Policajný zbor je útvarom, cez ktorý sa aj obyčajní ľudia denne dostávajú do bezprostredného kontaktu so štátom. Kým masa byrokratických pracovníkov sa stratí za stenami budov, tak policajný zbor predstavuje poriadok a silu štátu- napríklad aj prostredníctvom bežnej cestnej kontroly. Práve preto je nanajvýš dôležité ako policajtov vnímame, ako im veríme, a najmä, rozhodujúce je aj to, kto mužov zákona riadi.
Vláda opäť doslova v hodine dvanástej, teda na poslednú chvíľu, chce novelizovať zákon o policajnom zbore, pričom vládny návrh obsahuje jednu závažnú zmenu: prezidenta a viceprezidenta policajného zboru bude po novom menovať novovytvorená komisia, ktorú menuje minister vnútra, pán Kaliňák. Vo svojom parlamentnom vystúpení som jasne poukázal na to, že mám s tým viacero problémov. Je krátko pred voľbami a nevieme, ako bude vyzerať nová vláda, pričom navrhovanou novelizáciou zákona o policajnom zbore budú po novom volení šéfovia policajtov vo svojich vysokých funkciách doslova zabetónovaní. Pravdepodobne bude nemožné, minimálne veľmi ťažké, ich odtiaľ dostať. Nemyslím si, že pri ohromujúcom množstve problémov, ktoré táto vláda po sebe zanechá, potrebuje novovzniknutá vládna garnitúra čeliť ešte aj komplikáciám, ktoré jej môžu spôsobiť vysokí funkcionári polície svoju neochotou spolupracovať. Nehovoriac o tom, že pre komisiu, ktorá o ich zvolení do vedúcich postov rozhodne, nebude odborné hľadisko pri posudzovaní kandidátov zrejme tým najdôležitejším kritériom. Komisia bude rozhodovať za zatvorenými dverami, čím by rozhodovanie nebolo transparentné a tak veľa zmyslu v takomto postupe nevidím. Pred parlamentným plénom som navrhoval, tak ako to máme stanovené v Občianskej vízií, aby o dôležitých štátnych funkcionároch, vrátane veliteľov, rozhodovala na to určená odborná parlamentná komisia. Všetko by sa odohrávalo pred očami médií, tým pádom aj pred očami občanov. Potrebujeme schopných, odborne zdatných predstaviteľov policajného zboru. A samozrejme, občania majú právo vedieť, podľa akých kritérií ich vybrali.
Ľutujem, že v poslednom čase smerácki poslanci ani najlogickejšie návrhy neschvália. Len v tichosti sedia, a dokonca aj tí z nich, ktorí majú obyčajne plné ústa argumentov, mlčia. Aj na aktuálnom zasadnutí NR SR vidieť, s akou jednoduchosťou a rýchlosťou prijímajú zákony. Chápem, že idú voľby. Je však takmer isté, že v nasledujúcom volebnom období už nebudú mať 83 poslancov v pléne, a preto sa teraz každý postaví do radu, aby svoje pozície nemal ohrozené. Myslím si, že keď sa niekto rozhodne byť poslancom tohto štátu, tak nie preto, aby sledoval len mocenské záujmy. Mal by predovšetkým podporovať rozumné návrhy, ktoré zabezpečia to, aby občania mali dobrý dôvod plne dôverovať poriadkovým orgánom.
