Dokazuje to aj najnovšia štúdia MPSVR SR, ktorá prezentuje nekompromisnými argumentmi doložené tvrdenia a ponúka hlbší pohľad do analýz zahraničných renomovaných autorov a medzinárodných renomovaných inštitúcií.
Tam, kde a v rozsahu, v akom to bolo vzhľadom na okolnosti jej vzniku možné, dáva štúdia zahraničné analytické zistenia a dôkazy do slovenských súvislostí a dopĺňa ich slovenskými empirickými zisteniami. Pričom pred teoretickými poučkami uprednostňuje pohľad na skutočnosť.
Štúdia o. i. sumarizuje rôzne systémy ustanovenia minimálnej mzdy a určovania jej výšky a porovnáva ich so slovenským. V tejto súvislosti dokazuje nezmyselnosť uplatnenia konceptu regionálnej minimálnej mzdy v podmienkach SR. Ďalej poukazuje na vážne hrozby plynúce z dlhodobého mzdového vývoja, najmä pokiaľ ide o prehlbujúce sa rozdiely v príjmovom rebríčku, ako aj na ekonomickú neopodstatnenosť (napr. v súvislosti s vývojom produktivity práce). Venuje sa pozitívnym vplyvom minimálnej mzdy na potieranie chudoby, a to aj v kombinácii s daňovými nástrojmi zvyšujúcimi čisté príjmy a vyvracia mýtus, že tieto nástroje by mohli v boji s chudobou účinne nahradiť minimálnu mzdu. Poukazuje tiež na dôležitý pozitívny vplyv zvyšovania miezd (poháňaného aj zvyšovaním minimálnej mzdy) na ekonomický rast, najmä v pokrízovom období, a to aj na Slovensku.
Ústrednou témou je však vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť. Štúdia zhŕňa doteraz zverejnené poznatky a zistenia, ktoré vyvracajú neoliberálmi stále živený mýtus. Využijúc hĺbkové analýzy z viacerých krajín sveta ukazuje, že ide skutočne o mýtus, ktorý nemá s realitou nič spoločné. Táto štúdia ďalej ponúka postoje a stanoviská významných medzinárodných organizácií, ktorých čiastkové závery sú neraz na Slovensku jednostranne prezentované na kritiku ľavicových, či sociálnych opatrení zo strany vlády. Ukážeme, že aj tieto, pravicovými apologétmi rešpektované inštitúcie, v poslednom období nielen upozorňujú, ale doslova bijú na poplach za posilnenie úlohy minimálnej mzdy v spoločnosti. Doterajší mzdový vývoj (nielen) vo vyspelom svete považujú za vážne riziko pre udržateľný hospodársky rast a zdravie národných, i globálnej ekonomiky.
Náš záver je, že ďalšie zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2016 nemôže byť ohrozením aktuálneho hospodárskeho vývoja, dokonca môže prispieť k jeho prehĺbeniu. Neexistuje opodstatnené a vysvetliteľné riziko, že by zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2016 mohlo vo všeobecnosti ohroziť zamestnanosť. Neskrývame pritom, že je vhodné kombinovať toto opatrenie s ďalšími, ak sa majú znižovať príjmové (a majetkové) rozdiely, či ďalej znižovať nezamestnanosť. Ale našim kľúčovým cieľom bolo odpovedať na hrozbu, že práve zvýšenie minimálnej mzdy ohrozí zamestnanosť.
A odpovedáme: neohrozí.
„Žiadny podnik, ktorého existencia závisí od platenia miezd pod úrovňou serióznej mzdy, nemá právo pokračovať v tejto krajine. Pod serióznou mzdou mám na mysli viac, než len mzdu na prežitie. Myslím mzdu, ktorá zabezpečí dôstojný život.“ (F. D. Roosevelt, 1933)
