ho čakalo, bez milosti, šup, šup, preplesk, pokuty, hotovo. A bol by na čiernej listine a podobne. Tuto sa pánovi Imrecemu nič nestalo a som zvedavý, keď sa niekedy dostaneme k tým číslam, aké dostal odmeny za to ako úžasne Finančná správa fungovala v tomto roku. Jeden taký ešte maličký príklad. 30. júna tohto roku nefungoval portál, 30. júna chceli tisíce ľudí podať daňové priznania, ktorí mali odložený termín. Nemohli to urobiť, pretože bol nefunkčný portál Finančnej správy a blahosklonne Finančná správa vtedy vyhlásila nevadí, môžete to podať ďalší deň alebo ďalšie dni lebo, lebo nám nefunguje portál. Nuž, tak teda, keď Finančnej správe nefunguje portál, tak je úplne pokojne možné, aby daňovníci si splnili svoje povinnosti neskôr a hotovo.
Ale takto sa to jednoducho nerobí. Z toho mali byť vyvodené dôsledky. Ja som teda žiadne vyvodenie dôsledkov nezaznamenal.
No a k tejto politickej časti samozrejme patrí čerpanie eurofondov a tie, ako sa to hovorí? Nie, že rozkradnutie eurofondov, ale aký je ten korektný bruselský termín?
Už si na to nepamätám ako sa to povie. Korekcie. No, korekcie, korekcie, neviem čo, ale podľa mňa ja to volám rozkrádanie eurofondov a pokutu, ktorú teda z Bruselu máme. Padlo tu, môj predrečník Jozef Kolár hovoril, že 600 miliónov eur. Šesťsto miliónov eur, ak je to fakt, 600miliónov eur je účet, ktorý musia zaplatiť občania Slovenska za to, že táto vláda šafári z eurofondami. A to je len špička ľadovca. To je len to na čo sa prišlo. Nebudem túto tému rozvádzať ďalej. Vrátim sa k téme. A teraz od tých daňových odvodov k veci. Ste sociálnodemokratická vláda. Čiže toto by sa možno dalo akceptovať z pohľadu sociálnych demokratov. Dobre, zvýšili ste dane, zvýšili ste odvody lebo ste sociálny demokrati a to tak akosi k ľavici patrí, že zvyšuje dane, že zvyšuje odvody. No tak sa teda poďme pozrieť na to, čo vy ste teda ako ľavica mali dať občanom z tých vyšších daní a vyšších odvodov. Takže napríklad, keď si zoberieme určitý sociálny rozmer, ktorý je zakomponovaný v zákone o dani z príjmov cez inštitút daňového bonusu. V roku 2012 sme odovzdávali vlastne vládu vláde SMER-u s tým, že daňový bonus bol vo výške 20 eur 51 centov mesačne na jedno dieťa. V roku 2016 je daňový bonus 21 eur 41 centov. Ešte raz, 20 eur 51 to bolo, 21 eur 41 centov to je. Aký je to prosím pekne nárast za štyri roky? Pozor, nespadnite zo stoličiek, plus 4% za štyri roky vládnutia sa daňový, sociálnodemokratickej vlády pripomínam, sa daňový bonus pre rodiny zvýšil o 4%. Nezdaniteľná časť na daňovníka, ktorá je ďalším takým sociálnym nejakým prístupom, rozmerom v zákone o dani z príjmov, pretože nízkozarábajúcim vlastne umožní neplatiť daň. V roku 2012 – 3 644 eur, v roku 2016 – 3 803 eur, čiže nárast o 4%. Tento rozmer, ktorý tam je, aby teda slabozarábajúci neplatili daň alebo platili ich nižšie, ten sociálny akýsi rozmer zákona o dani z príjmov, zlepšilo sa to za štyri roky o 4%, len. Zamestnanecká prémia v roku 2012 – 46,40, v roku 2015 nula. Prídavky na deti. Už prejdeme teraz k tým typickým sociálnym položkám. Prídavky na deti, ktoré by mali podporovať rodiny.
Áno, bola tu diskusia, ja to podporím. Bohatí by rodinné prídavky na deti dostávať nemali. A na druhej strane sa pozrime na ich dane a odvody. Ale k veci. Prídavky na deti boli 22 eur 54 centov v roku 2012. V roku 2016 23 eur 52 centov. Čiže zvýšenie o necelé euro a o 4%. Za štyri roky o 4%. Rodičovský príspevok bol 194,70 v roku 2012, je 203 eur 20. Zvýšenie za štyri roky o 4%. Čiže vymenoval som teraz niekoľko kľúčových položiek, ktoré znamenajú nejakú podporu najmä mladých rodín a počuli ste štyrikrát za sebou za štyri roky štyri krát štyri krát štyri. Za štyri roky tieto štyri položky narástli o skromné štyri percentá. Keď sa vrátim k tomu ako sa napríklad zvýšili odvody, tak maximálny základ sa zvýšil o 39%, odvody živnostníkov sa zvýšili o 26%, ale tieto položky, kde teda štát niečo dáva, vracia rodinám sa zvýšili o 4%. To je obrovský nepomer.
Dobre, patrí sa povedať čo by sme s tým urobili my. Takže čo by presadila a čo chce presadzovať SAS, čo by sa teda premietlo samozrejme do štátneho rozpočtu, ak by SAS mala túto možnosť. Tak v prvom rade rovná daň. Treba sa vrátiť k rovnej dani. Na začiatok k tým niekdajším 19-tim percentám a podľa toho ako to ďalej pôjde, veríme v multiplikačný efekt, znižovať sadzbu dane z 19-tich na 17, na 15%. Myslíme si, že by to šlo. Dépeháčka. Nerobiť tu experimenty s tým, či suchý rožok alebo rožok s maslom má mať dépeháčku desať percent alebo dvadsať percent? Skrátka, zastabilizovať dépeháčku na niekdajšiu úroveň 19% na všetko.
Pokiaľ ide o odpisy, pokiaľ ide o umožňovanie odpisov strát, zaviesť liberalizáciu do odpisovania aj majetku ako takého, aj strát z minulých rokov. To znamená, aby sa podnikateľ, zamestnávateľ rozhodol sám ako chce, či budovu odpíše okamžite alebo to bude odpisovať 40 rokov alebo 10 rokov alebo ako mu vyhovuje. Aj dnes existujú možnosti ako si upraviť legálne, v súlade so zákonom daňový základ. Len je to neuveriteľne komplikované a nie každý to ovláda. Ale o tom som nechcel.
Odpisová politika by sa nemala takto premietať do žmýkania, aby bol lepší štátny rozpočet a uvidíme čo bude po nás. Odpisy, uplatňovanie straty mal aby tam byť sloboda na strane podnikateľov. Samozrejme, daňové licencie. Okamžite tu treba zrušiť. To je bez akejkoľvek debaty. A ďalej to čo trápi živnostníkov, zrušiť takzvaný minimálny vymeriavací základ. Vrátiť sa viac k možnostiam dobrovoľného poistenia, keď na to príde, ale zrušiť minimálny vymeriavací základ. Zoberte si tú totálnu nespravodlivosť pri zdravotnom poistení. Dnes má, zatiaľ, zamestnanec s príjmom 380 eur nulové zdravotné odvody, živnostník s reálnym príjmom povedzme 300 eur musí platiť zdravotné odvody 58 eur. Kde je tu nejaká spravodlivosť? Toto nie je nič iné ako trestanie živnostníkov za to, že sú na živnosti. Šup, šup pekne do roboty podpísať pracovné zmluvy a zarábajte minimálnu mzdu. Kto si chce pomôcť, kto si verí, kto chce stáť na vlastných nohách, kto chce byť slobodnejší, nie. Toho budeme trestať cez zdravotné poistenie, napríklad. To je nespravodlivé. No a vlajková loď SAS odvodový bonus. Odvodový bonus v sebe spája viacero výhod. Napríklad hovoril som o tom marginálnom zdanení pri odpočítateľnej položke…
… zarábajte minimálnu mzdu. Kto si chce pomôcť, kto si verí, kto chce stáť na vlastných nohách, kto chce byť slobodnejší. Nie, toho budeme trestať cez zdravotné poistenie napríklad. To je nespravodlivé. No a vlajková loď SaS – odvodový bonus. Odvodový bonus v sebe spája viacero výhod. Napríklad hovoril som o tom marginálnom zdanení pri odpočítateľnej položke na zdravotné poistenie. Zarobíš jedno euro naviac, dostaneš 40 centov. Toto by sa pri zavedení odvodového bonusu nestalo, pretože ten je nadstavený tak, že tie sadzby, pravidlá sú rovnomerné, či mi príjem skočí o 1 euro pri 200 eurovom príjme, pri 500 eurovom príjme alebo pri 1000 eurovom príjme. To je veľká výhoda. Je to spravodlivejšie, logickejšie. Ďalej napríklad v odvodom bonuse platí, že bohatí, teda s príjmom nad 2000 euro mesačne, tak to definujeme strácajú nárok na podporu od štátu v podobe rôznych dávok, pretože jednoducho ju mať nemusia. Na druhej strane netrestáme tých, čo zarobia cez 2000 eur vysokými odvodmi, pretože tam už tie odvody potom končia. Tam je maximálny základ na hranici 2000 eur mesačne a aby som nezdržiaval, tak len jedna vec. Jednoduchosť odvodového bonusu. Odvodový bonus vám dokážem popísať desiatimi vetami, keď na to príde, ak by ste ma boli ochotní počúvať, ale popísať súčasný daňový odvodový systém, len popísanie samotnej odpočítateľnej položky pri zdravotnom poistení je na 10 stranovú prednášku. Len jedna jediná vec, keď si zoberieme ďalšie napríklad uplatňovanie nezdaniteľnej časti na manželku, to je ďalšia hodinová debata pokým by som vám to vysvetlil, ako to celé vlastne funguje. Čiže v jednoduchosti je krása a preto SaS presadzuje riešenie daňového, odvodového sociálneho systému, schované pod skratkou – odvodový bonus. Pán minister, myslím si, že z môjho vystúpenia je evidentné, že rozpočet ako taký nepodporím, nepodporíme ak poviem za všetkých poslancov za stranu SaS. Tie dôvody tu myslím jasne zazneli a je mi ľúto, že po štyroch rokoch odovzdávate Slovensko v takom stave v akom bohužiaľ je.
