Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Prajem všetkým príjemný dobrý, dobrý deň. A ďakujem aj za možnosť v tejto intímnej pracovnej atmosfére vám predniesť úvodné slovo k zákonu roka, ako sa zvykne hovoriť o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy. Takže je streda 9.04 hod., takže dovoľte mi, aby som, aby som začal hovoriť o veciach, o ktorých zrejme budeme hovoriť najbližšie, najbližšie hodiny a dni.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi teda, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2016 a rozpočty verejnej správy do roku 2018. Návrh rozpočtu na roky 2016 až 2018 je plánom zodpovedného hospodárenia plne v súlade s európskymi pravidlami. Cieľom je, samozrejme, zaručiť aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tento rozpočet je rovnako zavŕšením štvorročného úsilia tejto vlády a splnením úloh vyplývajúcich z jej programového vyhlásenia.
Je to, dámy a páni, je to môj ostatný alebo, ak chcete, posledný rozpočet v tomto volebnom období. Predkladám ho s plnou zodpovednosťou a dovolím si povedať, že tento rozpočet vyjadruje stabilitu vývoja našej ekonomiky. Ekonomiky, ktorej sa darí a ktorú pozitívne hodnotia aj medzinárodné inštitúcie. Spomeniem napríklad Medzinárodný menový fond, ktorý iba nedávno ukončil svoju misiu na Slovensku, ale aj hodnotenie OECD a, samozrejme, aj včerajšie naozaj len, len včerajšie hodnotenie Európskej komisie, ktorá tento rozpočet opäť zaradila medzi premiantov eurozóny. Rozpočet je podľa Európskej komisie plne v súlade s prísnymi pravidlami pakty stability a rastu.
Toto hodnotenie nás dostáva do veľmi príjemnej skupiny krajín, ako je Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko. Iba päť z 19 alebo päť zo 16 hodnotených krajín spĺňa najprísnejšiu požiadavku súladu s európskou legislatívou. V prípade Slovenska je to druhýkrát za sebou. Takisto to bolo aj minulý rok pri hodnotení rozpočtu tohto roku a na ďalšie roky a iba tri krajiny z tých 19 alebo 16 hodnotených a boli v tejto skupine aj dva roky za sebou. To znamená, Slovensko je naozaj vo veľmi dobre spoločnosti.
Áno, je to aj rozpočet volebný, ale povedzme si na rovinu, volebný práve z toho pohľadu, že 2/3 tohto rozpočtu bude realizovať vláda, ktorá vzíde z marcových volieb. Ruku na srdce, existuje predsa aspoň nejaká pravdepodobnosť, že budeme aj, súčasťou aj tejto novej vlády a preto si dovolím tvrdiť, že z tohto pohľadu nie sú v predkladanom rozpočte logicky pasce či kostlivci skrytí niekde v skrini.
Môžem tiež konštatovať, že predložený zákon o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy je z pohľadu udržateľnosti verejných financií prelomový. Schodok verejných financií by sa v budúcom roku mal znížiť pod 2 %, teda mal by byť jedným z najnižších v histórii Slovenska. Rozpočet zároveň jasne a dôveryhodne nastoluje cestu k vyrovnanému rozpočtu v roku 2018, čo sa prejaví aj na poklese verejného dlhu.
Dovoľte mi, aby som začal tým, čo je z môjho pohľadu najdôležitejšie a čím sa tento rozpočet odlišuje od tých predošlých. Je to prostredie, v ktorom sa nachádzame, je to stav našej ekonomiky, ktorej sa naozaj darí. A je to výsledok našej práce, úsilia, ktoré sme vložili do ozdravovania verejných financií.
Dámy a páni, tento výsledok sa nezjavil, nespadol z jasného neba, ale stoja za tým mesiace, roky tvrdej práce a prijatých opatrení, ktoré našu ekonomiku doviedli tam, kde sa dnes nachádza. Budem úplne konkrétny. Pozitívnou správou je, že už dlhšie ako dva roky ekonomiku ťahá viac domáce prostredie, teda schopnosť našich obyvateľov nakupovať tovary a služby, schopnosť našich podnikov vyrábať a predávať svoje výrobky, ale aj množstvo súkromných a verejných investícií smerujúcich do našej ekonomiky.
Som rád, že našej ekonomike sa darí aj napriek tomu, čo sa deje v zahraničí a my všetci vieme, naozaj vieme, že sú to zlé, veľmi zlé veci. Za našimi hranicami je situácia turbulentná, svet čelí obrovskej utečeneckej kríze, ktorá je, dovolím si tvrdiť, oveľa väčšia, má väčšie dopady, ako kríza, ktorú sme riešili v lete tohto roku v súvislosti s Gréckom. Ale môžeme povedať, že naša ekonomika má pozitívne a stabilné vyhliadky aj napriek týmto externým rizikám.
Som rád aj tomu, že predkladaný rozpočet označili aj niektorí predstavitelia opozície, citujem: “za zatiaľ najlepší, čo druhá Ficova vláda mala”. Z pohľadu domácností predkladáme rozpočet pri veľmi dobrých makroekonomických parametroch, stabilných cien a rastúceho príjmu. Ceny by na budúci rok mali rásť iba minimálne, niekde na úrovni nižšej ako 1 %. Reálny rast miezd na úrovni pod, na úrovni okolo 2,5 %. V tomto roku je druhý najvyšší od krízy a v budúcom roku očakávame ďalší rast na úrovni 2,2 %. Môžeme teda povedať, že tri roky po sebe zaznamenáme rast reálnych miezd. Teda voliči, a nielen voliči SMER-u – sociálna demokracia, ale aj voliči mojich opozičných kolegov majú viac peňazí vo svojich peňaženkách, čo znamená, že si môžu v obchodoch kúpiť z roka na rok viac.
Dámy a páni, prešli sme štyrmi neľahkými rokmi, kým sme dosiahli súčasný pozitívny stav ekonomiky a verejných financií. Aby som nehovoril iba vo všeobecnosti, dovoľte mi, aby som zhrnul niekoľko čísiel, ktoré hovoria za všetko. Hovoria o tom, prečo máme byť my tu všetci, naozaj všetci hrdí, hrdí na našu krajinu, na Slovensko.
Za posledných päť rokov narástla slovenská ekonomika o 17 %, česká, poľská, maďarská v priemere o 13 %, eurozóna o 5,5 %.
Štrukturálny deficit: rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami bez jednorazových vplyvov a berúci do úvahy pokrízové podchladenie ekonomiky, tento deficit sme za toto obdobie znížili o takmer 5 % hrubého domáceho produktu. Naši vyšehradskí susedia o tri, o 3 %, krajiny platiace eurom len 1,7 %.
medzi verejnými príjmami a výdavkami bez jednorazových vplyvov a berúci do úvahy pokrízové podchladenie ekonomiky, tento deficit sme za toto obdobie znížili o takmer 5 percent hrubého domáceho produktu. Naši višegrádski susedia o tri %, krajiny platiace eurom len o 1,7 percenta.
V roku 2010, povedzme pravdu, sme mali naozaj veľký problém nielen s deficitom, ale aj dlhodobými záväzkami. Oproti susedom a eurozóne až dvojnásobný.
Vďaka zníženiu deficitu, ale najmä vďaka penzijnej reforme z roku 2012 sme ich kombináciu meranú európskym ukazovateľom S2 dokázali stlačiť o takmer 40 %.
Hovorím o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a v porovnaní s našimi susedmi, ktorí stagnovali a stagnujú v tomto parametri dodnes.
Pred štyrmi rokmi sme preberali krajinu v situácii, keď sa ekonomika spamätávala z globálnej finančnej krízy, aby sa vzápätí musela vyrovnávať s európskou dlhovou krízou. V roku 2012 dosiahol rast hrubého domáceho produktu len 1,5 % a o rok klesol ešte o jednu desatinu percenta. To sa premietlo do vysokej nezamestnanosti, ktorá v roku 2013 presiahla 14 percent, do poklesu reálnych miezd a do nízkej spotreby domácností. Rastu tak nepomáhala ani globálna ekonomická situácia, ani domáca spotreba. Volebný rozpočet predchádzajúcej vlády počítal na rok 2012 s deficitom verejných financií na úrovni 4,6% hrubého domáceho produktu. Toto číslo sa nám podarilo v roku 2012 stiahnuť na úroveň 4,2%.
Verejné financie boli v stave, ktorý najlepšie charakterizuje rozbitý systém výberu daní. Z tohto pohľadu sme boli viac menej slepí, pretože Finančná správa prakticky nefungovala, nemali sme ako kontrolovať a správne vyberať dane, takže môžem povedať, že sme museli, žiaľ, začínať od nuly.
V roku 2011 deficit verejných financií dosiahol úroveň 4,1 percenta hrubého domáceho produktu a o rok neskôr 4,2, tak ako som to bol spomínal. V eurozóne sme sedeli v tej situácii na trestnej lavici v procedúre nadmerného deficitu.
Príjmy verejných financií sa nám v roku 2013 podarilo zvýšiť na úroveň 38,4 % hrubého domáceho produktu, keď priemer eurozóny dosahoval 46,6. 38 kontra skoro 47. Ak sa teda dívame na manévrovací priestor fiškálnej politiky či dostupnosť a kvalitu verejných služieb v niektorých štátoch, áno, rozdiel bol 8 % hrubého domáceho produktu príjmov v neprospech Slovenska. Výdavky v roku 2013 dosiahli 41,0 % hrubého domáceho produktu, kým pre porovnanie priemer eurozóny dosahoval takmer 50 % HDP.
Vysoké deficity spolu s nízkym rastom ekonomiky sa premietli do zvýšenia hrubého verejného dlhu na úroveň 51,9, čiže skoro 52 % hrubého domáceho produktu v roku 2012 a úroveň 54,6 % HDP o rok neskôr. Chcem ale podotknúť, že súčasťou tohto navýšenia bolo a je aj naša účasť na záchranných akciách eurozóny. Stav verejných financií veľmi transparentne odzrkadľuje fakt, že koncom roku 2011 si Slovenská republika nebola schopná požičiavať na medzinárodných trhoch žiadne financie a v roku 2012 sme za dlhopisy so splatnosťou 10 rokov platili priemerný úrok 3,4%. Už v roku 2013 však klesol náš priemerný úrok na 2,6 %, keď deficit verejných financií sme znížili na úroveň 2,6. Slovensko splnilo podmienky v rámci európskych fiškálnych pravidiel a bolo vyradené z procedúry nadmerného deficitu.
Odvtedy sa bezpečne držíme pod limitmi, ktoré verejným financiám nastavujú európske pravidlá.
Verejný dlh sme v roku 2014, ako som už bol povedal, znížili na úroveň 53,5 % HDP. V tomto roku, v roku 2015, je rozdiel voči nemeckým štátnym dlhopisom na predkrízovej úrovni z roku 2007 a naše úroky dosiahli najnižšiu zápornú hodnotu vo výške 0,18 % na dlhopise s najkratšou splatnosťou a Slovensko sa jednoznačne radí medzi jadrové krajiny eurozóny. Tu môžem spomenúť pondelkovú aukciu štátnych dlhopisov, kde druhýkrát za sebou sa nám podarilo umiestniť dlhopisy teraz v objeme vyše 100 mil. eur so záporným úrokom vo výške 0,1 %. Naše dlhopisy so splatnosťou od 5 do 10 rokov sú najlepšie hodnotené cenné papiere hneď za Nemeckom a trvalým alebo dočasným eurovalom ak to chcete nazvať, či z hľadiska krajín sú naše dlhopisy v týchto mesiacoch hodnotené najmenej rizikové hneď po Nemecku, čiže nachádzame sa opäť z hľadiska investovania do štátnych cenných papierov v rodine krajín ako je Nemecko, Holandsko alebo Fínsko. Ja som na tento výsledok naozaj pyšný, pretože odzrkadľuje skutočnosť, že túto krajinu vedieme správnym smerom. (Potlesk.)
Je zrejmé, že niektorých predstaviteľov opozičných poslancov to príliš neteší, ale žiaľ budete sa musieť s týmto faktom vysporiadať, pretože to jasne hovorí o dôvere zahraničných investorov v slovenskú ekonomiku, v smerovanie našej krajiny a jej hospodárstva. Pretože ak investor, banka, redžový fond, poisťovňa, je ochotná požičať nejakej krajine na 5, 10, 15, 20 alebo 30 rokov, vyjadruje nie úctu k minulosti, neoceňuje ani minulé výsledky, ale je to tvrdý biznis. Z tohto pohľadu je to vyjadrenie dôvery v to, že o 5, 10, 30 rokov zaplatíte naspäť aj s úrokom. Nie je v tom žiadny sentiment, je v tom len racionálna úvaha, hodnotenia stavu, aký sa v krajine nachádza.
Áno, dostali sme sa do situácie, že aj vďaka teda samozrejme kvantitatívnemu uvoľňovaniu, že investori sú dnes ochotní platiť Slovensku aj za to, že nám požičajú peniaze. Je to situácia, ktorá nebude určite udržateľná dlhodobo, ale treba ju využiť a kľúčové z hľadiska porovnania je aj to, že nie všetky krajiny sa môžu tešiť takejto výhode, aby mohli mať teda záporné úročenie, ale čo je ešte dôležitejšie, je to, čo som spomínal pred chvíľou a to je porovnanie tzv. rizikových prirážok alebo úrokových výnosov jednotlivých krajín, pretože tie sú vystavené rovnakým podmienkam všetky. Naozaj Slovensko dneska patrí k absolútnej špičke v Európe.
Vrátim sa teda naspäť k číslam. Hrubý dlh verejnej správy výraznejšie narastal od roku 2009, po vypuknutí svetovej finančnej krízy. V roku 2012 stúpol na úroveň skoro 52 % hrubého domáceho produktu, čím došlo k prekročeniu prvého sankčného pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To pásmo je dnes na úrovni 50 %. V roku 2013 narástol dlh na úroveň 54,6% hrubého domáceho produktu a prekročil tak druhú sankčnú hranicu, ktorá je na úrovni 53 %. K relatívne prudkému nárastu dlhu však prispelo okrem vyšších schodkov verejnej správy a pozvoľného oživovania ekonomiky aj zapojenie Slovenska do európskych stabilizačných mechanizmov, teraz mám na mysli dočasný a trvalý euroval ako na Slovensku voláme tieto inštitúcie. Naše aktívne zapojenie do záchranných systémov eurozóny zvýšilo hrubý dlh približne o 3,5 % hrubého domáceho produktu, nehovoriac samozrejme aj o vytvorenej dlhovej rezerve, alebo ako to hovoríme aj predfinancovanie alebo hotovostnej rezerve, ktorú krajina v bezpečnej výške vždy musí mať na účtoch.
Po kulminácii v roku 2013 dochádza od roku 2014 k postupnému poklesu dlhu, čo je výsledkom najmä výrazných konsolidačných opatrení a aktívneho riadenia likvidity. K poklesu dlhu začal od minulého roku výraznejšie prispievať aj naozaj robustný rast slovenskej ekonomiky, čo spolu s predajom podielu Slovak Telecomu umožňuje v roku 2015 pokles pod druhé sankčné pásmo na úroveň 52,5 % hrubého domáceho produktu, to je náš odhad, veľmi aktuálny odhad ako by mohol skončiť verejný dlh ako výsledok tohto hospodárenia tohto roku.
Okrem reálnych zmien naše fiškálne výsledky negatívne ovplyvnila aj zmena metodológie Európskeho štatistického úradu Eurostatu a prechod z metodiky vykazovania európskych štatistických štandardov tzv. ESA95 na ESA2010. Toto bola, bohužiaľ, zmena, na ktorú sme nemali vôbec žiadny vplyv a mohli sme naozaj sa iba prizerať, sledovať, čo nastane po aplikovaní týchto nových pravidiel.
Nová metodika, nie vždy úplne fér spôsobom, zamiešala kartami. Aplikácia novej metodiky spôsobila zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy a aj preradenie niektorých subjektov, niektorých subjektov s veľmi bolestivými výsledkami hospodárenia, ktoré boli doteraz mimo okruhu verejných financií, do sektora verejnej správy. Táto zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvýšila napríklad medziročnú úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 625 mil. eur v roku 2015. Zarátanie daňových kreditov, výdavkov na vedu a výskum, zmeny výpočtu imputovaných sociálnych príspevkov a iných oblastí sa výdavky automaticky zvýšili o ďalších 495 miliónov eur.
Na zložitú makroekonomickú a fiškálnu situáciu sme odpovedali ráznymi opatreniami, špeciálne bojom proti daňovým únikom a ďalšími konsolidačnými opatreniami. Vypracovali sme Akčný plán boja proti daňovým podvodom, ktorý obsahoval približne 50 opatrení namierených hlavne na výber dane z pridanej hodnoty. Podľa aktuálneho odhadu priniesol tento boj proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty v rokoch 2013 až 2015, to znamená za posledné 3 roky dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, to je niečo vyše 2% hrubého domáceho produktu navyše, ktoré skončili v štátnej kase len na základe efektívnejšieho, to znamená správnejšieho výberu.
Medzera na výbere DPH klesla medzi rokmi 2012 a 2014 o celú štvrtinu. Zároveň sa vyššia úspešnosť výberu dane z pridanej hodnoty pozitívne prejavila aj na výnose dane z príjmov právnických osôb, ktorej efektívna daňová sadzba v roku 2014 výrazne vzrástla. Príjmy z tejto dane sa zvýšili o takmer 400 mil. eur. Inými slovami, upratovanie vo výbere daní nám prinieslo navyše za posledné tri roky vyše 2 mld. eur, skoro 3 % hrubého domáceho produktu a to sú naozaj peniaze, ktoré by inak odplávali do čiernej ekonomiky.
Na okamžité zníženie deficitu sme použili tri hlavné zdroje príjmov. Išlo o pokračovanie v úspornej politike vo verejnej správe, v roku 2012 boli vo väčšine kapitol zmrazené osobné výdavky, kým výdavky na tovary a služby klesli o 5 % a znížili sa aj niektoré kapitálové výdavky; išlo o zefektívnenie hospodárenia štátnych podnikov a išlo aj o zvýšenie rozpočtových príjmov a bankový, mám teraz na mysli kľúčovo napríklad bankový odvod, ktorý bol príjmom štátnych finančných aktív.
V roku 2013 boli v rámci výdavkov kapitol štátneho rozpočtu realizované dve plošné opatrenia, napríklad viazanie 5 % osobných výdavkov rozpočtových organizácií z úrovne schváleného rozpočtu 2012 pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, samozrejme so zohľadnením aj niektorých výnimiek a išlo aj viazanie 10 % výdavkov na tovary a služby rovnako z úrovne schváleného rozpočtu ešte z roku 2012.
Tieto opatrenia samozrejme neboli zadarmo a mali svoj negatívny vplyv tak ako na príjmy domácností, tak aj na kvalitu podnikateľského prostredia. V druhom prípade však šlo skôr o očistný proces, keď sa hospodárstvo zbavovalo nekalej konkurencie zo strany neplatičov daní. Zároveň sme pripravili viacero opatrení v daňovej oblasti a v oblasti zakladania podnikov, čo nám prinieslo ohodnotenie Svetovej banky vo forme zmeny umiestnenia Slovenska, hovorím o zmene umiestnenia Slovenska v rebríčku Doing business zo 46. miesta v roku 2012 na 29. miesto v roku 2015 a to spomedzi 189 štátov. Odhliadnuc od metodologických zmien sme jednoznačne sa zlepšili v oblastiach, s ktorými sme mali roky problémy, napríklad môžem spomenúť výber daní, tie zmeny sú tam preukázateľné a myslím si, že je naozaj dobré byť v prvej tridsiatke štátov sveta, kde sa podniká najľahšie, aj keď to samozrejme neznamená, že nemáme v mnohých oblastiach ďalšie rezervy.
Dnes teda môžeme povedať, že sme za štyri roky prešli dlhú a úspešnú cestu. Som osobitne rád, že sme zmenili paradigmu z rastu primárne ťahaného čistými vývozmi, teda úplne závislého od situácie na zahraničných trhoch, sme sa presunuli na ekonomiku, ktorej rast je ťahaný domácou spotrebou, ktorá drží ekonomiku počas zlých časov na zahraničných trhoch. Tento obrat nastal v roku 2014, keď slovenské hospodárstvo začalo zrýchľovať. Tento pozitívny vývoj pokračuje aj v tomto roku, keď by mal ekonomický rast zrýchliť na úroveň 3,2 % hrubého domáceho produktu a Slovensko tak bude podľa Európskej komisie …
… rast je ťahaný domácou spotrebou, ktorá drží ekonomiku počas zlých časov na zahraničných trhoch. Tento obrat nastav v roku 2014, keď slovenské hospodárstvo začalo zrýchľovať. Tento pozitívny vývoj pokračuje aj v tomto roku, keď by mal ekonomický rast zrýchliť na úroveň 3,2 % hrubého domáceho produktu a Slovensko tak bude podľa Európskej komisie treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v eurozóne. Tu si dovolím vám pripomenúť informácie z piatka minulého týždňa, keď Eurostat zverejnil rasty ekonomík eurozóny a Európskej únie v treťom štvrťroku a treba sa tešiť, na Slovensku sa musíme tešiť z toho, že sme mali vlastne najvyšší ekonomický rast medzi štvrťrokmi a medziročne medzi štvrťrokmi v celej eurozóne a patríme k prvej trojke v celej Európskej únii. Takže naše, náš medziročný rast pri porovnaní tretieho štvrťroku minulého roku a tohto roku je na úrovni vyše 3,6 %, to znamená, že aj konečné číslo ekonomického rastu za rok 2015 môže byť pri zachovaní istej dynamiky rastu v štvrtom štvrťroku, môže byť vyšší ako odhadovaných 3,2 %, možno na úrovni 3,3 alebo 3,4. Samozrejme výsledné čísla budeme poznať na jar budúceho roku. Miera nezamestnanosti sa zníži pri, mám teraz na mysli, harmonizovanú metodológiu na úroveň 11,5 % a silný výkon trhu práce v dvoch rokoch, znamená, že sa za dva roky úhrnne vytvorilo vyše 70 tisíc nových pracovných miest.
Úspešný boj proti daňovým únikom nám umožnil prijatie dvoch sociálnych balíčkov s opatreniami, ktoré boli zamerané na najpálčivejšie problémy krajiny. Prijali sme súbor opatrení na podporu mladých, inovatívnych firiem. Zaviedli sme súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi. Postavili sme nové a rozšírili existujúce materské škôlky. Znížili sme ľuďom náklady na cestovanie a znížili sme aj odvody účelové pre ľudí s nižšími príjmami. Zároveň pokračovala reforma ESO približujúca služby verejnej správy občanom, kde treba podotknúť, že ide o dosiaľ najväčšiu reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Jednotlivé opatrenia tejto reformy sú postupne implementované a budú implementované až do roku 2020.
V roku 2014 došlo k integrácii špecializovanej miestnej štátnej správy, sprevádzkovanie klientskych centier pre občanov nastupuje v tomto roku a v roku budúcom a optimalizácia výkonu štátnej správy, procesov, štruktúr ústredných orgánov štátnej správy, optimalizácia procesov a výkonu samosprávy je plánovaná na celé obdobie až do roku 2020 a bude určite predmetom snahy, hľadania a politického konsenzu naprieč celého politického spektra.
V prvej etape programu ESO došlo k zrušeniu špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni. V druhej etape sme vytvorili jednotnú a prehľadnú štruktúru miestnych orgánov štátnej správy s ústredím pôsobnosti vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do nových 72 okresných úradov. Keď som pri výpočtoch toho, čo všetko sme urobili za ostatné roky, chcel by som spomenúť aj cesty. Rozostavali sme viac ako 100 km diaľnic a o výstavbu ďalších cca 90 km prebieha súťaž. Iba v tomto roku sa odovzdalo a odovzdá celkovo 56 km diaľničných komunikácií. Toto sú čísla, ktoré ľudia pocítia každý deň pri cestovaní. Dámy a páni, v rovnaký deň ako sa rozpočtom začali zaoberať poslanci v parlamentných výboroch, ukončili svoju zahraničnú misiu na Slovensku, ako som už bol spomínal v úvode, aj zástupcovia Medzinárodného menového fondu. Kým rozpočet je rámcom pre fiškálnu politiku, zahraniční inšpektori podrobne zoskenovali alebo ak chcete, zröntgenovali štát, aby dali odporúčania na aké priority sa máme v budúcnosti zamerať. Opäť nám pripomenuli, že výzvy krajiny nie sú len o rozpočtovej bilancii, ale presúvajú sa k otázke ďalšieho rastu a zamestnanosti a kľúču ku kvalite tohto rastu. Môžeme konštatovať, že rozhodnutia vlády zapracované v rozpočte sú v súlade s tým ako vidí Medzinárodný menový fond citlivé otázky našej krajiny. Misia zahraničných expertov teda potvrdila, že sme na správnej ceste, podľa Medzinárodného menového fondu sa musíme ale ešte intenzívnejšie venovať problému nezamestnanosti a regionálnym disparitám.
Nezamestnanosť napriek jej dlhodobému poklesu stále ostáva jednou z hlavných tém. Vítaným receptom je podľa Medzinárodného menového fondu napr. reforma odvodov v podobe odpočítateľnej položky, ktorej fiškálny vplyv sa dostaví v nasledujúcom roku. Okrem fondu vyzdvihol tento rozbehnutý duálny, okrem tohto opatrenia fond vyzdvihol aj rozbehnutý systém vzdelávania. Ďalšou problematikou, na ktorú poukázal Medzinárodný menový fond, sú pretrvávajúce značné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Aj preto budúcoročný rozpočet počíta s výdavkami na opatrenia, ktoré majú podporiť najzaostávajúcejšie okresy v našej krajine. Uvedomujeme si, že pred Slovenskom stoja mnohé výzvy s vplyvom na verejné financie. Niektoré sme už začali úspešne riešiť, inde sme na začiatku a zabrať bude naozaj musieť aj nasledujúca vláda. V skratke ide o demografický vývoj, kde pomôže len rodinná politika, kde ide o nízku zamestnanosť absolventov a žien, kde riešením je aj duálne školstvo a vôbec väčšia previazanosť školstva na potreby trhu práce a využívanie nových foriem zamestnávania, lepšia harmonizácia rodinného a pracovného života.
V tomto smere určite nepriamo pomôže aj zvýšenie kapacity materských škôl, ide jednoznačne o školstvo, ide o zdravotníctvo, ktoré sa borí s problémami začínajúcimi už pri objednávaní pacienta zdarma a pokračujúcimi pri reálnych problémoch cien a efektívnosti. Samozrejme ide o budovanie infraštruktúr, nielen dopravných, ale aj informačných a verejných služieb, kde ESO, reforma ESO je solídnym začiatkom. Regionálne disparity sú ďalšou oblasťou, ktorú sme začali riešiť v súlade s medzinárodnými skúsenosťami a sedliackym rozumom. Neexistuje jednoplošné riešenie, nádej na úspech majú programy šité na mieste a na mieru.
Dámy a páni, ekonomický rast si podľa ekonomických prognóz aj v budúcom roku udrží veľmi solídne tempo niekde okolo úrovne 3 %, a to aj napriek neistote ohľadom vývoja v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Svetová ekonomika čelí naozaj viacerým výzvam, mám na mysli recesiu v Rusku, zmenu štruktúry rastu Číny a osobitne utečeneckú vlnu v Európe. Preto imúnnosť slovenskej ekonomiky je založená na domácich rastových faktoroch a bude v budúcom roku veľmi dôležitá.
Podobne vidí vývoj Slovenska naozaj aj napr. Európska komisia. Podľa komisie bude tempo rastu slovenskej ekonomiky výrazne nad priemerom Európskej únie a eurozóny. Slovenská ekonomika si v tomto roku pripíše tretí najrýchlejší rast v rámci krajín eurozóny a bude v budúcom roku patriť medzi päťku najrýchlejšie rastúcich krajín. Spotreba domácností bude pokračovať v nastúpenom raste, ťahaná solídnym rastom zamestnanosti a miezd. Zamestnanosť bude pokračovať v rýchlom raste takisto v roku 2016, čo predstavuje nárast pracovných miest o ďalšie 1 %. Nominálna priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve v roku 2016 bude rásť tempom 3,1 %, čo predstavuje zrýchlenie aj oproti tomuto roku.
Priemerná nominálna mzda by mala budúci rok presiahnuť úroveň 900,- eur. Priemerná inflácia sa v roku 2016 predpokladá naďalej na nízkej úrovni, kde okolo 0,9 % a zrýchli aj rast súkromných investícií vďaka oneskorenému vplyvu kvantitatívneho uvoľňovania.
V ďalších rokoch 2017 a 2018 ekonomika ešte ďalej zrýchli, pričom jej rast bude viac vyvážený. To znamená s miernou prevahou domáceho dopytu nad zahraničným. Pokračujúci rast zamestnanosti povedie k tomu, že miera nezamestnanosti klesne podľa našich odhadov v roku 2017 späť na jednocifernú úroveň a miera inflácie v tomto období sa postupne bude zvyšovať a priblíži sa k tej želateľnej úrovni 2 %.
Návrh rozpočtu verejnej správy vytvára základné predpoklady pre zabezpečenie pokračovania v konsolidácii verejných financií. V súlade s programom stability Slovenska na roky 2015 a 2018, je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017, zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý je založený na hodnotení štrukturálneho deficitu a po prvýkrát sa navrhuje, prvýkrát je čierne na bielom napísané, že hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 by malo byť 0,00 % hrubého domáceho produktu. Oproti programu stability došlo k zmene cielených schodkov na rok 2017, 2018. Zmena odráža najmä revíziu údajov potrebných pre výpočet tzv. štrukturálneho salda verejnej správy, ktoré je kľúčové pre posúdenie dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa a je to otázka, ktorá je mimo nášho územia a je to vzťahu medzi Eurostatom a Európskou komisiou. Štrukturálny deficit v roku 2015 by sa mal udržať zhruba na minuloročnej úrovni. Neutrálna fiškálna politika pri naďalej mierne podchladenej ekonomike zodpovedá konsolidačnému úsiliu požadovanému európskymi fiškálnymi pravidlami. Takisto plánovaný vývoj salda na celom horizonte do roku 2018 je plne v súlade s konsolidačným úsilím vyžadovaným európskymi fiškálnymi pravidlami.
To, že je to tak, potvrdila Európska komisia, čierne na bielom, včera. Stanovené ciele by tak mali prispieť ku každoročnému znižovaniu dlhu verejnej správy, čím sa zohľadňujú aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Pokračujúca konsolidácia a ekonomický rast tak prispejú k výraznejšiemu poklesu dlhu, a to pod úroveň 49 % hrubého domáceho produktu, teda pod úroveň sankčných hraníc ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Už samotný vládou schválený rozpočet verejnej správy s deficitom 1,93 to je ten, ktorý je aktuálny a máte ho na stole pred sebou na budúci rok, prispieva pri očakávanom raste ekonomiky k zníženiu dlhu v pomere k výkonu ekonomiky. Na stabilizáciu dlhu na úrovni roku 2015 by postačoval dokonca aj vyšší deficit na úrovni okolo 2,1% HDP. Podľa aktuálnej prognózy v roku 2015 klesne po prvýkrát aj čistý dlh, ktorý lepšie vystihuje skutočné zadlženia verejnej správy. Po očistení o likvidné zdroje dosiahne dlh na konci roku, tohto roku výšku 48,7 teda necelý 49 % hrubého domáceho produktu a v nasledujúcich rokoch by mal čistý dlh postupne klesať až pod hranicu 45 % v roku 2018. Od roku 2017 sa predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje aj k výraznejšiemu poklesu dlhu. Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na obdobie rokov 2016 až 2018.
Na príjmovej strane rozpočtu patrí k najvýznamnejším opatreniam napr. zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti daní sa zavádza viacero zmien s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie. Ide napr. o zavedenie úhrady DPH až po prijatí platby od odberateľa, tzv. keškautin, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do stotisíc eur. Toto opatrenie určite zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 dôjde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov DPH, ktoré umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej tridsaťdňovej lehote. Budú zrušené zdravotné odvody z dividend, z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch.
Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu, po uplynutí tzv. časového testu jedného roka, či podporu dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb, minimálne na obdobie pätnástich rokov. Nielen v prospech podnikateľov, ale aj ako účinný nástroj v boji proti daňovým únikom bude zavedené tuzemské samozdanenie, tzv. riversčardž v stavebníctve. Zároveň oslobodzujeme príjmy z príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka a predstavili sme aj podporu dlhodobého investičného sporenia fyzických osôb.
Okrem toho, rušíme povinnosť skladať základné imanie pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným na predbežný bankový účet a znižujeme aj poplatky pri zápise právnickej alebo fyzickej osoby do Obchodného registra.
V roku 2016 sa zmení aj prerozdelenie dane z príjmov fyzických osôb, ktorá bude výlučne príjmom samospráv, prvýkrát v histórii tejto krajiny príjem z dane z príjmov fyzických osôb bude celý v prospech rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Zmena má neutrálny vplyv daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje samozrejme aj príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu. Pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli vzaté do úvahy aj opatrenia …
Tejto krajiny príjem danej z príjmov fyzických osôb bude celý v prospech rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje samozrejme aj príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu. Pri prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy boli vzaté do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov, čo má vplyv na limity dotknutých kapitol štátneho rozpočtu a subjektov verejnej správy.
V rámci kapitoly Všeobecná pokladníčka správa sa rozpočtuje rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín a rovnako aj výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
V kapitole ministerstva hospodárstva sú rozpočtované výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam. V rámci kapitoly ministerstva dopravy sa rozpočtujú prostriedky na program zatepľovania rodinných domov. Návrh rozpočtu kapitola školstva zohľadňuje krytie prostriedkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy, ako aj výdavky na rozširovanie kapacít materských škôl. Medzi ďalšie prioritné opatrenia, ktoré kryje výdavková strana rozpočtu, patrí napríklad zvýšenie platov zamestnancov celej verejnej správe, teda aj hasičov, policajtov, vojakov alebo záchranárov, v zmysle záverov z kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške štyroch percent.
Okrem spomenutých opatrení obsahuje návrh rozpočtu aj ďalšie významné výdavkové tituly vyplývajúce zo zámerov vlády. Ide najmä o krytie výdavkov na nový zákon o športe, osobitný príspevok na Fond na podporu umenia, zvýšenie výdavkov na platbu za poistencov štátu za oblasť zdravotníctva a prostriedky na krytie minimálneho dôchodku. Návrh rozpočtu obsahuje aj zvýšenie obranných výdavkov na úroveň 1,1 % hrubého domáceho produktu, čí výdavky na konanie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje dve nové rezervy. To rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. V oblasti regionálneho školstva rozpočet predpokladá stabilizáciu počtu asistentov učiteľa v počte 1645. Pre porovnanie do roku 2013 sme mali len 723 asistentov. Ja tú tému pomenúvam v Národnej rade preto, pretože práve v tejto miestnosti pred dvoma rokmi, dokonca opozičnými poslancami, bola táto téma nastavená a po dvoch rokoch máme tu jasné výsledky. Priemerná mzda týmto asistentov za obdobie pôsobenia našej vlády bola zvýšená z úrovne 600 eur na 682 eur v tomto roku a ďalej sa bude zvyšovať až na úroveň 700 eur. Ale kľúčový je samozrejme pohľad na počet, to znamená, bolo ich 723, teraz hovoríme o výške alebo počte týchto asistentov na úrovni skoro 1650.
Rozpočtové výdavky za rovnaké obdobie sa zvýšili z 5,2 milióna eur, keď sa táto téma otvorila, na úroveň 13,7 milióna eur, to znamená 2,5-krát viac ako pred dvoma rokmi. Zvlášť si dovoľujem upozorniť na túto výdavkovú položku, lebo presne tento typ opatrení smerujúcich k lepšej diagnostike, terapii a asistencii v školách pomáha vychovávať a vzdelávať deti pre potreby trhu práce a pomáha rodinám a pomáha aj okamžite vytvárať veľmi kvalifikované pracovné miesta v potrebných službách.
V regionálnom školstve sme od roku 2012 zvýšili aj mzdové výdavky pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Mzda pedagóga sa zvýšila z úrovni 848 eur v roku 2012 na 1 009 eur v tomto roku a v budúcom roku pri započítaní valorizácia, ktorá je výsledkom kolektívneho vyjednávania, rozpočet plánuje so sumou, priemernou samozrejme, štatisticky priemernou mzdou na úrovni 1.052 eur. Teda to predstavuje zvýšenie viac ako o 200 eur za toto obdobie. Ak chcete v percentách, okolo 24 %. Mzda nepedagogického pracovníka sa zvýšila zo 496 eur na 540 a budúcoročný rozpočet ráta so mzdou 567 eur.
Podpora rodiny zo štátneho rozpočtu sa od roku 2012 mierne zvýšila aj napriek poklesu počtu nezaopatrených detí. Prevažnú časť výdavkov na podporu rodiny predstavuje prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Na prídavok na dieťa sa v roku 2016 rozpočtuje 312 mil. eur a na rodičovský príspevok 361 mil. eur.
Dohromady vyše 670 mil. eur na tento typ rodinnej politiky. Pri rodičovskom príspevku očakávame nárast počtu predpokladaných poberateľov oproti minulému roku.
Zdroje v zdravotníctve rastú pri porovnaní schváleného rozpočtu 2015 s návrhom rozpočtu na budúci rok o približne 270 mil. eur. Zároveň je možné konštatovať, že pri zachovaní hotovostného prebytku hospodárenia zdravotníckych zariadení, výdavky týchto zariadení rastú o viac ako 90 mil. eur, teda viac ako 8 %. Nad rámec týchto výdavkov sa v návrhu rozpočtu na rok 2016 počíta aj s rezervou na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach vo výške 50 mil. eur a samozrejme aj s krytím výdavkov na schválený zákon o odmeňovaní sestier.
Zdravotnícke zariadenia sú financované takmer úplne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia kde dochádza k medziročnému zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Očakávané výdavky verejného zdravotného poistenia aj prostredníctvom aj výdavky samotných zdravotníckych zariadení umožňujú realizáciu týchto nevyhnutných potrieb aj na budúci rok, teda v roku 2016.
Môžme teda povedať, že výdavky do systému zdravotníctva sme zvýšili na takú úroveň, že môžeme valorizovať aj platy sestier, zabezpečiť plnohodnotný chod našich zdravotníckych zariadení a poskytnúť tak ľuďom požadovanú starostlivosť.
Dámy a páni, nastavená rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú udržateľnosť. A som presvedčený, že návrh tohto rozpočtu vytvára základ aj pre pokračovanie v konsolidácii verejných financií.
Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok vrátane rozpočtových cieľov na roky 2017 až 2018 prispeje k ďalšiemu výraznému znižovaniu hrubého dlhu. Slovensko okrem toho v najbližších mesiacoch podnikne kroky, ktoré budú smerovať ešte viac k aktívnemu riadeniu dlhového portfólia s cieľom znížiť úrokové náklady.
V rámci boja proti daňovým únikom sú pripravené ďalšie opatrenia, ktoré sa budú postupne implementovať. Aktualizácia akčného plánu obsahuje ďalších 30 opatrení, zameraných najmä na vyššiu efektivitu identifikácie, výberu a vymáhania daní. Nikto z nás nevie predpovedať budúcnosť. Jediné čo vieme a môžeme je stanoviť si ciele, ktoré chceme v budúcnosti dosiahnuť a tomu prispôsobiť naše správanie. Z tohto pohľadu môžeme predložený rozpočet označiť za akúsi kuchársku knihu, ktorá má recepty na tie správne jedlá, alebo ak sa vrátim k pôvodnému označeniu na tie správne ciele.
Jedným z cieľov, ktorý sme si stanovili a ktorý verím bude v ďalšom volebnom období splnený, je vyrovnaný rozpočet. Áno, počujem už slová opozície, expertov a neviem koho všetkého ako sa to nedá, ale je to náš cieľ a verím, že ak si ho stanovujeme a jasne ho pomenúvame sme ho schopní dosiahnuť. Tento rozpočet, tak ako je nastavený je ďalším krokom aby sme sa dostali do takzvaných čiernych čísiel. Táto krajina nikdy v čiernych číslach nebola, nikdy. V tomto prípade po prvýkrát v histórii hovoríme o čiernej nule v pozitívnom slova zmysle. Znamená to vyrovnaný rozpočet v roku 2018, teda príjmy rovnajúce sa výdavkom, hovoríme o sne vyrovnaného hospodárenia.
Tomuto cieľu však predchádzajú parlamentné voľby, výsledky ktorých určia to, aká vláda z nich vzíde, to, akým smerom sa rozhodne uberať, to, čo si naplánuje vo svojom programovom vyhlásení, to, aké bude externé prostredie, to, ako sa bude chcieť popasovať s výzvami, ktoré život prináša a v konečnom dôsledku aj to, či bude vôbec chcieť tieto ciele naplniť, to všetko je otázkou blízkej, veľmi blízkej budúcnosti.
V tejto kuchárskej knihe je jasný dôkaz, že sa tento cieľ dá naplniť a zrealizovať. Samozrejme, že sme si vedomí toho, že na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2018 je potrebné nájsť aj viac peňazí do rozpočtu. Je to suma asi 400 miliónov eur, ktorá je potrebná aj v roku 2017 aj v roku 2018. Ale verím tomu, že sa tento cieľ podarí naplniť. A verím tomu aj na základe skúseností z ostatných rokov.
Chcem vás zároveň vás chcem informovať, že v rámci prerokúvania vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 budú aj predložené a prerokované pozmeňujúce návrhy alebo jeden pozmeňujúci návrh, ktorým sa zvýši rezerva na významné investície o 100 mil. eur a vytvorí sa rezerva na zlepšený výber daní vo výške 150 mil. eur. Krytie tohto zvýšenia bude zabezpečené zvýšenými daňovými príjmami z titulu pokračujúceho boja proti daňovým únikom a samozrejme v kombinácii s ďalšími potenciálnymi zahraničnými investíciami, ktoré na jednej strane samozrejme predstavujú výdavky, na druhej strane predstavu príjmy.
Tak ako som už hovoril, náš boj s daňovými únikmi má svoje výsledky a každým rokom sa potvrdzuje jeho úspešnosť. Každý rok totiž vyberieme na daniach a odvodoch viac, ako bol predpoklad. A ako ste si určite dobre všimli, chceme sa s týmito dobrými výsledkami podeliť najmä s občanmi. A to je aj dôvod, prečo sme robili a budeme robiť sociálne balíčky. Prvý, druhý a v konečnom dôsledku aj tretí, ktorý bude predstavený v decembri tohto roka. A nemôžem súhlasiť s výkrikmi o tom, že ide o rozhadzovanie peňazí.
Ak hovoríme ešte o príjmoch, tak isto je to, vyplýva to aj zo zverejneného listu, môjho listu viceprezidentovi Európskej komisie a komisárovi Európskej komisie so spresneniami k takzvanému návrhu rozpočtu kde uvádzame, že už dnes máme informácie alebo disponujeme informáciami na základe ktorých môžeme predbežne rátať s vyššími daňovými a odvodovými príjmami pre budúci rok vo výške 0,2 % druhého domáceho produktu.
Sú to informácie, ktoré sú výsledkom reálneho výberu finančnej správy a Sociálnej poisťovne v období po predložení návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády, jeho schválenie, to znamená, sú to posledné najaktuálnejšie výsledky.
Dovoľte mi úplne na záver, dámy a páni, predkladám návrh štátneho rozpočtu v ktorom chcem podporovať domácu ekonomiku, chceme znižovať deficit verejných financií, chceme zvyšovať zamestnanosť a chceme vytvoriť predpoklady k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu v roku 2018.
Som presvedčený, že tento rozpočet spĺňa všetky tieto atribúty a naše ciele v ňom nastavené sú dosiahnuteľné. O jeho zdraví svedčia aj hodnotenia renomovaných zahraničných inštitúcií, akými bezpochyby sú Medzinárodný menový fond, OECD, či Európska komisia.
A nech už bude vo vláde po marcových parlamentných voľbách ktokoľvek, ak dodrží ciele, ktoré sú v ňom zadefinované, bude sa môcť na konci budúceho roka určite zodpovedne pozrieť do očí všetkým našim občanom.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
