„Tak nám Nemci uzavreli hranice,“ povedala by dnes pani Müllerová Švejkovi.
Schengenská dohoda, jeden z pilierov európskej povojnovej spolupráce, sa otriasa v základoch. Nemci vyhlásili, že sú preťažení a budú sa sústrediť na zastavenie prílevu migrantov. Rakúsko nasadzuje na hranicu armádu. Naivné predstavy narazili na tvrdú realitu.
Niektoré médiá nám, osobitne v poslednom čase, vytvárali svoj vlastný dojem o realite založený väčšinou na emóciách a takmer žiadnych širokospektrálnych faktoch. Aj keď vo svojich etických kódexoch to majú stanovené naopak.
Tento dojem umocnili v posledných dňoch neuvážené reakcie niektorých európskych politikov, ako je Angela Merkelová, len s cieľom „nebyť za zlého“.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že médiá neprinesú žiadne riešenia, tejto veci sa budú venovať len v útržkoch a len tak, ako sa im to bude hodiť. Médiá nikdy žiadnu zodpovednosť nepriznajú a ani tu na to nie sú.
Toto však nesmie byť a, ako vidíme, v praxi ani nie je a nebude politickou ani faktickou realitou.
Zhrňme si preto najprv fakty „utečeneckej krízy“:
23. apríla 2015 sa pod tlakom Talianska a Malty uskutočnil bezpečnostný samit EÚ. Stretnutie sa uskutočnilo aj vzhľadom na to, že len za prvé 3 mesiace tohto roka sa pri pokuse preplávať do Európy utopilo 1 750 ľudí . Celková imigrácia doteraz rýchlo narastala, tu je štatistika spracovaná Stratforom podľa Eurostatu a Frontexu:
2014: 626 065 (Sýria 122 790, Afganistan 41 305, Kosovo 37 875, …)
2013: 435 190 (Sýria 50 420, Afganistan 26 235, Kosovo 14 605, …)
Na samite sa strojnásobila finančná pomoc na operácie v stredomorí a padlo rozhodnutie zlepšiť spoluprácu v oblasti pašeráctva a hraničnej kontroly s africkými krajinami Tunisko, Egypt, Sudán, Mali a Niger.
Šéfka EÚ pre zahraničné záležitosti, Federica Mogheriniová, bola následne poverená prípravou vojenskej operácie na identifikáciu, zhabanie a ničenie prevádzačských lodí.
Prečo je taký nárast migrantov prichádzajúcich do Európy práve tento rok?, Líbya, ktorá predtým utečencov z Afriky zadržiavala na svojom území, bola bombardovaná v roku 2011. V rovnakom roku začala aj občianska vojna v Sýrii, pričom Islamský štát ovládol časti jej územia v roku 2013. Žiadnou z týchto udalostí sa to teda nedá vysvetliť.
Najlogickejším vysvetlením je, že chamtivosť pašerákov ľudí sa stupňovala s každým predošlým úspechom. Z pašeráctva sa stal mnohomiliardový biznis ročne.
Tisíce eur za prevoz jednej rodiny je suma, ktorú v rozvojových krajinách drvivá väčšina ľudí nevidí pokope za celý svoj život.
Podľa šéfky európskej bezpečnostnej agentúry Eurojust, Michele Coninsxovej, na ilegálnom prevádzačstve zarába aj Islamský štát, ktorý taktiež infiltruje svojich bojovníkov medzi utečencov. Po rope by to bol ďalší hojný zdroj príjmov tejto teroristickej organizácie. Medzi “námornými utečencami” zadržanými v Taliansku bol aj marocký útočník na Tuniské múzeum majúci na svedomí 21 životov.
Medzi “žiadateľmi o azyl” pri nemeckom Stuttgarte zatkli pred pár dňami aj 21 ročného koordinátora náboru bojovníkov pre Islamský štát.
Doteraz boli z pašovania ľudí obvinení v najväčšom takomto odhalenom prípade jeden 27 ročný Tunisan a jeho pobočník zo Sýrie. Spolu sa na ich „plavidle“ utopilo 900 ľudí. Myslím, že ak nič iné, časté topenie sa pašovaných ľudí je dostatočný dôvod, aby sa spravila rázna prietrž hromadnej ilegálnej migrácií. Nebyť záchranných akcií, obetí by bolo nespočetne viac. Len za posledný rok a pol vylovili talianske lode viac ako 200 tisíc migrantov!!!
Pritom v Austrálii, ktorá úspešne uplatňuje stratégiu vracania lodí s nelegálnymi imigrantami naspäť, sa neprihodili žiadne.
Bohužiaľ, z Európy – a nielen z médií – sa začali ozývať hlasy povzbudzujúce masovú migráciu. Nemecká premiérka nedávno vyhlásila, že Nemecko sa chystá prichýliť 800 tisíc utečencov. Ako sa dalo čakať, jej výrok dal do pohybu masy a prevádzači mohli začať znásobovať počet gumených člnov a vrakov na pašovanie.
O zabezpečení dopravy sa totižto nezmienila. Naopak, Nemecko vyzvalo ostatné krajiny EÚ na dodržiavanie Dublinského dohovoru. Čo znamená, že krajiny ako Maďarsko musia migrantov registrovať a začať azylový proces u seba doma. Ak by sa to malo dodržať, znamenalo by to, že do udelenia azylu by do Nemecka neprešiel ani jeden utečenec.
V realite sme však videli, ako Merkelovej signál spôsobil exodus z Maďarska a Nemecko už nemalo na výber – nepripravené muselo prijať tisíce bezprizorných ľudí… A potom v panike “dočasne” zrušiť Schengen.
Merkelová sa teraz snaží zo svojho nešťastného výroku vykľučkovať tvrdením, že príjmu iba vojnových utečencov a tí sa budú musieť – chceš či nechceš – integrovať. Podrobnosti o tom, akým zázrakom sa má uzavretá komunita s diametrálne odlišnou kultúrou konvertovať na Nemcov, Merkelová neprezradila.
Pritom z Francúzska máme presnú históriu toho, ako to nejde.
Keď v Alžírsku začala vojna voči koloniálnej nadvláde Francúzska, časť Alžírčanov bojovala na strane Francúzov (tzv „Harki-ovia“). V 60-tych rokoch, keďže vyhrali zástancovia nezávislosti, Harkiovia boli logicky ohrození a Francúzi im dovolili prisťahovať sa do Francúzska. Títo prisťahovalci boli časť obyvateľstva najoddanejšia francúzskym záujmom a to do takej miery, že boli ochotní bojovať a položiť za „slávu milovanej Francie“ život. Či už svoj, alebo svojich krajanov.
Ich dnešní potomkovia, aj keď sú aj svetlé výnimky, žijú vo veľkých množstvách na predmestiach veľkých francúzskych miest, vyčíňajú, vedú asociálny život a je medzi nimi neporovnateľne viac fanúšikov Islamského štátu ako medzi Arabmi na Blízkom východe a v severnej Afrike.
Podpora pre radikálnych klerikov a IŠ je obrovská aj medzi moslimami v Británii, z ktorých sa aj regrutujú jeho bojovníci.
V tomto momente chcem od vás – čitateľov – aby ste porozmýšľali nad tým, prečo to tak je, v závere sa k tomu vrátim.
Poďme teraz naspäť do dnešnej situácie.
Merkelová navyše začala dôrazne požadovať kvóty. Pre samotných ľudí, ktorí ešte aj z Rakúska doslova utečú do Nemecka, sú pritom kvóty neprijateľné, resp. dobré len na to, aby sa dostali bližšie k ich vysnívanej destinácii.
Zdá sa, že politické a úradnícke špičky v Európe prestali už aj rozlišovať medzi peniazmi a ľuďmi – prerozdelíme či eurofondy, či ľudí od stola ako chceme. Pokojne sa dá tvrdiť, že toto je najabsurdnejší celoeurópsky plán od čias druhej svetovej vojny.
Kvóty tiež odporujú medzinárodným pravidlám, žiadateľ musí sám o azyl v danej krajine požiadať, nemôže byť ľubovoľne premiestnený.
Poďme však k naozajstnému riešeniu, ktoré navrhla SaS.
Je treba povedať, že krízy sa neriešia masovým pašeráctvom ľudí na iný kontinent a ich následným živením do konca života. Podľa dohodnutých medzinárodných pravidiel má človeka utekajúceho pred vojnou prichýliť prvá bezpečná krajina, ktorej hranice prejde.
Že to nerobia ani bohaté arabské krajiny ako Saudská Arábia nechajme teraz bokom.
Robí to Turecko, kde sú rozsiahle utečenecké tábory a robia to aj ďalšie krajiny v blízkosti konfliktov. Tieto krajiny majú často dostatok miesta, nemajú však dostatok finančných prostriedkov.
Ak chceme pomôcť, pomôžme tak, že EÚ presmeruje prostriedky z hlúpostí na vybudovanie dôstojných utečeneckých táborov v týchto krajinách s celou infraštruktúrou, vrátane priestorov pre školy a nemocnice. Samozrejme pod podmienkou, že migranti si budú variť, budú robiť lekárov, ak majú kvalifikáciu atď. Tu sa budú aj vybavovať žiadosti o azyl do krajín EÚ. Keďže bezpečné a dôstojné miesto bude takto zabezpečené, ilegálna imigrácia tak môže mať automaticky za dôsledok vyhostenie narušiteľov z krajín Schengenského priestoru a straty práva na akýkoľvek azyl.
Takto sa odstráni motivácia preplaviť sa za každú cenu do Európy a tým sa zabráni strate tisícov ľudských životov, ktoré vidíme končiť vďaka dnešným okolnostiam.
Poďme teraz k sľubovanému kontrastu medzi arabskými populáciami v Európe a v severnej Afrike.
Všimli ste si to? V severnej Afrike sa inšpirovali Európou prirodzene a zistili, že zarábať na európskych turistoch, ale už aj na priemyselných investíciách, je fajn vec.
Po „arabskej jari“ a nástupe islamistov sa národy severnej Afriky pozreli do zrkadla a spýtali sa sami seba „naozaj chceme zahodiť ten obrovský pokrok, ktorý sme za posledné desaťročia spravili?“
Odpoveďou bolo NIE a islamisti stratili väčšinovú podporu. Ak bol nástup islamistov podporený aj zvonka, potom o to väčší obdiv si zaslúži ich odmietnutie.
Tam, kde si ľudia zarobili vlastnými silami, tam aj podporili správne hodnoty – a to sami od seba. Mali totižto pocit, že je to ich rozhodnutie, že oni majú v rukách svoj osud.
Paradoxne, v prostredí európskej kultúry bol vývoj opačný. Vo Francúzsku, kde dostávali všemožné dávky, vývoj arabskej komunity väčšinou retardoval. Závislosť nie od vlastného snaženia a rozhodovania, ale od „veľkodušnosti pánov“ vyvolávalo skôr odpor voči takémuto podriadenému postaveniu. A voči kultúre s tým spätej.
Nie je lepšie „to naše“, to čo proti týmto arogantným nadriadeným bojuje? Zrejme hej! Tam je sila, ktorá nás bude sprevádzať!
Podpora Islamského štátu je tak bohužiaľ zďaleka najväčšia v arabských komunitách v Európe. Z tohto sa treba poučiť a nepripustiť to inde.
Dať ľuďom do rúk tú správnu moc.
Ako sme videli, vlastné rozhodnutia a vlastné snaženie vedie k úplne iným výsledkom, ako živenie sociálnymi dávkami v podriadenom postavení.
Po porážke Islamského štátu, k čomu by sme po súhlase domácich komunít mohli tiež prispieť, sa obyvatelia Sýrie a Iraku budú môcť vrátiť domov a budú môcť aj zúžitkovať prípadné vzdelanie nadobudnuté v utečeneckých táboroch.
Bude potom šanca vytvoriť oveľa lepšiu obchodnú spoluprácu medzi ich krajinami a Európou a obnoviť tieto krajiny ekonomicky.
Ak však budú migranti podľa smrtonosnej ľavicovej koncepcie pobývať v bohatých európskych krajinách a naučia sa poberať štedré dávky, takýto ľudia stratia motiváciu sa o čokoľvek snažiť. Nielenže neobnovia svoje domovy, ale skončia v asociálnych predmestiach, ako sú vo Francúzsku.
