Po príchode Mariana Kotlebu na post predsedu BBSK sa v oblasti kultúry začali diať nevídané veci. Z pozície moci, v podstate bez logických argumentov, začal okresávať dotácie pre niektoré kultúrne inštitúcie, ktorých je Banskobystrický samosprávny kraj zriaďovateľom – teda bez jeho odobrenia majú, skrátka, smolu. Kvôli tomu banskobystrické Divadlo Štúdio tanca muselo zrušiť pripravovaný 11. ročník festivalu s názvom Dni tanca. Ministerstvo kultúry festival podporilo sumou 20 tisíc eur, pán predseda BBSK tieto dotácie škrtol. To bol však iba začiatok.Neodsúhlasenie finančných príspevkov (odobrených ministerstvom), ktoré, mimochodom, sú tiež z daní daňových poplatníkov, nie z vrecka pána predsedu, sa dotklo aj ďalšej známej kultúrnej inštitúcie – Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Marian Kotleba mu nepodpísal dotačnú zmluvu, na základe ktorej malo dostať takmer 7 000 eur od ministerstva zahraničných vecí na projekt Stop extrémizmu! Obom kultúrnym inštitúciám vyjadrili a vyjadrujú podporu kolegovia, umelci, známe osobnosti i všetci kultúrni ľudia. Situácia, ktorá začala Divadlom Štúdio tanca, to sa pánovi predsedovi nepáčilo (vraj tvorba často prekračuje hranice slušnosti a dobré mravy…) – a pokračuje ďalšími kultúrnymi zariadeniami, začína pripomínať popravu, keď si kat svojvoľne zmyslí, že niekomu chce sťať hlavu. To, čo sa deje, hraničí s absurdnosťou. Pán predseda nepodpíše zmluvu a grant len preto, lebo sa tak, skrátka, rozhodol. Rozhodnúť sa na základe vlastných sympatií či antipatií môžeme v súkromnom živote. Na poste predstaviteľa štátnej správy či samosprávy je nutné rozhodovať na základe relevantných argumentov, pretože nerozhodujeme o našich vlastných peniazoch – za naše rozhodnutia, ktoré musia byť dobré a správne, nás platí každý občan. Robiť cenzúru na základe toho, že toto chcem a iné nie, zaváňa časmi komunizmu. To, že má pán predseda názor, že jedno divadlo prezentuje dekadentné umenie a pri druhom mu bytostne prekáža projekt proti rasizmu, je jeho súkromný pohľad na vec, ktorý môže prezentovať doma v obývačke. Na úrade je zamestnancom občanov a podľa toho má konať. V opačnom prípade je tu podozrenie na zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Záleží len na nás
Nakoľko sa pán predseda pasoval do pozície plnej cenzúr, je nevyhnutné aj to, aby definoval presné dôvody zamietnutia financií, ktoré, čo je v prípade jeho rozhodnutí doslova paradox, vôbec nezaťažujú rozpočet kraja a išli by zo zdrojov ministerstiev. Aby teda boli veci jasné a stôl čistý. Hoci pán predseda argumentuje, že spomínané ním odmietnuté kultúrne inštitúcie „majú dosť“, teda dosť peňazí, stačí si pozrieť ich dotácie, náklady a všetky ostatné finančné záležitosti. Fungujú skromne. Nemenej podstatný je druhý rozmer celej tejto kauzy. Vynára sa otázka, či je múdre a či je prijateľné, ak niektorí zástupcovia štátu či samosprávy na regionálnych úrovniach rozhodujú podľa toho, čo sa páči im ako osobám. Či je možné na základe vlastného pohľadu v pozícii človeka, plateného z daní daňových poplatníkov, deliť umenie na dekadentné a to „ozajstné“. Ak sa niekomu páči ľudovka a nepáči sa mu rock, je jeho vec, na aký koncert pôjde. Ale v prípade BBSK sú to všetko koncerty za naše peniaze. A mali by mať rovnaké podmienky. Zrušili dotáciu na podujatie Stop proti rasizmu len preto, lebo ten, na ktorého podpise záleží, má iné „ladenie“? Kultúra bola a aj bude nevyhnutnou súčasťou plnohodnotného života a nositeľkou progresu. V dejinách sme už zažili všeličo, aj pálenie kníh, aj kultúru ako politickú agitku, ktorá v duchu ideológie stínala hlavy. Našťastie, žijeme v 21. storočí a v demokracii. Ak niekto siaha na naše právo na kultúru, mali by sme sa ozvať a musí nás byť počuť. Aby tu o pár rokov naše deti nemali len kultúru nalinkovanú tými, ktorým sa páči výlučne ich vlastný pohľad na svet. Svet nie je čiernobiely. Ešte stále je, vďakabohu, farebný, a len na nás záleží, či takým aj zostane.
