Keď sa pozrieme do roku 2010, vtedy vláda zvýšila DPH z pôvodných 19 % na súčasných 20 %. Malo to byť dočasné opatrenie s cieľom zvýšiť príjmy v štátnom rozpočte počas svetovej finančnej krízy do tej doby, pokiaľ sa deficit verejných financií nezníži pod 3 percentuálne body. Za rok 2013 sme deficit pod 3 % síce dosiahli, no novelou zo dňa 8. 7. 2014 vláda SMER-u súčasnú výšku DPH ponechala. Ušetrila tým, tuším, 280 mil. eur. Toto rozhodnutie samozrejme vyvolalo na Slovensku veľkú vlnu kritiky, na ktorú sa dnes už tak nejak zabudlo a mecenášskym spôsobom je tu snaha opiť ľudí rožkom zavedením zníženej DPH na zopár vybraných druhov potravín (o ktorých sa len večer pred schválením ešte len diskutovalo a zoznam dostali poslanci až po rozprave). Nejdem sa teraz však a priori venovať súčasnému stavu ohľadne DPH na potraviny, ale rozhodol som sa situáciu ohľadne daní z pridanej hodnoty preskúmať podrobnejšie z celkového hľadiska.
Ako prvý faktor, na ktorý som sa pozrel, je samotná výška DPH na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Veď kto z nás ešte nepočul argument, že Slovensko má jednu z najvyšších DPH v Únii. Keď sa pozrieme na graf nižšie, zistíme, že to naše Slovensko na tom nie je až tak zle. Máme štvrtú najnižšiu DPH v EÚ spolu s Bulharskom, Estónskom, Rakúskom a Veľkou Britániou. Miera DPH je u nás jedna z najnižších v Európe! To je celkom dobrá správa. Avšak, len na prvý pohľad.
Výška DPH v krajinách EÚ (september 2015) v %
Slovensko, ako každá iná krajina EÚ (okrem Dánska), má aj zníženú sadzbu DPH. U nás je táto zložka na úrovni 10 %. Keď sa pozrieme na graf nižšie, uvidíme, že znížená DPH sa v EÚ pohybuje od 4 do 21 % v závislosti od krajiny. My máme zníženú DPH fixnú, zatiaľ čo v mnohých krajinách sa líši v závislosti od typu tovaru či služby. Tu prichádza skutočný šok a čiastočne sa potvrdzuje tvrdenie o vysokej DPH na Slovensku. U nás je znížená DPH aplikovaná na nasledovné produkty: rádioaktívne prvky, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, hudobniny a v posledných dňoch na zoznam pribudlo už zopár spomínaných vybraných potravín.
Znížená sadzba DPH v krajinách EÚ (september 2015) v %
Zoznam surovín či služieb, ktoré sú zaťažené nižšou DPH je dlhý, ja som preto vybral 5 najrozšírenejších služieb a tovarov, ktoré som analyzoval. Týchto 5 kategórií je z môjho hľadiska najdôležitejších, nakoľko majú každodenný vplyv na peňaženku ľudí na Slovensku, ale aj na množstvo cezhraničných nákupcov či turistov. Samozrejme, sú aj krajiny, ktoré majú zníženú DPH v niektorých segmentov vyššiu ako my, ale vo všeobecnosti veľmi zaostávame. Z jednotlivých kategórií vyššie sú na tom lepšie všetci naši susedia, s výnimkou Maďarska (viď tabuľku nižšie).
Najnižšiu mieru zaťaženia možno pozorovať paradoxne (alebo skôr neparadoxne?) v krajine s najvyšším nominálnym HDP na hlavu na svete a druhou najvyššou priemernou mzdou v EÚ – v Luxembursku (3 % vo všetkých spomínaných kategóriách) či v Spojenom Kráľovstve, kde je napríklad DPH na potraviny 0 % – na všetky, bez rozdielu. Nedivme sa teda, že jazdíme do Hainburgu, Zlína či Zakopaného na nákupy. Veď ceny potravín sú vo veľkej miere ovplyvnené výškou DPH. Treba sa však zamyslieť nad vecou aj z ekonomického podhľadu. Zníženie daní neznamená automaticky, že štát príde o príjem. Zníženie daní stimuluje ekonomiku, a teda, čím sú tovary a služby lacnejšie, tým vyšší je dopyt po nich. Ale o tom až v ďalšom pokračovaní nabudúce.
