Pýtam sa na život v obci, na ich problémy, ale aj úspechy. Veľakrát odchádzam so zmiešanými pocitmi. Odchádzam s čoraz väčším presvedčením, že je niečo zle, že štát sa o samosprávu a o malé obce špeciálne, vôbec nezaujíma. Napriek tomu odchádzam aj s pocitom, že títo ľudia sú skutočne tým motorom, vďaka ktorému to v obciach ešte funguje. Navštívil som napríklad starostu, ktorý vykonáva svoju funkciu na polovičný úväzok, no na obecnom úrade trávi denne aj osem, desať hodín. Starostu, ktorý kosí obecné trávnaté plochy svojou vlastnou kosačkou vo svojom voľnom čase. Starostku, ktorá vozí do školy deti zo sociálne slabých rodín.
„Pripravený“ región
Ďalším veľkým problémom malých obcí, nielen v Žilinskom kraji, je ich demografický vývoj. Mladých skutočne ubúda, rodí sa ich čoraz menej, čoraz viac sa ich sťahuje za školou, za prácou. Futbalové družstvo dnes už veru neposkladá každá dedinka a dobrovoľných hasičov sa nazbiera maximálne tak do jednej Avie. Preč sú časy, keď bol v každej druhej obci stolnotenisový oddiel a každý druhý piatok zábava v kultúrnom dome. Podľa žilinskej „VÚC-ky“ zaradila Európska komisia z hľadiska rizika starnutia obyvateľstva Žilinský samosprávny kraj spolu s Banskobystrickým krajom v rámci NUTS 2 Stredné Slovensko medzi tzv. pripravené regióny, je to ale iba kvôli ešte rapídnejšiemu starnutiu obyvateľstva vo vyspelejších regiónoch Európy. Našu „pripravenosť“ čeliť tejto výzve taktiež torpéduje neschopnosť regiónu čeliť medzinárodnej migrácii, ktorá nám každoročne uberá na obyvateľstve v produktívnom veku.
V tých obciach, ktoré majú viac šťastia, sa prázdne domy menia na víkendové chalupy. V tých druhých ostávajú prázdne, chátrajú a nájsť si v takejto obci prácu je skutočne ťažké. V niečom pomôže obec sama, pri aktivačných prácach, no je to skutočne minimum. Každý starosta s ktorým som sa rozprával mi potvrdil, že kľúčová je podpora podnikania, otvárania prevádzok a firiem práve v takýchto obciach. Pritom predpoklady na to nie sú až také zlé. V každej obci nájdete prázdne priestory, či už na opustenom roľníckom družstve alebo v bývalej predajni potravín. Podpora rozvoja vidieka nesmie končiť vybudovaním cyklotrasy z eurofondov. Je to samozrejme prínos, ale ako sa vraví, z toho sa nenajeme.
Pomohla by zmena
Prvoradou musí byť podpora malých a stredných podnikov tým, že vytvoríme legislatívne pružné prostredie, v ktorom založenie živnosti alebo s. r. o. bude trvať maximálne 48 hodín. Podpora potravinovej sebestačnosti vidieka a podpora malých farmárov napríklad aj tým, že pri predaji z dvora nebudú potrebovať registračné pokladne, alebo že začínajúci farmári budú mať štvorročné daňové prázdniny. Prečo nie? Keď ich môžu dostať zahraničné koncerny, prečo nie tisícky začínajúcich farmárov?
Opatrením, ktoré by však najviac pomohlo malým obciam, a to nielen v Žilinskom kraji, je úprava spôsobu prerozdeľovania podielových daní. Zavedenie takzvaného solidárneho minimálneho výnosu podielových daní pre obce, ktoré majú taký malý počet obyvateľov, že z podielových daní nie sú schopné financovať svoju prevádzku a zabezpečovať pre svojich občanov základné služby.
Podpora malých obcí je skutočne komplexná problematika, ktorej sa treba zodpovedne venovať. Vidieku treba vrátiť jeho niekdajší význam v rámci hospodárstva krajiny.
