Najhoršia situácia je tradične ráno, keď sa ľudia snažia dostať do roboty a v poobedňajších hodinách, po pracovnej dobe. Katastrofálne stavy nastávajú v piatok poobede, ale aj pred sviatkami. Naopak, počas vianočných, alebo veľkonočných sviatočných dní má Bratislava inú tvár – takú voľnú, pokojnú a emisiami nezaťaženú. Autá sa po cestách mihnú iba sem tam, lebo všetci sú doma – v rôznych kútoch Slovenska.
Prečo sa do Bratislavy toľko ľudí tlačí, napriek tomu že doprava kolabuje? Buduje sa a násilným developerizovaním sa rozširuje, aj keď už teraz tu niet miesta? Preto, že bola odpradávna centrom kultúry, kapitálu, socializácie, že je rozlohou najväčšia?
Možno by sa politickým rozhodnutím dal zmeniť stav tak, že bude zo strany investorov záujem aj o iné mestá a regióny. Treba vážne pouvažovať o presídlení verejných inštitúcii, alebo udeliť štatút hlavného mesta inému veľkému a historicky významnému mestu na Slovensku v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti, napr. Košice, Banská Bystrica.
Týmto by sa ihneď vytvorili tisícky pracovných miest v stavebníctve, cestovnom ruchu, v dostavbe ciest a diaľnic, obnove historických pamiatok, a podobne. Prefinancovať tento zámer by sa mohol podariť formou odpredaja pôvodných budov, prípadne časť si ponechať vo vlastníctve a niektoré prenajímať. Štátny rozpočet by to nezaťažilo, nakoľko hodnota budov, ktorými štát v Bratislave disponuje, je rádovo vyššia, aká by mala byť hodnota novonadobudnutých nehnuteľností, v ktorých by sídlili orgány štátnej správy.
Z dlhodobej perspektívy rozvoja Slovenska a jeho regiónov je potreba presmerovať obeh peňazí aj inými tokmi mimo Bratislavy. Dostatok silných firiem, veľkých pobočiek korporácii, nízka miera nezamestnanosti, blízkosť Viedne a rozvinutý trh služieb ponúka Bratislave naďalej možnosť sa rozvíjať vo všetkých oblastiach, avšak bez preplnených ciest a s vyriešenou dopravnou situáciou.
(Autor je člen OO SNS Stropkov.)
