Rodičia, ktorí pracujú v blízkom meste, zvyčajne prihlásia deti do školy tam. Je zaujímavé, že kým sa materské školy na dedinách často rozširujú, počet detí v základných školách klesá. V dedinskej základnej škole potom často zostávajú iba deti zo sociálne slabých rodín, často aj s rôznym postihnutím, vyžadujúce si špeciálnu starostlivosť. A tak sa základné školy na dedinách čoraz viac začínajú podobať na špeciálne školy. Aj budovy škôl postavené na omnoho väčšiu kapacitu žiakov spôsobujú problémy s ich údržbou a hlavne vykurovaním. Nie vždy sa dá časť budovy jednoducho odstaviť. Škola s kostolom a krčmou sú znakom života v obci a zodpovední starostovia a poslanci obecných zastupiteľstiev si to uvedomujú a robia všetko pre záchranu školy v obci.
Problémom je aj zdravotníctvo
Aj situácia v zdravotníctve najťažšie dolieha na starších občanov na vidieku. Po zrušení malých nemocníc majú niektoré obce najbližšiu nemocnicu vzdialenú aj 40 kilometrov. Pokiaľ je starší človek odkázaný na verejnú dopravu, ktorá stále redne, má problém. Udržať ambulanciu praktického lekára v obci aspoň v niektoré dni býva tiež veľmi ťažké. Aj keď poskytne lekárovi priestory zdarma a platí mu sestričku. A podobne je to aj s udržaním lekárne v obci.
Drogy na dedinách
Na záver ešte jeden závažný problém, ktorý ťažko dolieha na obce. Aktivita drogových dílerov sa premiestnila z miest na dediny. Tým sa stratila z dohľadu polície, lebo na obciach už policajti – okrskári dávno nie sú a len málo obcí si môže platiť obecného policajta. Tak ako chodia na obce predajcovia na trhoviská predávať mlieko, mäso, zeleninu, ošatenie, podobne chodia aj drogoví díleri. Samozrejme, tí nepotrebujú ohlásiť predaj do obecného rozhlasu. Používajú iné informačné toky. Dôsledkom je nárast kriminality v obciach a často aj so závažnými trestnými činmi.
Vymierajúci a upadajúci slovenský vidiek potrebuje aj systémové zmeny, nielen nalievanie financií z regionálnych operačných plánov.
