Doc. Mgr. Martin Fronc, CSc., poslanec NR SR a predseda Kresťanskodemokratického zväzu pracovníkov vedy a školstva v úvodnej prednáške „Stav vysokého školstva SR„ zadefinoval stav vysokého školstva v SR. Konštatoval, že vysoké školstvo za posledných 10 rokov nebolo relevantne legislatívne formované a doposiaľ sa nepodarilo naplniť uznanie bakalárskeho štúdia za plnohodnotné vysokoškolské štúdium. V tomto ohľade absentuje spolupráca s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Mnohí odberatelia na Slovensku nezohľadňujú, či má uchádzač o prácu potrebnú kvalifikáciu, kde absolvoval odbor, u koho robil skúšky – žiaľ, tieto predpoklady kvalifikovanej pracovnej sily strácajú v súčasnosti na dôležitosti a poškodzujú vývoj našej spoločnosti.
Akreditácii a kvalite vysokých škôl sa venoval prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD., rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Akreditácia je v podstate jediným relevantným nástrojom na zabezpečenie stanovenej úrovne vo vybraných parametroch, čo je predpoklad potrebnej kvality. Musí sa však robiť kvalifikovane, zodpovedne, ale aj ľudsky.
Doc. Ing. Jozef Habánik, PhD., rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne sa venoval téme “Študenti, veda a peniaze vo vysokom školstve“. Demografický pokles pôrodnosti sa prenáša aj do počtu študentov a ich podielu na vysokoškolskom štúdiu. Kvalita pedagogického procesu je podmienená aj materiálnym zabezpečením výučby z prostriedkov európskych fondov, pričom zdroje z týchto fondov majú významný podiel aj na budovaní vedeckého potenciálu vysokých škôl.
Pozitíva a negatíva súčasného stavu financovania vysokého školstva SR bola téma, ktorej sa venoval Ing. Milan Hornáček, kvestor Trnavskej univerzity v Trnave. Konštatoval, že vysoká škola sa v podstate musí opierať o viac zdrojové financovanie, ale súčasná úroveň umožňuje v podstate jej prežitie. Veľkým problémov je v danej situácii vyčleniť finančný objem na podstatný rozvoj vysokej školy.
Uplatnenie absolventov na trhu práce s prepojením na financovanie vysokého školstva bola problematika, na ktorú analyzoval aj cez prizmu verejných financií Ing. Miloš Moravčík, PhD., podpredseda KDH. Spoločnosť si svojím spôsobom objednáva a získava predpokladanú kvalitu absolventa, ktorý má svoju hodnotu pre spoločnosť. Problémom je, že kvalitu absolventa nedokážeme zmerať jednotnou metodikou.
Kvalita vysokých škôl alebo kvalita študijných programov? To bola otázka, ktorú položil doc. MUDr. Ján Bielik, CSc., expert KDH pre vysoké školstvo, vedu, výskum a šport. Prvotnou je určite kvalita študijného programu. Kvalita programov vytvára kvalitu fakulty, kvalita fakúlt vytvára kvalitu, resp. meno univerzite. Váha garantov v zabezpečení kvality programu je neprimerane (nadnesene) zakomponovaná do akreditačných kritérií. Štát nevytvára povzbudzujúce podmienky ani v tých programoch, ktorých absolventi sú výrazne trhom žiadaní /napr. sestry/.
Financovanie vysokého školstva z pohľadu histórie a v premietnutí do budúcnosti bolo obsahom príspevku, ktorý predniesla doc. Ing. A. Neumannová, CSc., z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Analyzovala štruktúru financovania vysokého školstva ako aj jeho vývoj za posledných 5 rokoch. Rozsah financovania sa bude musieť zvýšiť, ak spoločnosť chce nielen zlepšiť kvalitu, ale ju aj udržať. Uvedené je však už politickou otázkou.
Financovanie vysokého školstva z pohľadu učiteľa bol zaujímavý pohľad, ktorý ponúkol doc. MUDr. Ján Porubský, CSc., predseda Zväzu kresťanských lekárov zdravotníkov, z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Učiteľ na Lekárskej fakulte je v porovnaní s lekárom v nemocnici alebo lekárom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou platovo výrazne diskriminovaný. Mladí perspektívni učitelia preto odchádzajú do klinickej praxe a to zas spätne vplýva na kvalitu výučby.
Financovanie vysokého školstva z pohľadu študenta, na základe prieskumu na 100 študentoch LFUK, prezentoval MUDr. Mgr. Vladimír Šišovský, PhD., z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Študenti vedia akceptovať aj horšie materiálne podmienky, keď cítia o seba záujem a cítia aj kvalitu výučby.
Etika financovania vysokého školstva bola téma, ktorej sa venoval Prof. MUDr. Bohumil Chmelík, PhD., Trnavská univerzita v Trnave. Pokiaľ bude dodržaná prirodzená etika alokácie zdrojov. tak je to v poriadku. Ak nie, tak sa bude deformovať priestor na každej úrovni.
Spolupráca s praxou ako výhodný model vysokoškolskej výuky bola téma, ktorú z reálnej skúsenosti predniesla Ing. arch. Beáta Polomová, PhD., z Fakulty architektúry, Slovenská technická Univerzita v Bratislave. Napriek nedostatku peňazí je veľa miest na Slovensku, ktoré môžu byť ukážkou odborného i estetického spracovania architektonických. Učiteľ v tomto hrá nezastupiteľnú úlohu, ale často sa venuje študentom na úkor vlastného času, či času pre svoju rodinu.
Súhrnom sa dá konštatovať, že kvalita vysokého školstva je zabezpečená skôr orientáciou na určité výstupy (akreditácia a pod.), ale nie na kvalitu absolventa ako takého. Žiaľ, aj vo väčšine daných parametrov Slovensko zaostáva za Českou republikou. Financovanie vysokého školstva je nedostatočné, zvýšenie financovania by malo byť cielené. Predpokladom zlepšenia stavu je nová legislatíva.
