“Ulicami hrmeli tanky. Ľudia im išli v ústrety s holými rukami. Posielali preč vojakov, z ktorých mnohí ani nevedeli, prečo sú tu a kam ich poslali. Postavili sa proti brutálnej sile a mnohí na to doplatili. Musíme si pamäť, čo znamenala „dočasnosť“ a ako dlho trvalo, kým poslední „spriatelení“ vojaci odišli,“ dodáva Osuský.
Zároveň pripomína, že pamätná tabuľa na budove Univerzity Komenského nesie jasné posolstvo o tragickom konci jednotlivcov. „Ale 21. august 1968 bol i tragédiou generácií tých, ktorým poznačil osudy. Napriek tomu aj smutné výročia si treba pripomínať, a to najmä vtedy, ak sa Ríša zla prebúdza a ak jej propaganda robí z agresora záchrancu,“ hovorí Osuský.
Text na mramore pomenúva veci jasne, zabíjanie neeufemizuje formuláciami typu „tragicky zahynul“. Pomenúva zločin i páchateľa na pomoc našej pamäti i pamäti tých, čo prídu po nás. A pre výstrahu všetkým, ktorí si myslia, že dejiny sa nemôžu opakovať. „Karel Kryl spieval o ´polibcích s chutí hořkých mandlí. Strana Sloboda a solidarita nezabúda!,“ uzavrel Osuský.
