To, že sa tak stále nestalo a situácia prerástla do humanitárnej krízy, je bohužiaľ ďalší z dôkazov mimoriadnej ťažkopádnosti bruselskej administratívy. Stretnutie Rady Európskej únie je však nutné aj z hľadiska prichýlenia utečencov na území Slovenskej republiky v rámci európskej solidarity. Podľa slovenského zákona o azyle sa totiž takáto pomoc môže uskutočniť len na základe využitia inštitútu dočasného útočiska, a ten predpokladá najprv rozhodnutie Rady Európskej únie, a potom vlády.
Je teda načase vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby sa pri riešení utečeneckej krízy držala zákonov Slovenskej republiky a ústavy, ktorá hovorí, že štátne orgány môžu konať iba medziach ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Prichýlenie utečencov bez predchádzajúceho rozhodnutia Rady Európskej únie, ako aj bez žiadosti každého z nich o poskytnutie dočasného útočiska, nebude mať oporu v našej legislatíve. Takto treba vnímať aj dnešné vyhlásenia ministra Kaliňáka o prichýlení žiadateľov o azyl z Rakúska v obci, ktorá to odmietla v platnom referende.
Od rokovaní Rady EU, ktoré by sa malo konať na budúci týždeň, sa pritom právom očakáva predovšetkým funkčné a ucelené riešenie migračnej krízy, ktoré by malo byť spojené s vytvorením utečeneckých táborov mimo územia EÚ. Je to jediná cesta, ako zabrániť aktuálnej tragickej situácii na maďarsko-srbských hraniciach či doslova absurdnej štátom EÚ financovanej „turistike“ v Chorvátsku v smere na Nemecko a Škandináviu. Len sústredenie všetkých žiadateľov o azyl vrátane tých, ktorí prišli na územie Európskej únie ilegálne a nepožiadali bezprostredne po prekročení hraníc o azyl, respektíve sa odmietli podvoliť povinnej registrácii, je zároveň cesta, ako bojovať proti pašeráckym gangom.
Ak by takýto tábor vznikol spontánne v Srbsku po tom, čo Maďarsko uzavrelo hranice, je okamžitou povinnosťou Európskej únie, aby si ho vzala pod svoj patronát a vybavila potrebnými kapacitami na azylové konanie. Od Rady EÚ a európskych autorít sa zároveň očakáva aj jasná stratégia odchodu migrantov z EÚ, pokiaľ nesplnia podmienky na udelenie azylu. Ak EÚ takéto riešenie predstaví, mala by Slovenská republika v rámci príspevku na riešenie aktuálnej humanitárnej krízy poskytnúť primerané voľné kapacity na dočasné prichýlenie utečencov zo štátov, ktorým už kapacity nestačia a okamžite prestať zneužívať túto tému na politické účely.
Kroky a postoje predsedu vlády Roberta Fica, ktorý vyhrocuje situáciu svojím predvolebným populizmom a radikalizmom, totiž poškodzujú slovenské záujmy v zahraničí, čo môže viesť až k medzinárodnej izolácii Slovenska podobnej rokom 1994 – 1998.
