Oravcová (TIP): Slovenskom „otriasli“ dobré správy

0
Andrea Oravcová (Autor: TIP)

V realite to ale bude znamenať aj koniec politickým vyhláseniam o úspešnosti a atraktívnosti Slovenska ako investičnej destinácie a nástup hlbšieho zamyslenia sa nad tým, či je Slovensko na túto investíciu pripravené po stránke dostupnej a kvalifikovanej pracovnej sily.

Niekoľko kľúčových čísiel

Už dnes je zrejmé, že automobilový priemysel na Slovensku zaznamená v rokoch 2017 a 2018 pomerne veľký rozvoj, ktorý vyvolá potrebu zamestnať ďalších približne 5 000 ľudí, nepočítajúc nových zamestnancov u dodávateľov, kde sa tento počet môže blížiť k dvojnásobku. Dobré správy z Volkswagenu o ďalšom rozširovaní výroby v Bratislave totiž vyvolajú potrebu zamestnať približne 900 ľudí, nuž a inak to nebude ani pri rozširovaní trnavského závodu Peugeot Citroën, kde si nástup výroby nového modelu C3–XR vyžiada prijatie asi 400 ľudí. Pripočítajme si k tomu novú továreň Land Roveru v Nitre, kde bude na výrobe nástupcu modelu Defender priamo pracovať odhadom 3 500 Slovákov, a prídeme veľmi ľahko k tomu, že v budúcnosti si zarábame na veľký problém. Z celkového počtu  315 000 nezamestnaných na Slovensku dnes máme v evidencii približne 18 000 ľudí, ktorí si ako posledné zamestnanie uvádzajú prácu operátorov a technikov v automobilovom priemysle. Rozmeňme to však na drobné a všimnime si, že iba 26 % nezamestnaných z tohto počtu má menej ako 29 rokov, čo je veková kategória, na ktorú sa budú automobilky orientovať najviac. Máme teda dosť kvalifikovaných ľudí pre takúto investíciu?

Čo sa stane?

Automatických dôsledkov toho, ak sa štátne inštitúcie a školy okamžite nezačnú mobilizovať okolo témy prípravy dostatočného počtu kvalifikovaných zamestnancov pre automobilový priemysel, môže byť hneď niekoľko. Prvým riešením, ku ktorému môžu automobilky a ich dodávatelia pristúpiť, je „dovoz“ zamestnancov zo zahraničia (napr. z Chorvátska alebo Ukrajiny), druhým (ešte horším riešením) by bolo preplácanie a kupovanie si zamestnancov u existujúcich výrobcov zo Slovenska. V obidvoch prípadoch totiž Slovensko riskuje veľmi veľa – stratu efektu zamestnanosti. Ten je popri raste slovenskej ekonomiky druhým najvýznamnejším efektom nových investícií. Použijúc príklad umiestnenia Land Roveru v Nitre, ktorá trpí absolútnym nedostatkom pripravenej pracovnej sily pre automobilovú výrobu, musím poukázať na to, že v momente, keď táto automobilka pristúpi k druhému riešeniu, okamžite tým ohrozí priemyselných výrobcov v blízkych lokalitách ako Šaľa, Galanta, Komárno, Topoľčany či Vráble.

Od kaderníčok a chovateľov kôz k automechanikom

Ako som už napísala, jasná zodpovednosť za to, či nastane jeden z dvoch neželaných scenárov, je teraz na pleciach ministerstva práce a ministerstva školstva. Ministerstva práce v tom, že by okamžite malo zmeniť súčasnú štruktúru svojich rekvalifikačných programov (v súčasnosti oveľa viac zameraných na preškoľovanie kozmetičiek a kaderníčok) smerom k technickým zručnostiam využiteľným v automobilovom priemysle. Čiže začať presnejšie a adresnejšie formulovať štátnu politiku v oblasti rekvalifikácií nie k masovému preškoľovaniu ľudí na profesie, v ktorých nezamestnaní nenájdu uplatnenie, ale smerom k tým, ktoré sú reálnou potrebou slovenskej ekonomiky a hospodárstva. Nuž a školstvo? Hádam postačí príklad národného projektu ministerstva školstva (pozri www.cvanu.sk), ktorý medzi vhodné vzdelávacie kurzy, s ktorými nájdu nezamestnaní svoje uplatnenie na trhu práce, zaraďuje aj chovateľa kôz. To je síce milá a romantická predstava o budúcej profesii, na druhej strane však vážne dokumentuje odtrhnutie štátnej vzdelávacej politiky od slovenskej reality a potrieb zamestnávateľov na Slovensku. Určite by sme podobnými príkladmi mohli pokračovať dlho, skutočnosťou však ostáva, že pokiaľ si spomínané ministerstvá neuvedomia svoju spoluzodpovednosť za to, či investície typu Land Rover budú na Slovensko prichádzať pravidelnejšie, môžu v budúcnosti podobní investori našu krajinu aj veľmi rýchlo obísť.

- Reklama -