Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016. Na úvod mi dovoľte povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 vnímam ako odpočet štvorročnej vlády , 2. vlády Róberta Fica a utvrdil ma v tom aj pán minister, ktorý vo svojom úvodnom vystúpení vystúpil v takom duchu, čo všetko vláda urobila, o čo sa všetko vláda snažila počas 4 rokov, aké opatrenia prijímala pre to, aby výsledky ekonomické boli také aké sú a tie by sa mali premietnuť aj na budúci rok.
Pri všetkej úcte k tomu, čo povedal pán minister, musím povedať, že my až takí optimisti čo sa týka štátneho rozpočtu na rok 2016 nie sme ako on. Naozaj ten pohár vidí, pán minister, viac poloplný, my viac poloprázdny. Ale to je úloha opozície, aby bola v oponentúre, aby kritická, aby poukazovala na prípadné prešľapy vlády, o to viac, že táto vláda je pri moci ako vláda jednej strany. To znamená táto vláda, druhá vláda Róberta Fica získala veľmi silný politický mandát, keď má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady a všetky opatrenia, ktoré sa rozhodne urobiť, niekedy veľakrát aj v skrátenom legislatívnom konaní, môže bez problémov prijímať v Národnej rade a niekedy môžu tieto zákony vstúpiť do platnosti aj v priebehu niekoľkých dní. Takže vláda mala silný politický mandát na rozhodovanie aj v ekonomických, hospodárskych záležitostiach, ale z nášho pohľadu ten veľmi silný politický mandát na zásadné opatrenia, nebojím sa povedať reformy, ktoré by pomohli tomu, aby naše verejné financie boli míňané hlavne zo strany vlády čo najefektívnejšie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu mojich kolegov z KDH neurobila. A prečo hovorím o našich verejných financiách o štátnom rozpočte, každý rok sa to opakuje, že dlho hovoríme o štátnom rozpočte v pléne Národnej rady, aj by som rád povedal aj niektorým kolegom, ale aj občanom hlavne, že my sa tu rozprávame o vašich daniach, o vašich peniazoch. Naozaj príjmy štátneho rozpočtu sú od občanov Slovenska. Chcem povedať občanom, že každý deň, keď kupujú niečo v obchode, platia DPH, ktorá má byť odvádzaná do štátu ako príjem štátneho rozpočtu. Je to jeden z najvyšších, ak nie najvyšší príjem štátneho rozpočtu. Daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb, to znamená podnikateľov, ale aj na konci mesiaca keď občania dostanú výplatu a je tam odvedená daň za príslušnú mzdu, je to príjem štátneho rozpočtu.
Spotrebné dane. Ak občania tankujú denno-denne benzín, naftu, alebo podnikatelia, ak si kúpia cigarety, liehoviny, pivo, víno, sú to spotrebné dane, platia to občania a je to príjem štátneho rozpočtu. Všetky poplatky, pokuty na rôznych úradoch, ktoré platia občania, je to príjem štátneho rozpočtu. Príjmom štátneho rozpočtu sú aj dividendy zo štátnych podnikov, ale tie tiež patria všetkým občanom. A taktiež sú to napríklad príjmy aj z hazardných hier, ktoré síce platia prevádzkovatelia za určité licencie, ale prevádzkovatelia hazardných hier tiež majú príjem od tých ľudí, ktorí do tých príslušných automatov alebo iných hazardných hier nahádžu svoje financie. Tak len chcem povedať občanom, že celý štátny rozpočet, príjem štátneho rozpočtu pozostáva od občanov. Možno malá výnimka sú eurofondy, ktoré dostávame od Európskej komisie na to, aby napríklad naše menej rozvinuté regióny sa viacej rozvíjali, aby sa celé Slovensko rozvíjalo a priblížilo sa tak vyspelým štátom Európskej únie.
A aj preto som rozdal všetkým kolegom v pléne Národnej rady, ale aj zástupcom médií a tak to odovzdávam aj pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi účtenku, ktorú nezisková organizácia INES urobila za rok 2015 a kde je spočítané na tej účtenke, koľko zaplatí v priemere každý občan Slovenska vrátane všetkých detí, aj novo narodených detí, v príslušnom roku, aby štát mohol mať výdavky na tie položky, ktoré sú tam zadefinované. A je to spočítané na každého občana vo výške 5254 eur. A taktiež je dole napísané koľko dlhuje každý občan za tie, za dlh, ktorý každý rok vytvára štát, koľko každý občan dlhuje. Je to čiastka 7819 eur. A preto toľko hovorím o tom, že kto napĺňa vlastne štátny rozpočet, lebo aj od niektorých kolegov, od vládnych poslancov som párkrát za toto volebné obdobie počul, že sú to štátne peniaze. Nuž ja chcem povedať, že sú to peniaze občanov, ktorí cez rôzne dane a poplatky, odvody, prispievajú do štátneho rozpočtu. a preto keď vláda rozhoduje, každá jedna vláda, nielen táto vláda, rozhoduje o určitom prerozdelení tohto štátneho rozpočtu, tak rozhoduje o prerozdelení peňazí občanov Slovenska. Toto si treba uvedomiť pri každom jednom počutí, keď počujeme, že vláda alebo ministerstvo sa rozhodlo nejak prerozdeliť určité financie. Vrátim sa k tomu, čo som povedal, čo mi, mne, ale aj nám v KDH veľmi vadí, čo vláda neurobila a mohla urobiť na zníženie výdavkov verejných financií.
V prvom rade vláda, aj pán minister dneska v úvodnom vystúpení hovoril o reforme ESO. O efektívnej a spoľahlivej verejnej správe. Sám povedal vo svojom vystúpení, že hovorí o efektívnej verejnej správe. Nuž efektívna verejná správa nemôže vyzerať tak, že každý rok máme viacej zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách. Aj v návrhu rozpočtu na rok 2016 máme len v štátnych rozpočtových organizáciách viac o 265 pracovníkov, plus vláda sa dohodla s odbormi…
===== … každý rok máme viacej zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách. Aj v návrhu rozpočtu na rok 2016 máme len v štátnych rozpočtových organizáciách viac o 265 pracovníkov, plus vláda sa dohodla s odbormi na valorizácii platov všetkých zamestnancov verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku toto znamená, že na budúci rok budú výdavky na túto verejnú správu vyššie len v štátnych rozpočtových organizáciách o 148 mil. eur. Takže, čo sa týka reformy ESO, o ktorej tak veľmi rád rozpráva aj pán minister Kaliňák, všetci sme si ju predstavovali aj tak, že bude prinášať aj určité úspory vo verejných financiách, ďalej o tom budem hovoriť ešte keď budem rozprávať o rozpočte ministra vnútra. Čo sa týka zdravotníctva aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj všetci odborníci hovoria, že naše zdravotníctvo sa neustále každý rok zadlžuje viacej a viacej. Dokonca o tom občas hovorí aj náš kolega, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pán kolega Muňko, Dušan Muňko, ktorý hovorí o tom, že zdravotnícke zariadenia sa zadlžujú a on ako riaditeľ Sociálnej poisťovne to teda musí vidieť, lebo vidí, že mu dlhujú na sociálnych odvodoch. Vláda v tejto oblasti v zdravotníctve neurobila žiadne opatrenia, žiadne. A naozaj po určitých kauzách, ktoré prepukli aj pred rokom, keď sa zistilo, že sa nakupujú predražené CT-čka a MR-ka, ale aj predražené lieky a ďalšie zdravotnícke pomôcky a zariadenia, určite bolo na mieste, aby si osvojila to, čo sme my, v KDH už v roku 2012 na výzvu premiéra Roberta Fica, odporúčali vláde, aké opatrenia má robiť, a v tom zdravotníctve, ale aj v ďalších oblastiach sme navrhovali benchmarking. To znamená porovnávanie určitých cenových relácií na určité zariadenia. To znamená, aby sa nemohlo nakúpiť cez určitú hranicu, ktorá sa zadefinuje. V posledných dňoch o tom začína hovoriť aj minister Čislák, na konci tejto vlády. Na konci tejto vlády prišli na to, čo sme im na začiatku hovorili.
Reforma sociálnej pomoci, aby sa ľuďom na Slovensku viacej oplatilo pracovať ako poberať sociálne dávky. Sú tu určité pokusy vlády o to, aby tí, čo poberajú sociálne dávky, odrobili tuším, že 16 hodín týždenne, v rámci prác pre obec. Toto nestačí. Toto nestačí, toto opatrenie nevytvorí atmosféru, aby si títo ľudia išli nájsť radšej prácu ako odpracovať 16 hodín. Už aj vtedy sme s kolegom Hudackým, Figeľom navrhovali, aby si tieto práce mohli odpracovať minimálne aj v štátnych podnikoch, aby sa takto viacej ľudí mohlo zapojiť a skrášľovať našu krajinu, určite pri našich riekach, lesoch, melioračných kanáloch, potokoch by bolo dostatok práce, a toto všetko patrí pod štátne podniky. Bolo to odmietnuté.
Ďalej a to je jedna z najvýznamnejších výdavkov štátu alebo štátnych organizácií, celej verejnej správy, je vlastne skrýva sa pod zákonom o verejné obstarávanie.
Zákon o verejné obstarávanie v 2013 roku, keď ho tu navrhol pán minister Kaliňák, tak to navrhoval v tom zmysle, že dosiahne sa väčšia konkurencieschopnosť v súťažiach, viac súťažiacich, ktorí vysúťažia pre nás všetkých nižšie ceny, pri určitej kvalite, kritériách vysúťažia nižšie ceny. Čo spôsobil tento zákon o verejnom obstarávaní? Hovorím o tých veľkých zákazkách, nehovorím o elektronickom trhovisku, ktoré pri tých menších zákazkách prináša určité úspory aj s tými problémami, ktoré boli aj pri nábehu aj pri tom, koľko to elektronické trhovisko stálo, tam sa nedá nepovedať, že došlo k určitým úsporám, ale pri tých veľkých zákazkách. Čo sa deje? Veľakrát vidíme, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý mal vyriešiť tieto problémy, sú pri týchto veľkých štátnych zákazkách za stá milióny veľakrát dvaja účastníci. Dvaja účastníci, ktorí majú vysúťažiť dobrú cenu pre štát. No, nehnevajte sa, dvaja účastníci nikdy nevysúťažia dobrú cenu, nikdy. Veľakrát sa to prejavuje pri eurofondoch, lebo eurofondy musia byť súťažené podľa zákona o verejnom obstarávaní a aj preto Slovensko má dneska výšku korekcií od Európskej únie nielen preto, ale aj preto, pre zákon o verejnom obstarávaní, výšku korekcií 520 mil. eur. V tomto roku v návrhu štátneho rozpočtu sa hovorí o korekciách vo výške 230 mil.
Ja predpokladám, pán minister, že v tom čase, keď ste písali návrh štátneho rozpočtu, to bolo 230, predpokladám, že do konca roka táto výška korekcií bude ešte vyššia. Dámy a páni, preložené, mohli sme z Európskej únie dostať 520 mil., ale ich nedostaneme, pre korekcie, ja to nazývam veľakrát, pre korupciu, pri verejnom obstarávaní, pri eurofondoch, a preto budeme musieť zo štátneho rozpočtu, museli sme a musíme v tomto roku a myslím si, že sa to prenesie aj na budúci rok, hoci sa výška korekcie ešte nevie povedať na budúci rok, ale táto Európska komisia aj v týchto jednotlivých zákazkách, ktoré boli aj v tomto roku obstarávané, vykonávané, ešte určité korekcie budú. Takže 520 mil. sme mohli dostať, musíme nájsť v štátnom rozpočte vo verejných zdrojoch, to znamená z peňazí daňových poplatníkov Slovenska, 520 mil. To nepovažujem za dobré hospodárenie, to nepovažujem za dobré gazdovanie s verejnými financiami. A tam smeruje naša kritika, ku opatreniam, reformám, ktoré mohla táto vláda urobiť, mala na to silný mandát, nemala by problém presadiť to v pléne Národnej rady a neurobila to. Potom sú opatrenia, ktoré táto vláda urobila. Samozrejme v prvom, na prvom rade pán minister hovorí, veľakrát to opakuje, premiér to opakuje, v prvom rade je to boj s daňovými podvodmi, boj najčastejšie s vratkami DPH, aby štát nevykladal neprimerané finančné prostriedky napr. na vrátky DPH tým, ktorí si to ani nezaslúžia a dokonca podvádzajú takto štát. V tom sa zhodujeme, v tom sa zhodujeme a my sme sa snažili aj v pléne Národnej rady celé štyri roky v tom pána ministra podporovať. Pán minister, viete prečo?
Lebo keď nás v lete 2012 pán premiér Robert Fico vyzýval opozičné strany, dajte riešenia ako vo verejných financiách postupovať. Boli sme to my, v KDH, ktorí sme navrhovali, že toto má byť hlavné opatrenie pre vládu Roberta Fica, aby s týmito podvodmi, daňovými s DPH-čkou, aby toto bolo jedno z prvých opatrení. Vtedy odborníci hovorili o tom, že nám uniká okolo 2 mld. len cez, myslím si, že len cez DPH. Vtedy sme boli osmievaní od pána premiéra, že čo to my mu ponúkame a že, či toto Brusel je ochotná, teda Európska komisia či je toto ochotná akceptovať. Dneska hovoríte, že toto je vaše to najdôležitejšie a hlavné opatrenie, ktoré ste prijali v tom, aby došlo ku úspore verejných financií a my s tým súhlasíme. Len keď sme to hovorili v roku 2012, boli sme osmievaní, tak len to pripomínam.
Ale ďalšie opatrenie už, ďalšie opatrenie ako konsolidovala táto vláda verejné financie, s tými už nemôžme súhlasiť, a to preto lebo gro konsolidácie za posledné štyri roky, a tak to bude aj v návrhu rozpočtu na rok 2016, ponesú na pleciach občania Slovenska. Tí, ktorí prispievajú svojimi daňami, poplatkami, odvodami do štátneho rozpočtu. A tu ste zaviedli tieto opatrenia. Vyššie odvody a dane pre firmy, pre podnikateľov, živnostníkov, zaviedli ste daňové licencie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu ako daň zo straty. Zmenili ste minulého roku spôsob odpisovania pre živnostníkov, podnikateľov, znova ste vybrali a vyberiete aj na budúci rok vyššie dane z príjmov, znova to zaplatia občania, podnikatelia, sú tiež občanmi Slovenska.
Od 1. 1. 2015 mala podľa zákona klesnúť DPH z 20 % na 19 %, nestalo sa tak, zmenili ste to. DPH-čka je na úrovni 20 %, len toto opatrenie, podľa vládneho vášho materiálu prinesie 270 mil. v tomto roku. Takisto vláda zvýšila, to už bolo tuším, že v roku 2012, keď zvýšila všetky poplatky vo verejnej správe, všetky poplatky a pokuty vo verejnej správe. Zdvihla spotrebné dane napr. na tabak, a toto všetko platia občania, či si niekto môže myslieť, čo chce, ale všetky tieto poplatky, pokuty, spotrebné dane a tie dane, ktoré som predtým spomínal, platia občania. Čo ste urobili s druhým pilierom? Znížili ste hneď, v lete 2012, pamätám si to, bolo horúce leto, a vtedy vláda okamžite dala zníženie odvodov do druhého piliera na polovicu a následne niekoľkokrát vláda strašila sporiteľov v druhom pilieri, a týmto spôsobom de facto vyhnala ľudí z druhého piliera a toto prispelo k tomu, že vo verejných financiách, len v tomto roku, len v tomto roku prišli úspory týchto ľudí z druhého piliera, ktorí vystúpili, vo výške 578 mil., len v tomto roku. Samozrejme tým pádom príspevok vlády do Sociálnej poisťovne, ktorý býval v posledných rokoch na úrovni 900 mil., mohol byť v tomto roku nižší a je na úrovni 450 mil. A zaviedli ste tiež hneď v prvom roku bankové odvody, de facto znova klienti bánk to musia cez rôzne ďalšie poplatky zaplatiť. To znamená celú konsolidáciu, ktorú ste robili štyri roky, okrem toho boja s daňovými podvodmi, niesli a ponesú aj na budúci rok na pleciach občania, ktorí to celé zaplatia.
Konštatuje to aj Rozpočtová rada, že vláda nevyužila viacero pozitívnych vplyvov, ktoré hlavne posledné dva roky sa objavili, a to je vysoký hospodársky rast, znížená nezamestnanosť, zvýšená spotreba domácností, na čo sme dlho čakali, nevyužila na to, aby tá konsolidácia verejných financií bola oveľa väčšia a oveľa rýchlejšia, a prečo potrebujeme konsolidovať verejné financie a prečo aj súhlasíme s tým, aby strednodobým cieľom našich verejných financií bol rok 2018 ako vyrovnaný rozpočet? To nie je preto, aby pár odborníkov mohlo sa rozprávať o tom, že či máme deficit vyšší, nižší alebo, či máme vyrovnaný rozpočet. Občanom chcem povedať to, že potrebujeme mať vyrovnaný rozpočet preto, aby sme prestali robiť nové dlhy, lebo až vtedy, keď prestaneme robiť nové dlhy, môžeme splatiť tie staré. Ak neustále budeme robiť nové a nové dlhy a neprídeme k vyrovnanému rozpočtu, tak nebudeme zvládať platiť tie dlhy staré. A tie dlhy sú naozaj, na budúci rok budú na úrovni 42 mld. eur. Takže Slovensko, občania Slovenska preto aj na tej účtenke je za rok 2015, že každý občan vrátane všetkých detí dlhuje 7 819,- eur. Na budúci rok predpokladám, že táto čiastka presiahne 8 000,- eur, lebo aj tých aj ten deficit, ktorý je na budúci rok, dvojmiliardový, zhruba dvojmiliardový, znova sa premietne do nášho celkového dlhu, ktorý keď si takto prerátame, priemerne na každého občana, tak bude cez 8 000,- erur. Preto, keď som si v návrhu rozpočtu prečítal, aká konsolidácia má byť na budúci rok, ak ale hlavne aká konsolidácia má byť v roku 2017 a v roku 2018, to znamená, aké opatrenia vo verejných financiách, bude musieť robiť nastávajúca vláda, aby tento vyrovnaný rozpočet v roku 2018 dosiahla, musím konštatovať, že tá zásadná konsolidácia, ktorá sa má udiať v roku 2017 a 2018, má byť na úrovni dvojnásobku toho, čo sa vláda chystá robiť v konsolidácii verejných financií na budúci rok. To znamená, tá nová vláda bude musieť robiť dvojnásobne väčšie úspory vo verejných financiách, ak chce ….
Zásadná konsolidácia, ktorá sa má udiať v roku 2017 a 18, má byť na úrovni dvojnásobku toho, čo sa vláda chystá robiť v konsolidácii verejných financií na budúci rok. To znamená, tá nová vláda bude musieť robiť dvojnásobne väčšie úspory vo verejných financiách, ak chce dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Mimochodom malo by to byť na úrovni niečo cez 2 mld. eur. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Buď sa znížia výdavky verejných financií, čo sa týka hlavne výdavkov štátu, štátnych verejných financií alebo ešte lepšie povedané, znížia sa výdavky vlády alebo budú musieť byť zavedené nové dane alebo vyššie dane. Som presvedčený, že ak by sme boli vo vláde my, tak by sme išli kombináciou zníženia výdavkov vlády, ale na to je potrebné urobiť opatrenia, aj tie ktoré som spomínal, aby sme cez rôzne predražené tendre pri veľkých zákazkách neplatili oligarchom, mecenášom, veľakrát v schránkových firmách, nadhodnotené čiastky, ktoré nie je potrebné v takej výške platiť. A ono sa to dá, ono sa dá, pán minister, ešte budem hovoriť pri dobre o obchvate Bratislavy. A my ste to už tu raz ukázali, keď sme zastavili PPP projekt, ktorý už bol podpísaný prvou vládou Roberta Fica, obchvat Žiliny a diaľnice od Žiliny po Prešov. Ušetrili sme 2 mld. eur tým, že sme zastavili tento predražený biznis pre banky a pre toho koncesionára, ktorý už bol vysúťažený a podpísaná zmluva s nim a stavali sme to za eurofondy. Týmto spôsobom treba postupovať, znižovať verejné financie tam, kde sa to dá a podporovať rast zamestnanosti.
Motivovať ľudí k tomu, aby sa naozaj oplatilo pracovať. A treba podporiť aj viacdetné rodiny aj cez odpočítateľnú položku. Na prvý pohľad sa to zdá, že chcete znížiť dane pre pracujúcich rodičov. Áno, chceme, cez odpočítateľnú položku, napríklad. A médiá povedia, no chcete znížiť dane, to znamená štát bude mať ešte menej príjmov. Nie, to je tak, že keď sa zamestná viacej ľudí, tak aj keď na dani zaplatia o niečo menej, ale štát nebude musieť ich platiť sociálne dávky, podporu v nezamestnanosti a ďalšie výhody, ktoré teda patria ľuďom sociálne odkázaným, tak štát v konečnom dôsledku na tom získa.
Prepáčte pán minister, ale čo ste urobili vy za tejto vlády? Ste zrušili spoločné zdaňovanie manželov. Spoločné zdaňovanie manželov, ktoré tu bežalo cez niekoľko vlád. Ešte od prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Naozaj pracujúci manžel si mohol uplatniť čas odpočítateľnej položky na manželku, ak jej príjem nedosahoval ročnú výšku odpočítateľnej položky. Tá je tuším že dneska na úrovni 3800 eur. A takto mohli spolu podať daňové priznanie. On si na tú časť, ktorú ona nemala príjem, mohol uplatniť ako odpočítateľnú položku na seba a mohol o niečo zaplatiť nižšiu daň. Vy ste toto zrušili.
Takže podporovať zamestnanosť určite áno. Ak dneska hovoríte o podpore okresov s vysokou nezamestnanosťou, pán minister, spolu s kolegami už sme navrhovali v roku 2012 opatrenie, návrh zákona, ktorý mal riešiť a takto pozitívne diskriminovať okresy, ktoré majú vysokú nezamestnanosť. Ale navrhovali sme to nárokovateľne, taxatívne. To znamená, v okrese kde je 1,5-násobok priemernej nezamestnanosti, aby každý živnostník, každý podnikateľ, či zamestná jedného zamestnanca z úradu práce, alebo 100 mohol si uplatniť neodvádzanie odvodov sociálnych a zdravotných na takéto zamestnaného človeka, novozamestnaného človeka. Takéto opatrenie sme navrhovali. Vy v tomto návrhu, kde sa snažíte teda riešiť túto nezamestnanosť v niektorých okresoch, navrhujete to cez akčné plány, ktoré budú tvorené na ministerstve dopravy. Som mierne skeptický o tom, že či na ministerstve dopravy sú schopní robiť akčné plány pre tie okresy, a konkrétne tie okresy, ktoré majú tak vysokú nezamestnanosť, aj keď viem, že je tam spolupráca so samosprávou. A následne, aby investičnú pomoc využívali podnikatelia tak, ako je zadefinované v zákone. Nuž ten živnostník, ktorý chce zamestnanosť dvoch, troch ľudí, nepôjde cez zákon o investičnej pomoci, preto sme to takto zjednodušene navrhovali.
Čo sa týka toho, ako sú nastavené makroekonomické ukazovatele, ktoré sú takým podkladom už v roku 2015, ktoré sú podkladom pre zostavovanie štátneho rozpočtu na rok 2016. Tak áno, HDP na úrovni tri celé, teda rasť HDP na úrovni 3,1 %, nezamestnanosť 10,6 to znamená znižovanie, domáca spotreba 3,5. Nuž musím povedať, že sú to dosť optimistické ukazovatele. Ja by som si prial, aby sme ich dosiahli. Ale keď sa pozerám a okolitý svet, o tom čo sa deje v Číne, v Rusku, že tu máme krízu spojenú s migrantami, že tu máme teroristické útoky na zatiaľ jednu z krajín Európskej únii. Na prvý pohľad sa to môže povedať, že ako to súvisí s našou ekonomikou. Nuž, môže to veľmi úzko súvisieť aj s našou ekonomikou a s výdavkami štátneho rozpočtu. Mimochodom aj náš export nám v poslednom období mierne stagnuje. Naozaj ekonomiku ťahajú skôr domáca spotreba. A mimochodom aj ten lepší výber DPH sa v poslednom období mierne stabilizoval a nestúpa.
Čo sa týka deficitu verejných financií, ktorý je nastavený na 1,93 % HDP, tu len taká jedna poznámka aj pre kolegov, aj pre občanov, ktorí nie sú nejakými špecialistami ekonómami, HDP nám každý rok stúpa, HDP nám stúpa. Niekedy je to naozaj hospodárskym rastom a niekedy je to vďaka, vďaka štatistickým úradom Eurostatu, ktorý nám do verejných financií zaradí viaceré organizácie, ktoré predtým boli mimo verejných financií. V minulom roku tu takto bola NDS, Železnice Slovenskej republiky. V tom roku sú to zdravotnícke zariadenia, tuším že Recyklačný fond. A oni si to tých verejných financií donesú aj svoje dlhy, aj svojich zamestnancov štatisticky, ale donesú aj HDP. Ak to HDP je teda vyššie ako ich dlhy, tak ono to mierne pomáha aj tomu rastu HDP a potom ten deficit percentuálne je o voľačo menší. Mimochodom, HDP na budúci rok je tuším na úrovni 82 miliárd.
Lepší výber daní v roku 2015 sa definuje v návrhu rozpočtu, v tých východiskách, ako +485 miliónov. Ale, ak pán minister hovoríte veľmi často o efektívnom výbere DPH, tak ten máte v štátnom rozpočte definovaný aj na budúci rok v roku 2016 ako nárast o 110 miliónov. Tak to máte definované na strane 20. Takže odpoveď na všetky tie opatrenia, ktoré robila vláda na tie takzvané sociálne balíčky, nestačí tá odpoveď, že len efektívnejší výber DPH toto všetko pokryje. Lebo ak na budúci rok máte +110 mil. eur, tak toto nemôže všetko pokryť.
Čo sa týka sociálnych balíčkov. Viaceré opatrenia sú v poriadku aj v tých sociálnych balíčkoch, aj pretože sme ich v minulosti niektoré navrhovali. Naozaj, platenie DPH až po zaplatení, toto sme my v KDH navrhovali už niekedy pred rokom. Alebo taká drobnosť, príspevok na presťahovanie za prácou. Toto sme navrhovali v minulosti opakovane. Takže vláda na konci volebného obdobia s tým prišli. Na jednej strane je to dobre, prečo s tým neprišla skôr, samozrejme. Odpoveď je, lepší výber daní. No nám to pripadá ako mierna volebná korupcia. Áno, čo sa týka DPH, vláda tak isto pristúpila na to, čo sme v minulosti opakovane navrhovali, aby na základné potraviny bola nižšia DPH. Ak som na úvod svojho vystúpenia kritizoval to, že vláda neznížila DPH z 20 na 19 % a toto prinieslo okolo 270 miliónov, tak zase zníženie DPH na základné potraviny z 20 na 10 % by malo ako zvýšiť teda výdavky štátu o 70 miliónov. Tam nám naozaj veľmi vadilo, prečo sa tam do toho základného balíčka nezaradili aj zdravé čerstvé teda ovocie a zelenina.
Takže, keď som spolu aj s rozpočtovou radou, ale aj s ďalšími odborníkmi mierne pesimistický a ten pohár vidím skôr poloplný v tom, ako sa naše hospodárstvo bude vyvíjať, tak naozaj dane, ktoré máte zadefinované, ktoré majú tvoriť základ príjmu štátneho rozpočtu na budúci rok, veľmi záležia od tohto makroekonomického vývoja. Naozaj, to konštatujete aj vy v štátnom rozpočte. Takže tento makroekonomický vývoj vo svete v Európe nemáme celkom vo svojich rukách. A preto pesimizmus na mojom mieste z môjho pohľadu je na mieste.
Čo sa týka eurofondov. Áno, aj v tom čo som videl, aj v tom očakávanom obrate v roku 2015, tak mali by sme v tomto roku z druhého programového obdobia dokonca prekročiť, aspoň tak je to v návrhu štátneho rozpočtu, dokonca prekročiť plány, ktoré si vláda dala miesto 3,2 tuším že je až 3,5 mld. eur, čo by sme mali vyčerpať v tomto roku.
Nuž ale treba objektívne povedať, že za rok 2014 sme vyčerpali 1,2 miliardy, to znamená len tretinu z toho, čo si vláda v roku 2014 naplánovala. Tým chcem povedať, že v tomto poslednom roku, keď je posledná príležitosť na čerpanie druhého programového obdobia, nedokážeme dohnať to, čo sme v predchádzajúcich rokoch zameškali. A preto som presvedčený aj ja aj s ďalšími kolegami, že nepodarí sa nám vyčerpať celé eurofondy z druhé programového obdobia. Toto konštatuje mimochodom aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. O čom sa málo hovorí, a v tom návrhu štátneho rozpočtu sa to ukazuje aj v tom, čo sa očakáva v roku 2015, je čerpanie prostriedkov z tretieho programového obdobia. Naozaj v minulom roku 2014-tom bol myslím si že nula, v tomto roku je to veľmi nízke čerpanie toho tretieho programového obdobia. Ja chápem, že vláda sa snaží vyčerpať ešte z druhého programového obdobia, nuž ale znova, znova meškáme s čerpaním v treťom programovom období. Na budúci rok je to na úrovni 2,1 miliardy.
Keď som ešte hovoril o príjmoch štátneho rozpočtu, tak tento príjem tvoria aj dividendy zo štátnych podnikov. Mimochodom, pán minister, keď ste hovorili o väčšej efektivite hospodárenia štátnych podnikov, no ja tam vidím na budúci rok dividendy nižšie o 36 miliónov oproti roku 2015. Takže to mi veľmi ako nenahráva tej vašej myšlienke, že lepšie hospodárenie v štátnych podnikoch, keď nám dividendy klesajú. Mimochodom klesajú aj preto, lebo napríklad štátny podnik SPP ste
Takže to mi veľmi ako nenahráva tej vašej myšlienke, že lepšie hospodárenie v štátnych podnikoch, keď nám dividendy klesajú. Mimochodom klesajú aj preto, lebo napríklad štátny podnik SPP ste znova, štát prebral nad ním kontrolu, tranzit plynu je menší a menší, nemôžme čakať, že taký štátny podnik pod hospodárením štátu bude hospodáriť efektívnejšie ako predtým. Počet zamestnancov v štátnej správe alebo vo verejnej správe najprv poviem, 407 tisíc, nárast o tie subjekty, ktoré neboli súčasťou verejnej správy, ale keď sa budeme rozprávať o štátnych rozpočtových organizáciách 127 531, nárast o 265 ľudí, cez valorizáciu vyššie výdavky o 148 miliónov.
Mimochodom málo sa hovorí o štátnych príspevkových organizáciách. Aj tam je počet zamestnancov 10 199, nárast 375. Mimochodom pán minister Kaliňák, keď nám predstavoval ESO, rozprával aj o tom, že aj počet štátnych príspevkových organizácií, že sa bude postupne znižovať. Naozaj sú ministerstvá, ktoré majú taký dlhý zoznam príspevkových organizácií a podriadených organizácií, že sa mi z toho občas točí hlava, keď to čítam. A naopak, máme tam nárast o 375.
Školstvo, môj kolega Martin Fronc sa tomu bude podrobne venovať. Naozaj pedagógovia na základných, stredných školách si zaslúžia vyššie mzdy. Keď tu bol určitý sľúb od prvého ministra školstva tejto vlády pána Čaploviča, že na konci volebného obdobia plat pedagógov na týchto stredných, základných školách bude na úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak toto v rozpočte nie je. Tento rozdiel, ktorý by naplnil tento sľub, ktorý jeden z vašich kolegov ministrov dal, je podľa mojich prepočtov, aj prepočtov kolegu Fronca na úrovni 35 až 40 miliónov. Kolega Martin Fronc takýto pozmeňujúci návrh predloží. Ja si myslím, že túto čiastku nájsť v štátnom rozpočte nemôže byť až taký zásadný problém, aby sa naplnil tento sľub.
Doprava. Opakovanie každý rok pri štátnom rozpočte, pripomínam kolegom a verejnosti, že za PPP projekt Pribina platíme a na budúci rok zaplatíme 127 mil. 127 mil. a ďalších 27 rokov ešte budeme platiť. Dokopy 30 rokov čiastku na úrovni 127 miliónov. Skúste si to vypočítať, koľko to je za 30 rokov, pre koho to môže byť výhodné. Samozrejme, pre koncesionára a pre banky.
Pán minister, pred rokom sa zaviedlo bezplatné cestovanie pre študentov, seniorov. V návrhu štátneho rozpočtu aj čo sa týka Železničnej spoločnosti Slovensko, ale aj ministerstva dopravy nenašiel som čiastku, koľko to bude stáť. Pred rokom sa hovorilo o 13-tich miliónov, podľa mojich informácií to bude zhruba dvojnásobok toho ako to vláda zadefinovala. Ale myslím si, že poslanci Národnej rady by mali právo vedieť, koľko toto opatrenie bude znamenať, akú stratu bude musieť štát vykryť železniciam.
V eurofondoch naozaj doprava sa v tomto roku snažila, ale boli tu aj projekty ako zvodidlá. Ja si myslím, že za niektoré opatrenia ministerstva dopravy prídu na budúci rok korekcie. Obávam sa, že to môže byť aj v prípade týchto zvodidiel. Keď som hovoril o PPP projekte Obchvat Bratislavy D4 – R7 vláda už rok pripravuje, že ho chce stavať ako PPP projekt. Dámy a páni, som veľmi rád, že aj minister Kažimír, aj pán Filko, šéf finančného inštitútu sa vyjadrili v posledných dňoch tak ako ja som sa vyjadril pred rokom. Tento projekt sa dá financovať zo štátneho rozpočtu v čase, keď si štát požičiava za záporné úroky, dá sa to postaviť zo štátneho rozpočtu. Je to len otázka priority vlády. A dosiahne sa úspora na úrovni 1,5 až 2 mld. eur. To sú tie strategické rozhodnutia, ktoré vláda musí robiť veľmi rozumne, hospodárne tak, aby nemíňala zbytočne naše verejné financie.
Vnútro. Veľmi krátko o ESE a o náraste počtu zamestnancov a výdavkov na verejnú správu. Toto sa prejavuje aj pod ministerstvom vnútra, ktoré má pod sebou takmer všetky úrady. Na mzdách je to 27 mil. v navýšenie a na to chcem poukázať, tovary a služby + 12 mil. na budúci rok. O akých úsporách hovorí minister vnútra Kaliňák, keď na tovary a služby na budúci rok nieže úspora efektívnejšie, ale nárast o 12 mil.
Pán minister, aj na vašom ministerstve financií som zaznamenal pomerne dosť veľké nárasty, a to takto aj pri osobných výdavkov, už v tomto roku o 13 mil., na budúci rok o 18 mil. oproti roku 2015, oproti rozpočtu kapitálové výdavky v tomto roku o 32 mil., na budúci rok plus 5 mil. A prekvapilo ma, že výdavky na Finančnú správu plus v tomto roku 87 mil., na budúci rok plus 37 mil. Len informačný systém v tomto roku má zaznamenať nárast o 73 mil.
Dámy a páni, v minulom roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla na finančný výbor a požiadala o navýšenie svojich výdavkov na opravy. V minulom roku jej bolo vyhovené na finančnom výbore sú súhlasom pána ministra. V tomto roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla s takouto požiadavkou na ústavnoprávny výbor, kde požiadala o navýšenie o 438 tis. z dôvodu potreby opráv a rekonštrukcií, ktoré sa dotýkajú prezidentského paláca. Naozaj, nie je to navýšenie na mzdy, na tovary, je to na opravy a údržbu prezidentského paláca, fasádu, dlažba, reštaurátorské práce, opravy 438 mil. Táto požiadavka o toto navýšenie bola na ústavnoprávnom výbore vládnymi poslancami zamietnuté. Preto s kolegami Pavlom Hrušovským, Editou Pfundtner, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru a podporovali toto navýšenie pre kanceláriu prezidenta, aj ja plus kolega Július Brocka dáme k štátnemu návrhu štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh, aby táto čiastka pre kanceláriu prezidenta preto, aby kancelária prezidenta aj svojím vzhľadom Prezidentského paláca mohla dôstojne reprezentovať. Pán prezident Slovenskej republiky reprezentuje ako prvý muž štátu Slovensko navonok do zahraničia, ale aj dovnútra. Naozaj k Prezidentskému palácu chodia aj naši občania, ale aj zahraničné návštevy. A na budúci rok budeme predsedníckou krajinou Európskej únie. Myslím si, že 438 tis. na navýšenie pre opravy Prezidentského paláca by sa v štátnom rozpočte malo nájsť aj preto, že v návrhu štátneho rozpočtu sa nájde navýšenie na naviac práce na garážach pre Národnú radu na Bratislavskom hrade. Naozaj podzemné garáže na Bratislavskom hrade mali stáť 22 mil. Na základe mojej otázky na finančnom výbore sú naviac práce už k dnešnému dňu na úrovni 5-tich mil. Takže na garáže na Hradnom vrchu sa navýšenie 5 mil. nájde, ale pre pána prezidenta nevieme nájsť alebo doteraz sa nevedelo nájsť 438 tis. eur na opravu Prezidentského paláca.
Tento pozmeňujúci návrh je v týchto chvíľach pripravovaný technicky a navrhneme, aby táto čiastka, o túto čiastku o 438 tis. bola ponížená čiastka, ktorá je určená na vrátky za plyn, ktorú má v rozpočte ministerstvo hospodárstva ako bežné transfery. Myslím si, že výšku vratiek za plyn dnes ani pán minister nevie pre jednotlivé domácnosti zadefinovať. Toto opatrenie sa ešte len technicky pripravuje, akým spôsobom sa budú vypočítavať tieto vrátky a som presvedčený, že táto čiastka zásadne neovplyvní, ponížená čiastka o 438 tis. eur neovplyvní zásadne tieto vrátky. Možno je tam určitá rezerva, tých 48 mil. je zatiaľ ako len tak zdravo by som povedal, že odhadnutých.
Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu na rok 2016, ale aj 2017 a 2018 je vlastne výzvou a odpoveďou tejto vlády na to, aké bude Slovensko. Ale ja som presvedčený o tom, že vláda, ktorej súčasťou bude KDH, vie hovoriť o tom, aké bude Slovensko, a preto by sme aj štátny rozpočet zostavovali inak. My sme presvedčení o tom, že Slovensko potrebujeme, aby bolo bezpečné, spravodlivé, ale aj vyspelé. A keď hovorím o bezpečnosti, tak toto je nám všetkým jasné, že štát v prvom rade sa musí postarať o bezpečnosť občanov.
A keď hovorím o spravodlivosti, nemám pred sebou len tú pani, ktorá má zaviazané oči a drží, drží misku váh. Ale hovorím o bežnej spravodlivosti, aby sa tu živnostník, podnikateľ, ktorý pracuje na štátnych zákazkách na eurofondoch, poctivo odpracuje svoju prácu, aby dostal aj svoju spravodlivú mzdu. O tom je spravodlivosť, aby sa naozaj viacej oplatilo pracovať ako poberať sociálne dávky, aby tu ľudia nerezignovali, aby neodchádzali z tejto krajiny, aby sa tu oplatilo žiť a pracovať a aby si mohli povedať, áno, tento štát vie zabezpečiť aj túto spravodlivosť. A prečo má byť vyspelé, o tom by sa dalo dlho rozprávať.
Naozaj, aby tu naše školy, vysoké školy, stredné školy, základné školy vychovávali takých ľudí, tvorivých ľudí, aby tu vytvárali ďalšie hodnoty, aby naozaj nielen lietajúce auto sme mali, ale aby sme boli vyspelá ekonomika nielen montážnymi fabrikami, ale na to je potrebné robiť z úrovne vlády zásadné opatrenia, reformy, ktoré som spomínal na úvod. Ak bude KDH vo vláde po marcových voľbách 2016, pôjde na tieto opatrenia, ktoré znížia verejné výdavky vlády a budú podporovať zamestnanosť, tvorivosť občanov Slovenska tak, aby sa v tejto krajine oplatilo žiť a pracovať. Ďakujem za pozornosť.
