Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, ak dovolíte, zareagoval by som na pána poslanca Abrhana, ktorý sa pýtal, že kto šíri klamstvá. Ja by som sa dostal bod po bode práve k týmto bodom, kde je dôvod na moje odvolávanie, ako udával pán poslanec Brocka. Ale zaznelo tu, že mal by som sa zobrať a mal by som jednoducho odísť.
Ja chcem povedať toľko, ja ak budem cítiť potrebu a budem o tom presvedčený, že mám odstúpiť, tak odstúpim sám. Ako povedal pán predseda vlády, keď ma odvolá, tak budem odvolaný. Ale ja si myslím, že dnes tu sedíme preto, že vy máte navrhnúť takéto dôvody, aby ste presvedčili poslancov SMER-u, aby ma odvolali aj oni. Takže nech sa páči, a používajte tieto argumenty ďalej.
Jedným z ťažiskových argumentov návrhu na moje odvolanie a vymenovanie nového generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zároveň aj predsedu predstavenstva Miroslava Vaďuru do funkcie, bolo, že kúpil netransparentne cétečko, ako to zaznelo v argumentácii. Transparency International Slovensko zverejnila informáciu, že Univerzitná nemocnica Bratislava v čase, keď šéfoval súčasný generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Vaďura, kúpila 64-vrstvové CT o 400-tis. drahšie ako nemocnica v Ostrave. Toto tvrdenie je klamstvo.
Pravdou je, že nemocnica kúpila za tú istú uvádzaciu cenu, ktorá je 1,39 mil. eur, neporovnateľne výkonnejšie 128-vrstvové CT. Transparency International Slovakia zároveň uviedla, že technická podmienka, a síce chladenie vodou, vylúčila z verejného obstarávania štyroch z piatich uchádzačov. Podmienka bola stanovená preto, lebo pôvodné zariadenie fungovalo tiež na chladenie vodou. Priestor pre obsadenie nového CT prístroja nemá vybudovanú ani primárnu vzduchotechniku a jej vybudovanie by si vyžiadalo dodatočné investície. Navyše chladenie vodou má veľkú prevádzkovú výhodu v tom, že v prípade poruchy chladenia sa používa priamo voda z vodovou.
Verejné obstarávanie na predmetné CT bolo vyhlásené vo vestníku 17. 7. 2009, ale samotný nákup bol realizovaný už za nového riaditeľa pána Buchu v decembri 2011 a príslušná faktúra bola vystavená 13. 3. a uhradená 26. 3. 2012, pričom zdroje na úhradu poskytol príspevkom v čase, keď odstupoval pán minister Uhliarik.
Zdôraznil som tieto dátumy, takže chcem povedať a uvedomujem si, za koho bola hradená a kto prispel.
Mňa len zaujíma, prečo používate takéto klamlivé informácie? Dôležité informácie, zopakujem ešte raz, pán poslanec. Pán Miroslav Vaďura spomínané CT nekúpil.
Tento prístroj má celkom iné parametre a vrcholom tejto informačnej pyramídy je, že CT prístroj kúpil nominant KDH v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Bol to tiež Miroslav, ale s iným priezviskom, volal sa Bucha. Áno, verejné obstarávanie na dané CT bolo vyhlásené vo vestníku v júli 2009, ale nákup realizoval už spomínaný Miroslav Bucha, dokonca dostal aj finančný príspevok od bývalého ministra zdravotníctva pána Uhliarika tesne pred jeho odchodom z ministerského postu. To je prvá vec.
Ďalším argumentom údajne netransparentnosti menovania Miroslava Vaďuru do funkcie generálneho riaditeľa je, že vraj ako riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava plánoval predaj pozemkov na Kramároch. Je priam iróniou, že práve tento dôvod vyvracajú samotné závery kontroliek z ministra Ivana Uhliarika, kde sa uvádza, že plánovaný odpredaj bol pripravený v súlade so zákonom. O akej netransparentnosti teda hovoríme? Ja tomu nerozumiem. A čo bolo porušené? Veď cena za pozemky sa stanovila zákonným postupom na základe ocenenia znaleckou organizáciou. Osobitne ponukové konanie sa vyhlásilo za cenu, ktorú stanovil znalec v zmysle právneho predpisu. Aj to bola, podľa vás, chyba?
Ale dôležitý je záver tohto príbehu, že k odpredaju prebytočného majetku štátu napokon nedošlo, pretože obe strany vzhľadom na zistenú existenciu súdneho sporu ešte z roku 1992 sa dohodli a dostúpili od kúpnej zmluvy. Ale poďme k faktom.
Predmetom odpredaja boli pozemky označené v liste vlastníctva výhradne ako zastavané plochy a nádvoria, respektíve ostatné plochy vrátane plochy určenej na krízové pristávanie vrtuľníka. V zmysle zákona o civilnom letectve táto plocha nespĺňa atribúty takzvaného malého letiska a každé pristátie záchrannej služby je výhradne v kompetencii a na zodpovednosti pilota. Nemocnica v rámci odpredaja zabezpečila funkčnosť všetkých vtedajších činností v danom priestore, okrem iného aj prístupovej cesty k pristávacej ploche, ako aj k ďalším prevádzkovým budovám. Funkčnosť všetkých objektov na predmetných pozemkoch bola zabezpečená zmluvou o zriadení vecného bremena, a to bezodplatne a časovo neobmedzene. To znamená, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k následnému ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
O predaji prebytočného majetku pozemkov vo vlastníctve nemocnice rozhodla nemocnica v októbri roku 2009. Dôvodom bol fakt, že nemocnica potrebovala krízové investície na zabezpečenie zákonnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov a vtedajšie príjmy zo zdravotného poistenia totiž nezodpovedali vynaloženým nákladom na zdravotnú starostlivosť. Navyše nemocnica z titulu svojej regionálnej príslušnosti k Bratislavskému samosprávnemu kraju nemala možnosť čerpať prostriedky z fondov Európskej únie tak, ako ostatné nemocnice. Jediným riešením pre štatutára bolo teda odpredaj prebytočného majetku štátu, ktorý na seba viazal každoročne neefektívne a zbytočné prevádzkové náklady.
Osobitné ponukové konanie prebehlo v zmysle platnej legislatívy pri dodržiavaní všetkých zákonných požiadaviek. To znamená, že štatutár získal predbežný súhlas Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ponúkol prebytočný majetok v rámci ponukového konania štátnym organizáciám, ktoré oň však neprejavili záujem, informáciu zverejnil v celoštátnom denníku ako v povinnom elektronickom registri vedenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Cena bola stanovená jediným možným zákonným postupom, teda na základe ocenenia stanoveného znaleckou organizáciou. Presný postup stanovuje zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. To znamená, že nemocnica musela osobitné ponukové konanie vyhlásiť za cenu, ktorú stanovil znalec v zmysle vyššie citovaného právneho predpisu v súlade so zaradením predmetných pozemkov na liste vlastníctva.
Po splnení všetkých zákonom stanovených náležitostí nemocnica vyhlásila súťaž, na ktorú reagoval jeden záujemca. K odpredaju prebytočného majetku štátu však napokon nedošlo a dňa 2. 7. 2010 sa obidve strany vzhľadom na zistenú existenciu súdneho sporu ešte z roku 1992 dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy, čo potvrdil aj notársky úrad 11. 7. 2010. A teda zdôrazňujem, žiaden predaj pozemkov sa neuskutočnil, tak ako v médiách zaznievalo dlho, že pán Vaďura pozemky predal. Potvrdzuje to aj záznam o výsledkoch následnej finančnej kontroly ministerstva zdravotníctva z 26. 7. 2010, ktorú nariadil vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik a kontrola jednoznačne preukázala, že v postupoch štatutára nedošlo k žiadnemu pochybeniu a že nemocnica konala v súlade s ustanoveniami zákona č. 278/1993 Z. z. o správe a majetku štátu v znení neskorších predpisov.
A teda zdôrazňujem ešte raz, žiadny predaj sa neuskutočnil napriek tomu, že to tu dlhodobo v médiách a z úst opozičných politikov zaznievalo.
Dámy a páni, tretia vec, ktorú mi vyčítate, a síce finančné krytie pre platy zdravotníkov. Chcel by som povedať, že tejto otázke sa na ministerstve zdravotníctva venujeme už skoro štvrtý rok a nie je pravdou, ako tu zaznelo, že pre všetkých zdravotníckych pracovníkov je to, sú to iba nejaké omrvinky a nie je to žiadne systémové riešenie.
Ak mi dovolíte, chronologicky by som vysvetlil postup vzniku celého tohto zákona a následne by sme sa dostali aj k samotným číslam. Absolútne prvá požiadavka, ktorá bola zo strany sestier a pôrodných asistentiek a komôr a odborových organizácií, bola, aby tento zákon, ktorý vznikne pre všetky zdravotnícke povolania a pre všetky kategórie, bol zákon taký istý, ako platí pre lekárov. V tejto chvíli máme zákon, ktorý je absolútne filozoficky nastavený tak, ako pre lekárov a preto je v rámci zákona 578.
===== to je prvá požiadavka, ktorá bola zo strany sestier a pôrodných asistentiek a komôr a odborových organizácii bola, aby tento zákon, ktorý vznikne pre všetky zdravotnícke povolania a pre všetky kategórie, bol zákon taký istý ako platí pre lekárov. V tejto chvíli máme zákon, ktorý je absolútne filozoficky nastavený tak, ako pre lekárov, a preto je v rámci zákona 578.
2. Požiadavka bola, aby zákon platil nielen pre sestry a pôrodné asistentky, ale pre všetkých zdravotníckych pracovníkov a som veľmi rád, že všetkých 25 kategórii zdravotníckych pracovníkov tento zákon obsiahne, lebo si myslím, že pre všetky ústavné zdravotnícke zariadenia sú všetky tieto funkcie týchto zdravotníkov veľmi, veľmi, veľmi dôležité.
A čomu som veľmi rád a to som a chcem poďakovať pánovi premiérovi, aj pánovi ministrovi financií, že po našich viacerých stretnutiach a debatách v lete sa mi podarilo presvedčiť, že finančné prostriedky budú veľmi dôležité na to, aby sme ohodnotili nielen zdravotníckych pracovníkov v našich zdravotníckych zariadeniach ústavných a teda tých, ktoré sú pod gesciou ministerstva zdravotníctva, ktorých je 39 a zdravotníckych pracovníkov je to 18 tisíc, ale aj pre ústavné zdravotnícke zariadenia, ktorých je skoro 80 a ktoré patria toho času pod vyššie územné celky, pod mestá, pod obce, alebo ktoré sú toho času aj v prenájme a sú v rukách u súkromníka. Pretože si myslím, že je veľmi dôležité naozaj, aby všetci zdravotnícki pracovníci , aj títo dostávali za vykonanú prácu, za rovnako vykonanú prácu rovnakú mzdu. Takže dnes som rád, že predstavujeme zákon, ktorý spĺňa tieto 3 základné požiadavky zdravotníckych pracovníkov a odborov, ktoré boli na začiatku.
Čo je veľmi dôležité, je dôležité povedať, že týchto 25 zdravotníckych kategórií sme rozdelili tak, ako top teraz platí podľa Zákonníka práce a síce koeficienty sme priradili podľa náročnosti, podľa vzdelania, odbornosti, špecializácie a v dnešnej chvíli môžeme povedať, že to, čo určujeme daným zákonom, je minimálna výška základnej zložky mzdy. Upozorňujem, minimálna výška základnej zložky mzdy, to znamená táto základná zložka mzdy, ktorá predstavuje niekde 70, niekde 80 %, môže byť aj samozrejme vyššia a to sú už spomínané nemocnice, ktoré ste mi tu spomínali a vraveli ste mi o tom, že bol som v Košiciach vypískaný. Áno, bol som v súčasnosti asi v 20 nemocniciach a som smutný, že práve tam skadiaľ som, v nemocnici som bol vypískaný, pretože sú to nemocnice tie naše, ktoré v tejto chvíli to zvyšovanie platov nebude sa do takej miery ich týkať, ale chcem povedať, že nebudú sa ani tieto mzdy znižovať a hovorím preto znižovať, pretože odborári a odborárky zo začiatku tvrdili, že tieto mzdy sa budú znižovať. Preto som sa rozhodol osobne ísť a navštíviť týchto zdravotníckych pracovníkov, postaviť sa pred nich a s nimi sa rozprávať, aby mi dali otázky v akom zmysle a v akom smere vidia nebezpečie toho ktorého zákona a aby sme si prebrali jednotlivé konkrétnosti. Chcem len povedať toľko, zákon v roku 2012 a tu Ústavný súd mu vytkol, bol protiústavný aj z toho dôvodu, že nebol finančne krytý. A preto ja som zdôraznil leto, kedy som sa stretával s pánom predsedom vlády a s pánom ministrom financií, či do toho ideme a či finančné krytie v tomto prípade v objeme 55 miliónov bude a to jen rozdiel medzi mnou a mojím predchodcom pánom Uhliarikom, ktorý sľúbil, že tie peniaze budú a že budú z liekovej politiky, ale ako praxi sme ich nevideli a museli sme tie tranže pre lekárov rozdeliť, rozdeliť a museli sme to riešiť iným spôsobom. Takže ja to vnímam ako zodpovedne z mojej strany a dnes môžem povedať, že informácie, ktoré sa šíria, že tieto mzdy nie sú kryté, môžem zagarantovať, že sú garantované, pretože v budúcom roku v rozpočte sú zaviazané práve za takýmto účelom. To je jedna vec.
Za ďalšie chcem garantovať, že v našich zdravotníckych zariadeniach, teda v štátnych sa jedná o 18 tisíc zdravotníckych pracovníkov a keďže my sme väčšinou ten zákon 62, ktorý už síce nebol účinný, ale zachovali sme jeho charakter, aj obsah plania a tie mzdy boli vyššie oproti nemocniciam, kde ten markantný rozdiel bude teraz jasný, jedná sa pre 18 tisíc zdravotníckych pracovníkov navýšenie o 10 mil. eur a pre zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ktorí nie sú v gescii ministerstva zdravotníctva, navýšenie o 45 mil. eur. Chcem povedať, že pre 20 tisíc zdravotníckych pracovníkov sa navýšia mzdy o 45 mil. eur. Takže ja si myslím, že je to riadna zmena, ako to dnes už zaznelo, niektoré sestry a zdravotnícki pracovníci to v priemere pocítia niekedy zvýšenie o 200 až 300 eur. Takže ja za tento zákon samozrejme budem ďalej presviedčať zdravotníckych pracovníkov, že je dobrý a veľakrát sa stretávam s tým a nedá mi nepovedať, že myslím si, že hlavné predstaviteľky odborovej organizácie si riešia ako keby svoje politické ambície a nehovoria ľuďom pravdu. Pretože ešte raz opakujem, ak z 20 nemocníc ma vypískali v jednej, tak ja som tomu rád, ale my sme si aj povedali, že jednoducho prečo a čo chcem zároveň dodať a to je poučenie samozrejme aj pre mňa, i napriek tomu, že sú to naše nemocnice, tak je veľmi dôležité, aby naši riaditelia komunikovali so svojimi zamestnancami, pretože ak som spomínal, že minimálne výška základnej zložky mzdy tvorí 70 alebo 80 %, ďalší priestor sú zákonné nároky zo služieb nočných, nadčasov a samozrejme kolektívna zmluva.
… zdravotnej starostlivosti a nie je dôvod, aby za ne u lekára v ambulancii platili. Platby v zdravotníctve boli dlhodobou témou, ktorá trápila občanov. Nielenže o nej často diskutovali, ale stretávali sa aj s konkrétnou, veľakrát bizarnou podobou v ambulanciách u lekárov. Je zavádzanie poriadku v tomto systéme z môjho pohľadu veľmi potrebné a ja si myslím, že je to dobre nastavené. Prepáčte, ale zvrátené sú stovky informácií o tom, aké bizarnosti dokázali vymyslieť niektorí lekári, za čo všetko dokázali vypýtať platbu od pacienta a na druhej strane boli aj také ambulancie, ktoré práve právo výberu poplatkov za prednostné ošetrenie vôbec nevyužívali. Dámy a páni, keďže rezort zdravotníctva je denne v centre pozornosti, verím, že ste zaregistrovali skutočnosť, že naše nemocnice prechádzajú postupne zmenami, modernizáciou a rekonštrukciami.
Infraštruktúra, ktorých nemocníc na Slovensku je zastaraná, je to oblasť, do ktorej je treba investovať v dlhej dobe viacej peňazí a ktorú treba akútne riešiť a bola to práve táto vláda, ktorá po viac ako desiatich rokoch zabezpečila prísun finančných zdrojov na ich obnovu. Som rád, že sa mi podarilo úspešne ukončiť rokovania o tejto finančnej podpore, veď priemerný vek nemocničných budov je na úrovni štyridsiatichdvoch rokov a nevyhovujúce je aj logistické usporiadanie. Zdroje z kapitálových výdavkov už využívajú fakultné univerzitné nemocnice, napr. v Trenčíne, Žiline, Martine, Trnave, v Košiciach, v Nitre a v ďalších a verte mi, že keď tieto nemocnice navštevujem a vidím tie zmeny, mám z toho dobrý pocit. Vždy ma to poteší, keď vidíme zmodernizovanú operačnú sálu, novú prístrojovú techniku, opravený pavilón, komfortnejšie zariadené izby pre pacientov, hygienickejšie podmienky, moderné, centrálne príjmy pre pacientov. Tieto peniaze jednoznačne zvýšia komfort pacientov a pracovné prostredie zdravotníckych pracovníkov a modernizáciou prinesie nielen energetické úspory, ale i hygienickejšie a bezpečnejšie prostredie.
Keď hovorím o nemocniciach, na ministerstve zdravotníctva sme pripravili aj realizovateľný plán obnovy infraštruktúry nemocníc, pričom prvým projektom bude nová univerzitná nemocnica v Bratislave. My nechceme privatizovať, ale chceme budovať novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave a zvolili sme súťažný dialóg ako transparentnú metódu obstarávania, jedinú, ktorá sa hodí na tento veľký projekt. Našli sme model ako vyriešiť problém so zastaranými nemocnicami v Bratislave a forma verejno-súkromného partnerstva je moderná, reálna a vo svete overená. Na Slovensku sa zvyšuje nielen vek nemocničných budov, ale aj všeobecných lekárov. O tejto skutočnosti sa diskutuje dlhodobo, riešenie žiaľ, neprichádzalo. Až my sa vôbec prvýkrát začali reálne zaoberať problematikou starnúcich lekárov prvého kontaktu a po dlhých rokoch sľubov, prišli prvé zmeny. Pripravili sme významné kroky na riešenie situácie v oblasti všeobecného lekárstva a cieľom je zvýšiť kompetencie všeobecných lekárov a znížiť ich vekový priemer. v školskom roku 2013 – 2014 sa začal rezidentský program, ktorý napomáha príprave nových všeobecných lekárov, skvalitní všeobecné lekárstvo, zvýši záujem mladých lekárov o tento odbor, finančne ho zatraktívni, najviac dôvodov rozširovania kompetencií všeobecných lekárov. Výsledkom bude zníženie veku vekového priemeru lekárov a zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte.
Od januára 2014 sa postupne rozširuje kompetencia všeobecných lekárov, realizujú sa predoperačné vyšetrenia, či liečba hypertenzie. Pričom v trende rozširovania kompetencií, budeme naďalej pokračovať. Aj to je jedna z ciest ako počty všeobecných lekárov zvýšiť a zabezpečiť, aby občania mali prístup ku kvalitnej, primárnej, zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade nechceme pripustiť, aby naši pacienti nemali dostatok všeobecných lekárov, nechceme znižovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti a práve naopak, chceme, aby týchto lekárov bolo viac, aby boli mladší, aby vykonávali viac výkonov a chceme, aby sa pacienti cítili komfortnejšie, nebehali po viacerých lekároch a u svojho prvého kontaktu mali dôveru.
Ďalším mechanizmom a dnes to už bolo spomínané, ktorý výrazne pomôže sektoru zdravotníctva, je rozvoj projektu IHELT. Vyvíjané služby a aplikácia IHELT-u aktuálne testujú naši odborníci a zdravotníci a následne bude aj riešené do konca tohto roku nasadené v rámci pilotnej prevádzky u vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a po úspešnej pilotnej prevádzke, budú postupne do IHELT-u pripájané všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Na tomto mieste som už viackrát zopakoval, že od 1. 1. 2017 bude systém IHELT fungovať v rámci celého Slovenska pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda bude sa týkať aj každého občana.
Dámy a páni, napriek tomu, že v téme môjho odvolávania, nezaznela téma, a dnes to už bolo spomínané, téma, ktorá v posledných dňoch takisto rezonuje, a to je takisto čistým klamstvom, a to je téma pána Mária Miklóšiho, teda môjho štátneho tajomníka. Dovoľte mi, aby som sa k tomu takisto vyjadril, pretože mám za to a chcem zdôrazniť, že v médiách a opakovane zazneli klamlivé informácie. Chcem povedať, že v čase, keď bol Mário Miklóši štátnym tajomníkom, už nebol konateľom spomínanej firmy, to po prvé. Po druhé, keď bol štátnym tajomníkom, žiadne listiny ako konateľ nepodpisoval a po tretie, v žiadnom prípade sa mu nejakým neštandardným spôsobom…
