Dobrovoľná vojenská príprava by mala podľa navrhovaného zákona trvať dvanásť týždňov a občania budú za tento dobrovoľný výcvik dostávať príspevok 375 eur, ktorý nebude podliehať zdaneniu, bezplatné ubytovanie, stravu a ďalšie náležitosti. Otázkou je, akú kategóriu občanov a v akom počte tento motivačný faktor osloví. V tejto súvislosti bude zásadnou otázkou aj postoj zamestnávateľov voči zamestnancom, ktorí prejavia záujem o dobrovoľnú vojenskú prípravu.
Do aktívnych záloh by mali byť zaraďovaní občania, ktorí už absolvovali výcvik a podpíšu kontrakt na 2 až 5 rokov. Potom sa v prvom roku zúčastnia 30 dňového a v ďalších rokoch len 15 dňového výcviku a budú pripravení, v prípade krízových situácií, nastúpiť k predurčeným útvarom.
Hoci zákon o aktívnych zálohách bol prijatý už v roku 2005, tie sa necvičili a to hlavne z dôvodu nedostatku peňazí ale taktiež nezáujmu našich politických špičiek o túto oblasť. V súčasnej dobe tak nemá rezort obrany pripravené žiadne aktívne zálohy. Nuž, v súvislosti s vlastnou armádou nezaškodí citovať známy výrok Napoleona: „Národ, ktorý nie je ochotný kŕmiť svoju armádu bude neodvratne kŕmiť cudziu“.
Na základe verejne dostupných zdrojov plánuje rezort obrany ročne vycvičiť asi 150 dobrovoľníkov, neskôr ich môže byť viac. Je to dostačujúce? Pre porovnanie, armáda Českej republiky navýšila počet aktívnych záloh na približne 5000.
Treba taktiež zdôrazniť, že len prijatie zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a prijatie novelizácie zákona o aktívnych zálohách je nepostačujúce. Zdá sa, že ministerstvo obrany pri príprave súvisiacich zákonov išlo len cestou najmenších nevyhnutných úprav, riešiacich zálohy len v stave bezpečnosti a doposiaľ nie je doriešená otázka prípravy a použitia záloh v krízových stavoch. V tejto súvislosti treba povedať, že realizovateľná a životaschopná koncepcia záloh a doriešenie legislatívnych otázok v nadväznosti na odvodovú povinnosť, prípravu a použitie záloh nielen v stave bezpečnosti ale aj počas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je zásadná a je na našich politikoch aby sa touto otázkou vážne zaoberali a to najmä v súvislosti s horšiacim sa bezpečnostným prostredím.
Ivan Máčovský, vedúci pracovnej skupiny pre národnú obranu strany SIEŤ
