Začiatkom októbra sme ponúkli našim partnerom v opozícii Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko. V nej by sme sa zaviazali vytvoriť po voľbách v marci 2016, pokiaľ to bude možné, reformnú vládu bez Smeru. Poslali sme ju Jánovi Figeľovi (predseda KDH), Bélovi Bugárovi (predseda Mosta-Híd), Radoslavovi Procházkovi (predseda Siete) a spoločne lídrom koalície OĽaNO-Nova Igorovi Matovičovi a Danielovi Lipšicovi. Požiadali sme ich, aby sa k Deklarácii pripojili.
Poslední dvaja menovaní sa včera k Deklarácii pripojili a pridal sa aj Ondrej Dostál – predseda strany OKS, ktorej dvaja kandidáti budú kandidovať na kandidátke našej SaS. Máme z toho radosť a čakáme na zostávajúce tri podpisy.
Prečo je nesmerácka vláda dôležitá
Sme presvedčení, že Smer-SD nesie primárnu politickú zodpovednosť za vysokú mieru korupcie a klientelizmu, ktorá vytvára nespravodlivé majetkové nerovnosti medzi občanmi a v konečnom dôsledku rozkladá našu spoločnosť. Odmietame systematické ochromovanie akcieschopnosti orgánov činných v trestnom konaní v boji s organizovaným zločinom, ktorý prerástol do najvyšších sfér politiky.
Domnievame sa, že predstavitelia nami oslovených politických strán by si mali byť vedomí zodpovednosti za ďalší vývoj Slovenska, potreby hlbokých spoločenských zmien, nastolenia spravodlivosti a vlády práva či nutnosti ekonomickej obrody. Poučení skúsenosťami z vlastných chýb, ktorých sme sa dopustili v minulosti, máme na to, aby sme vyvinuli maximálne úsilie, aby na základe priaznivého volebného výsledku po voľbách v roku 2016 vznikla na Slovensku vláda, v ktorej nebude mať zastúpenie strana Smer.
Myslíme si, že nami oslovené pravicové strany majú zhodný názor na potrebu radikálnych zmien, ktoré očistia súdnictvo a policajný zbor od nečestných a nekompetentných ľudí a pracovných postupov, ktoré bránia priechodu spravodlivosti.
Máme zhodný názor, že do finančných tokov medzi verejným a súkromným sektorom treba vniesť viac transparentnosti, čoho predpokladom je eliminácia takzvaných schránkových spoločností a vyvodzovanie osobnej zodpovednosti verejných funkcionárov za chyby, ktorých sa dopustia v službách štátu.
Máme zhodný názor aj na nízku kvalitu verejných služieb a na potrebu nových impulzov, ktoré vytvoria pre občanov väčší komfort v komunikácii so štátnymi orgánmi. Vieme nájsť zhodu v tom, že rast životnej úrovne občanov stojí primárne na dobrom podnikateľskom prostredí, nie na prerozdeľovaní, a preto je nevyhnutné urobiť v tejto oblasti razantné kroky na jeho zlepšenie.
A čo je najdôležitejšie – podpis nami navrhnutej Deklarácie výrazne mobilizuje pravicových voličov, ktorí uvidia reálnu možnosť vlády bez strany Smer a jej oligarchov. Pravdepodobnosť vzniku takejto vlády sa tým výrazne zvýši. Dnes si totiž mnohí z nich myslia, že niektoré opozičné strany s vládou Smeru kalkulujú, a preto k voľbám neprídu.
Odhad: KDH a Sieť sa časom pridajú
Z toho, že KDH zareagovalo v prvej fáze prudko odmietavo, netreba robiť paniku. Mohlo by sa zdať, že politici z KDH najviac „prežívajú“ pád vlády Ivety Radičovej. Predsa len, ich regionálne štruktúry sú najbujnejšie a o živobytie prišlo predčasne mnoho ich členov a sympatizantov. Navyše práve KDH sprevádza najčastejšie tieň podozrenia, že sa chcú po voľbách dať dokopy so Smerom.
Myslím si, že je to voči nim nespravodlivé. Mohli to spraviť aj v roku 2010 a nespravili to. Navyše po tom, ako im smeráci v priamom prenose zdehonestovali a ponížili predsedu Jána Figeľa pri jeho odvolávaní z postu podpredsedu Národnej rady, je ich povolebná spolupráca a kolaborácia so Smerom, aspoň podľa mňa, nepravdepodobná.
Za ich terajším postojom bude skôr „ješitnosť“, ktorú som si u „starších“ politických strán všimol. V tomto prípade „nedopriať“ slávu strane Sloboda a solidarita, ktorá prišla s dobrou, správnou a žiadanou iniciatívou. Za ten čas, čo som v politike, som si ešte na tú žiarlivosť medzi politikmi úplne nezvykol, ale registrujem ju. Preto si myslím, že KDH časom našu deklaráciu podpíše (spoločný upravený text by možno mohol byť tým správnym receptom).
Čo sa týka strany Sieť, tá si vyžiadala čas na rozmyslenie. Osobne si viem len veľmi ťažko predstaviť, že by danú iniciatívu nepodporila. Radoslav Procházka vyhlásil, že nebude sedieť vo vláde s Ficom, Miroslav Beblavý zasa, že nebude sedieť vo vláde, v ktorej bude Smer. Iste, konšpirátori vidia za tým fintu, ako zostaviť vládu Smer – Sieť (bez účasti Fica, Procházku a Beblavého), to je však dosť uletený scenár. Skôr si myslím, že Sieť rozmýšľa, ako a kedy to spraviť. To je legitímne.
Kľúče od nesmeráckej vlády má v rukách Most
Strana Most-Híd je problém. Béla Bugár chodí s podpredsedom vlády Kaliňákom odovzdávať po dedinách hasičské autá, poslancom Mosta prechádzajú cez Smer v parlamente návrhy zákonov. Nie jedenkrát odmietli práve predstavitelia Mosta pridať opozičným kolegom z iných strán svoje podpisy pod odvolávanie niektorého ministra.
Navyše Béla Bugár ako jediný neustále niekoho z budúcej spolupráce vylučuje. Jeden deň je to Matovič, lebo „nemá stranu pod kontrolou a nahráva si ľudí“, druhý deň je to zas SaS.
Vyčítať nám pád vlády, ako to robí KDH, sa sporadicky síce snaží predseda Mosta tiež, len v tom je totálne nedôveryhodný, lebo na rozdiel od jednoliateho postoja KDH v to pamätné hlasovanie viac ako pätina jeho klubu Most-Híd tiež nepodporila euroval a zároveň teda nezahlasovala za vyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej. A tak prichádza s úplne nezmyselnými výhradami, že napríklad OĽaNO chce zachovať Ficove sociálne balíčky a SaS ich chce zrušiť.
Schválne – čo je ťažšie? Nájsť kompromis v tejto otázke medzi OĽaNO a SaS alebo v koalícii donútiť smerákov, aby nekradli a doslova nelikvidovali podnikateľské prostredie? Ako keby si predseda Mosta vopred hľadal alibi, aby do smeráckeho chomúta mohol vliezť.
Čo by bolo fér
Rešpektovaný bloger Samo Marec v jednom zo svojich článkov znosil Bélu Bugára pod čiernu zem. Obvinil ho z toho, že je dokonalým reprezentantom bezpohlavnosti. Dokonca ho nazval „ničím“ či „prázdnou nádobou, ktorá znesie akýkoľvek obsah, hoci väčšinu času zostáva prázdna“. Povedal, že nespravil nikdy nič, nevykonával žiadnu činnosť, že je navyše bez názoru.
Pred pár dňami predseda Mosta povedal, že považuje za veľmi dôležité, aby ľudia hodnotili sľuby a návrhy politikov aj na základe toho, čo doteraz urobili. Ak by som chcel byť naňho taký tvrdý ako zmienený bloger, respektíve prijal názor blogera, musel by som povedať, že predseda Mosta teda vlastne nemusí sľubovať nič.
Lenže Béla „Nič“ Bugár je tisíckrát lepšia alternatíva ako Fico, Kaliňák, Glváč (a vraj aj Paška!!!) a ich Smer.
Aj Radoslav „Pol na pol“ Procházka, nech by mal hocaké problémy s preukázaním financovania svojej doterajšej kampane, je tisíckrát lepšia alternatíva ako zmienení smerácki hrdlorezi.
Aj celá suita z KDH s ich uletenými a stredovekými názormi na eutanáziu, interrupciu, LGBT a podobne sú tisíckrát lepšia alternatíva ako zlodeji zo Smeru.
A nakoniec aj Igor Matovič s jeho „rôznorodým“ klubom a jeho nahrávkami je tisíckrát lepšia alternatíva ako smeráci. Vyrovnanie sa so zmienenou rôznorodosťou je len technikália (napríklad spôsobom, že koaličnú zmluvu a programové vyhlásenie vlády podpíšu všetci poslanci OĽaNO a Nova), chce to len chcieť.
Títo všetci nie sú lepšia alternatíva len pre stranu Sloboda a Solidarita. Sú lepšou alternatívou aj pre Slovensko. Lebo ďalšie štyri roky vlády Smeru (v akejkoľvek konštelácii či koalícii) budú pre Slovensko devastačné a zničujúce. A toto by si mal uvedomiť aj Béla Bugár a ľudia okolo neho.
A ešte je jeden dôvod, prečo by sa mal Most vyfarbiť. Je verejne známy postoj strany Most k téme vojnových utečencov a nelegálnych ekonomických imigrantov. Most sa k ich prijímaniu na Slovensko stavia značne ústretovo a všeobjímajúco. Určite na tomto postoji prichádza k migrácii priaznivcov a voličov, časť z nich sa za to od Mosta odkloní, časť zasa prikloní. Sám viem o niekoľkých ľuďoch, ktorí práve pre tento postoj Most nebudú voliť, pričom ho v roku 2012 volili. Ale viem aj minimálne o troch-štyroch ľuďoch, ktorí Most v roku 2012 nevolili a teraz sa k nemu práve na základe jeho postoja k migrantskej kríze chcú prikloniť. Zároveň sú to však obrovskí protikorupční bojovníci a stopercentní „antismeráci“.
Títo voliči majú právo vedieť, či dávajú svoj hlas zároveň aj koaličnému partnerovi Kaliňáka, Pašku a spol. Otázka voliča, či jeho strana, ktorú volí, chce zlepšiť situáciu na Slovensku alebo chce so Smerom kradnúť, je legitímna a volič má právo na ňu vedieť odpoveď vopred. To by bolo fér.
