Ľahkovážnosť, akou súčasná slovenská vláda rozdáva kvalitnú ornú pôdu zahraničným investorom v priemysle, sa totiž dá len ťažko vysvetliť racionálne. Ak sa orná pôda pretransformuje na priemyselný park, je pre poľnohospodárstvo navždy stratená. Pôdny fond Slovenska pritom nie je taký veľký, aby sme tieto straty mohli nechať bez slova. Až príliš často sa kvalitná orná pôda mení na stavebné pozemky pod výrobnými halami a logistickými centrami. Je preto otázne, či potrebujeme využívať práve našu pôdu na uplácanie zahraničných investorov.
Plánovaná investícia firmy Jaguar na Slovensku je nepochybne pozitívom pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Tisíce nových pracovných miest a státisíce vyrobených áut však majú aj svoje tienisté stránky. Slovensko nezískalo túto investíciu kvalitou svojho investičného prostredia, ale najmä investičnými stimulmi, ktorých súčasťou je aj poskytnutie pozemkov pre výstavbu výrobného závodu zdarma pre zahraničného investora. Plánovaný závod sa bude pritom rozprestierať na pozemkoch, ktoré sú dnes klasifikované ako orná pôda. Z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude nutné vyňať až 440 hektárov pôdy, pričom 160 hektárov patrí do skupiny chránených pôd. Pýtame sa – naozaj nebol taký výber lokality, kde by za obeť nepadla orná pôda?
Ak aj akceptujeme, že iná možnosť na lokalizáciu investície nebola, mohli by sme očakávať, že zahraničný investor uhradí aspoň odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Opak je však pravdou. Vláda Roberta Fica vyšla veľmi rýchlo v ústrety zahraničnej firmy, keď už v lete oslobodila veľkých investorov od platenia tohto odvodu. Touto zmenou podľa odhadov expertov automobilka ušetrí zhruba 23 miliónov eur. Evidentne však ani to pre zahraničného investora nestačilo. Práve teraz je na stole ďalšia úprava nariadenia vlády o odvodoch za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorej skrytým cieľom je zvýšiť celkovú sumu investičnej pomoci zahraničnému investorovi. 23 miliónov eur sa v nových podmienkach neodpustí priamo automobilke, ale štátnej spoločnosti, ktorá výkup pozemkov organizuje. Týchto 23 miliónov sa preto nezapočíta do limitu pre investičnú pomoc, čím štát získa priestor na poskytnutie ďalšej investičnej pomoci v tejto sume. Štát sa teda vzdáva vzácnej pôdy a investor nemusí zaplatiť ani cent.
Pôda je naše bohatstvo, preto by sme ju mali lepšie chrániť. Stojí za to pouvažovať o tom, akých výsledkov by bolo slovenské poľnohospodárstvo schopné, ak by dostala čo i len časť pomoci smerujúcej zahraničným investorom. Verím tomu, že i slovenskí poľnohospodári by vedeli vytvoriť tisíce pracovných miest, ktoré by boli lokálne a trvalo udržateľné. Musíme sa rozhodnúť, ako bude vyzerať náš vidiek v budúcnosti – úrodné polia alebo chladné priemyselné haly.
