Každého z nás sprevádza po celý život prirodzená túžba po šťastí. Ona nás nabáda k neustálemu úsiliu o lepší život. Nebolo tomu inak ani na námestiach v novembri 1989. Lenže pravicoví predstavitelia “nežnej revolúcie”, ovplyvňovaní americkými poradcami, namiesto vylepšenia socializmu zaviedli v našej krajine kapitalizmus. Nie však poľudštenú podobu kapitalizmu – známu po druhej svetovej vojne zo západnej Európy a Škandinávie ako štát blahobytu – ale podobu chudobného a závislého kapitalizmu, známeho z banánových republík Latinskej Ameriky a Ázie .
Dosiahli to privatizáciou štátnych podnikov a bánk, akú by si pravicové strany v žiadnej západnej demokracii nemohli dovoliť ! Veď privatizácia, po ktorej ostalo slovenským občanom len päť percent z národného hospodárstva, sa rovná vlastizrade. Aj individualistické Spojené štáty majú až dvadsať percent štátneho sektoru, teda štvornásobne viac. Následné vykradnutie odštátnených podnikov a ich prevedenie zahraničným vlastníkom za výpredajové ceny, umožnilo západným spoločnostiam a bankám, aby ekonomicky okupovali Slovensko. Bohatý Západ získal, čo chcel: nové trhy v strednej a východnej Európe pre svoje produkty i prebytky a lacnú pracovnú silu, ktorá mu umožňuje v zahraničných filiálkach, vrátane tých slovenských, dosahovať maximálne miliardové zisky. Je to dôsledok protiľudovej politiky pravice.
Ekonomickou okupáciou Západ bohatne a Slovensko stráca. Najväčšou nespravodlivosťou sú stovky tisíc nezamestnaných a ďalšie státisíce chudobných zamestnaných iba s pätinovými mzdami – v porovnaní so západnou Európou. Pracovať v našej krajine ešte neznamená mať možnosť uživiť sa. Kapitalizmus nám znechutil život aj nedostupnosťou bytov, exekúciami a bezdomovectvom. Stali sme sa zadlženou krajinou, ktorá nemá peniaze na splátky. Uhrádza iba úroky. Každý občan je zaťažený dlhom okolo siedmich tisíc eur. Každé piate dieťa žije v nedostatku. Starodôchodcovia dostávajú namiesto dôchodku almužnu. Pritom za socializmu spriemyselnili Slovensko, zabezpečili potravinovú sebestačnosť a postavili toľko bytov prvej kategórie, že sa do nich presťahovalo deväťdesiat percent obyvateľstva. Hypotekárne úvery máme až štvornásobne drahšie než v iných európskych štátoch. Zahraničné banky to odôvodňujú tým, že sme rizikovými klientmi, pretože máme vysokú nezamestnanosť a ľahko môžeme prísť o prácu. Nechtiac nám dávajú lekciu, prečo za socializmu neexistovali hypotekárne úvery ani exekúcie. Pretože každý mal prácu, ktorú bol verejný sektor schopný zabezpečiť rozširovaním výroby a exportu.
Poučením z “nežnej revolúcie” je, že – v rozpore so sľubmi – zdeformovala demokraciu. Ekonomickú, teda rozhodujúcu moc nemá v rukách vláda, ale zahraničné spoločnosti a banky, ktoré nikto nevolí a ktoré nie sú nikomu zodpovedné za životnú úroveň nášho národa. Demokracia má dva piliere: slobodu a rovnosť. Slobodu sme získali, ale rovnosť nie. Nerovné postavenie majú nielen nezamestnaní a chudobní, ale aj živnostníci, malí a strední podnikatelia, ktorým štát neodpúšťa dane – ako tým zahraničným – ani im nepomáha s investíciami či pri hľadaní exportných trhov. Na Slovensku je pätina obyvateľstva ohrozená chudobou a vláda venuje na dávky v núdzi iba 1,6% štátneho rozpočtu. Západné štáty, ktoré nám privatizačný model nanútili, ho vo vlastných krajinách nezaviedli. Dôvodom je, že neuspel nikde na svete.
Preto vznikla JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska, aby prispela k vytvoreniu demokratického a pluralitného modelu, založeného na vyváženosti štátneho a súkromného sektoru.
Štátny sektor treba rozšíriť, lebo vie zabezpečiť plnú zamestnanosť a je schopný vyplácať spravodlivé mzdy, pretože sa neženie za maximálnymi ziskami, ale mu stačí rentabilnosť. Slovensko musí obnoviť národné hospodárstvo, ktoré bude schopné financovať sociálny štát, lebo iba dane nestačia na únosnú životnú úroveň nášho národa. Nechceme, aby sa štátny sektor vytváral znárodnením, ale vybudovaním nových podnikov napríklad na potraviny a lieky (generika), pri ktorých sa využijú biotechnológie, v ktorých máme tradíciu. Namiesto surového dreva treba vyvážať nábytok. Dá sa tiež využiť dopyt po minerálnej a liečivej vode, ktorej máme dostatok. Je viacero možností založiť štátnu výrobu vyhľadávaných produktov a vpustiť do projektov aj súkromný kapitál.
Financovanie novej výroby môžeme tiež riešiť zdanením zahraničných spoločností a lacnejšími pôžičkami napríklad z Číny. Bola by to tá najlepšia investícia do rozvoja krajiny a vytvárania pracovných príležitostí. Je tiež nevyhnutné doplniť slovenský model o štátnu banku i poisťovňu. Aby naši občania a podniky dostávali lacnejšie pôžičky a pri sporení podstatne vyššie úroky.
Program Ľavicovej strany Slovenska – JEDNOTA vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, schválenej Organizáciou spojených národov v roku 1948. Uvádza sa v nej, že každý má právo na prácu a na ochranu pred nezamestnanosťou, na spravodlivú a uspokojivú odmenu, na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu a jeho rodine blahobyt zahrňujúci výživu, ošatenie, byt, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a sociálne služby.
Dokument po prvý raz v histórii uznáva aj právo na spoločné vlastníctvo, ktoré sa u nás privatizáciou masovo porušilo. Nedodržiavania sociálnych práv sú prekážkami úsilia o ľudské šťastie. Preto ich JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska chce odstrániť.
Sme modernou ľavicou. Nebojíme sa trhu, ale sme proti jeho nadvláde. Odmietame, aby sa za konkurenciu považovalo nanútené súťaženie medzi slabšími štátmi, ktorý z nich poskytne zahraničným spoločnostiam lacnejšiu pracovnú silu a dlhšie daňové prázdniny. Sme za to, aby sa Slovensko vlastným exportom (nie cudzími automobilmi) zúčastnilo na medzinárodnej súťaži konkurencieschopnosti a aby vlastným národným hospodárstvom bolo schopné financovať svoj vývoj a materiálnu základňu demokracie pre všetkých . Len tak je možné zlepšovať život na Slovensku a odstraňovať prekážky ľudského šťastia. Ak máte iný názor, oznámte nám ho, prosím. Záleží nám na zjednocovaní názorov, lebo v jednote je sila.
Cieľom našej strany je získavanie sebadôvery u ľudí, namiesto iracionálneho strachu, ktorí ľuďom bráni slobodne sa vyjadriť, pretože by mohli stratiť zamestanie, následne bývanie a mať existenčné problémy.
Demokracie nie je len ideál ale aj záväzok pre každého občana SR.
Ivan Goňko.,
predseda Ľavicovej strany Slovenska JEDNOTA
