Zároveň sa rétoricky opýtal, čo Matovič spravil pre túto krajinu a jedným dychom dodal, že Slovensko posunú dopredu len systémové zmeny.
Nebezpečenstvo rétorickej otázky je v tom, že sa môže obrátiť proti autorovi. Nejdem sa však pýtať, čo urobil pre túto krajinu Béla Bugár počas toho, ako sedel odjakživa v parlamente, jeho legislatívnu iniciatívu za posledné volebné obdobie si každý môže pozrieť tu. Či je to od roku 2012 dosť, akurát, alebo dosť málo za poslanecký plat, nech si vyhodnotí každý sám. Keďže idú voľby, dôležitejšia je otázka, čo chce Bugár urobiť pre našu krajinu nasledujúce štyri roky. Ako ideové východisko do ďalšieho obdobia predstavil Bugár Občiansku víziu 2016 a správne predpokladá, že ľudia 80-stranové vízie nečítajú.
Keby si však Bugárovu víziu prečítali, dozvedeli by sa, že v zahraničnej politike chce Bugár napríklad podporovať uznanie nezávislosti Kosova. Na tom, že neuznanie Kosova je v záujme Slovenska vzhľadom na krehkú národnostnú politiku sa vzácne zhodli pravicové aj ľavicové vlády. Podobne ako Španielsko, Cyprus, alebo Rumunsko, ktoré sa boja autonomistických snáh, otázka Kosova je jedna z mála oblastí zahraničnej politiky, kde Slovensko má svoj názor a dokáže za ním stáť.
Ďalšou perličkou zo zahraničnej politiky MOSTU je podpora vstupu Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska do NATO a EÚ. Časti všetkých troch krajín sú otvorene alebo cez „akože povstalcov“ obsadené ruskou armádou. Vstup týchto krajín do NATO by tak bol pre nás dvojakým rizikom: rizikom, že NATO a teda aj naši vojaci sa budú musieť do konfliktov zapojiť, alebo riziko, že napriek konfliktu sa NATO účinne nezapojí a ukáže, že vlastne nie je ochotné brániť svojich členov. Ukrajine, Gruzínsku aj Moldavsku musíme čo najviac pomáhať hospodársky i materiálne, no podporovať vstup týchto krajín do NATO je vzhľadom na situáciu v Dombase, Abcházsku, Osetsku či Podnestersku nerozumný a ťažko obhájiteľný názor. Pre férovosť je však potrebné povedať, že niektoré opatrenia Občianskej vízie z oblasti právneho štátu alebo súdnictva, sú užitočné a potrebné a takisto je vidieť prínos externých odborníkov, ktorí na dokumente spolupracovali.
No zabŕdať a kopať do možnej pravicovej koalície ešte pred jej vznikom vyvoláva pochybnosti o tom, či Bélovi Bugárovi naozaj ide o našu krajinu. Veď predsa veľmi dobre vie, že žiadna pravicová koalícia bez OĽaNO-NOVA nevznikne. Ak teda tvrdí, že s OĽaNO-NOVA v koalícii nebude, jasne hovorí, že pravicovú koalíciu a alternatívu k SMERU nechce a nepodporí. Jedinou otázkou zostáva, či MOST chce vytvoriť koalíciu so SMEROM, alebo Bugár zas len plánuje presedieť 4 roky v parlamente. Alebo možno sa MOST pridá do partie Smeru a SNS – to by sme tu až mali zábavu. Pravda je, že pod Slotovým nástupcom SNS na maďarskú kartu zabúda a pragmaticky sa vezie na vlne nových strašiakov. Aj za Slotu však títo strašiaci slúžili iba ako zásterka na cicanie štátu a teraz by to nebolo ináč. A Most by pri tom až tak neprekážal. Najväčšia škoda je, že v konečnom dôsledku hlas pravicového voliča MOSTU vlastne prepadne v prospech Smeru…
