Úloha nahradiť uhlie, ropu a zemný plyn veternou a solárnou energiou nám umožní zbaviť sa závislosti na dovoze energií z nepredvídateľného Ruska.
Väčšina elektriny v Európe sa už dnes vyrába z nízkouhlíkových zdrojov. Podiel jadra i obnoviteľných zdrojov bol v roku 2013 na úrovni 27 %. Ale nízke veľkoobchodné ceny elektriny a lacné emisné povolenky nemotivujú energetikov k ďalším investíciám do zelených zdrojov ani do záložných kapacít.
V súčasnom období najväčšie výdavky v domácnostiach predstavujú náklady na vykurovanie a ohrev vody. Na Slovensku máme jednu z najvyšších cien elektriny z krajín EÚ. Ceny rastú každým rokom a energie nie sú výnimkou. Spôsob ako minimalizovať náklady na bývanie v rodinnom dome je dať možnosť majiteľom domov využiť svoje strechy na inštaláciu fotovoltických alebo solárnych panelov – využívať energiu z obnoviteľných zdrojov.
Je nutné vypracovať legislatívne zmeny, ktoré by umožnili ľuďom bývajúcim v rodinných domoch mať možnosť, v prípade ich záujmu, nainštalovať fotovoltické panely na výrobu elektriny alebo solárne panely na ohrev teplej vody.
Týmto jednoduchým spôsobom by sa majitelia budov aktívne zúčastnili na budovaní svojej, čiže našej spoločnej energetickej bezpečnosti.
Samozrejme, že keď vláda umožnila obyvateľom Slovenska bezplatne cestovať vlakom po SR a populisticky rozdáva z nášho spoločného rôzne formy balíčkov, mohla by majiteľom domov poskytnúť nenávratné pôžičky na zakúpenie a realizáciu zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie na strechách a fasádach domov. Slnko je našim nevyčerpateľným zdrojom energie. Bolo by obrovskou chybou nevyužiť to. Prečo nákup a realizáciu zariadení z obnoviteľných zdrojov energie riešiť nenávratnou pôžičkou? Pretože vstupné investície pri súčasnej úrovni zamestnanosti sú pre väčšinu obyvateľov Slovenska veľmi vysoké a návratnosť je pomerne dlhá: 8 – 10 rokov.
Vláda neuvažuje nad nenávratnou pôžičkou, záujemcom chce poskytnúť iba dotáciu. Systém dotácií je nastavený iba pre majiteľov rodinných domov, ktorí majú dostatočný kapitál na pokrytie nákladov spojených so vzniknutou investíciou.
A čo ostatní obyvatelia Slovenska z hladových dolín, bez možnosti sa zamestnať, starí ľudia s neuveriteľne nízkymi dôchodkami, obyvatelia napríklad Novej Sedlice z najvýchodnejšieho cípu Slovenska a iných chudobných regiónov? Ľudia, ktorí nie vlastným pričinením prišli o prácu? Kto im dá peniaze na uhradenie rozdielu medzi hodnotou investície a štátnou dotáciou? Odkiaľ majú vziať peniaze?
Nie je to len ďalšie z marketingových opatrení vlády na deklarovanie ochoty pred Bruselom, naplnenia kvót vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov?
Prečo štát doposiaľ podporoval a povoľoval iba zriaďovanie veľkých solárnych parkov pre vybrané skupiny podnikateľov? Prečo doposiaľ „zabúdal“ na individuálnych vlastníkov rodinných domov?
Fotovoltické parky sa stavali aj na ornej pôde, na pasienkoch. Táto pôda sa mala zhodnocovať prirodzeným využitím v poľnohospodárstve a nie v energetike. Prečo sa vláda vtedy neriadila radšej zásadou: ani jedna budova bez solárnych panelov? Prečo radšej uprednostňovala záujmy solárnej lobby? Tieto jej kroky akurát spôsobili, že cena elektriny v konečnom dôsledku narástla.
V minulom období sme boli (niekoho záujmami) slepo vohnaní do pretekov vo výstavbe fotovoltických parkov, nebolo to najšťastnejšie riešenie.
Mali sme radšej namiesto toho pokryť solárnymi panelmi strechy rodinných domov a budov na celom Slovensku. To by bolo oveľa lepšie riešenie ako výstavba veľkých solárnych parkov.
Koľko obyvateľov rodinných domov sa mohlo stať sebestačnými pri ohreve teplej vody? Koľko peňazí mohli ušetriť občania miest a obcí Slovenska? O koľko menej by museli zaplatiť monopolným výrobcom elektriny a tepla? V dnešnej dobe, keď Slovensko nie je sebestačné vo výrobe elektriny, by určite každý kilowatt vyrobený na strechách a fasádach domov bol pre Slovensko výhodný. Individuálna výroba elektrickej energie na strechách domov a budov by prispela k zníženiu závislosti od dovozu elektriny zo zahraničia. Nestálo by to zato?
