Keď som po voľbách 2012 p. Jahnátkovi pri nástupe na post ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dal otázku, či sa ukončia reštitučné konania, jeho odpoveď znela: To je nemožné. Nezdieľam jeho pesimizmus, verím že sa to dá. Ale dobre, takáto bola jeho odpoveď.
Na konci minulého týždňa som však dostal definitívnu odpoveď, prečo sa za súčasnej vlády nedajú dokončiť reštitúcie! Pre súčasnú slovenskú vládnu garnitúru sú reštitúcie hrozbou! Že neveríte? Nech sa páči čierne na bielom – 1. strana dôvodovej správy vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625) – predkladá minister hospodárstva SR v skrátenom legislatívnom konaní na teraz prebiehajúcej júnovej schôdzi NR SR.
Takže, vážení občania, 26 obcí bývalého Vojenského obvodu Javorina (Blažov, Ruskinovce, Jakubany, Bajerovce, Krásna Lúka, Poloma, Dvorce, Ľubické kúpele …atď.), občania a cirkvi, ktoré ste si uplatnili reštitučné nároky, ste hrozbou pre túto vládu, ak trváte na prinavrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré vám socialistické zriadenie vzalo. V takomto režime teda pristupuje vláda k doriešeniu reštitúcií. Takže všetci vospolok sa môžete tešiť, ako skoro budete reštitučne vysporiadaní.
Vie vôbec ten, čo dal takéto slovné spojenie do textu dôvodovej správy (a nikto z vládnej garnitúry ani z poslancov vládnej strany v parlamente sa nad tým nepozastavil), aké to boli roky 1948 až 1989 vo vzťahu k vlastneniu nehnuteľností či už fyzických osôb alebo cirkví? Vie vôbec, čo znamená slovo reštitúcia v SR? To nie je divoká privatizácia socialistického majetku a jeho rozdávanie vyvoleným ľuďom podľa straníckeho trička!
Reštitúcia je čiastočná (žiaľ len) náprava krívd spáchaných štátom (štátnym zriadením) na vlastných ľuďoch a cirkvách. Má a musí to byť hlboké ospravedlnenie sa štátu takto skrivodlivo postihnutým s následnými krokmi štátu na nápravu tohto stavu cez svoje štátne inštitúcie k tomu zriadené (býv. pozemkové úrady a slovenský pozemkový fond). Je to verejne uznaná vina štátu. Zástupcovia štátu by mali byť v hlbokom predklone pred týmito ľuďmi a cirkvami, lebo na ich súkromnom majetku násilne zobranom z dňa na deň vznikol a fungoval socializmus. Zhabané bez náhrady to bolo koncom 40 – tych a začiatkom 50-tych rokov minulého storočia.
A teraz, ak je potrebné tieto majetky v zmysle zákona vracať, tak 24 rokov nestačí na to. Ako dlho prebiehala privatizácia? Je to absurdné, žiaľ žijeme v absurdistane. Je to výsmech štátu a deklarovanie ním ponímanej spravodlivosti voči svojim poškodeným občanom a celým rodinám a cirkvám. Pritom je potrebné povedať, že títo ľudia a celé rodiny boli v danom čase výkvetom nášho poľnohospodárstva a lesníctva, ba mnohí aj v rámci Európy ( napr. Švajčiari sa k nám chodili učiť v 30 – tych rokoch minulého storočia, ako sa má orať železným pluhom…).
To neboli súčasní ponovembroví zbohatlíci, čo prišli k neskutočnému majetku zo dňa na deň. Mnohé to boli po stáročia dedené a zveľaďované rodinné majetky z generácie na generáciu. Tieto rodiny vedeli, ako sa má starať a zveľaďovať vlastný majetok.
Vážení občania SR a zástupcovia cirkví, pokiaľ budete požadovať ukončenie vašich reštitučných nárokov, ohrozujete a ste hrozbou pre súčasnú vládu! Perfektná perspektíva!
Pýtam sa : Aká to krv koluje v žilách predstaviteľov súčasnej vlády a vládnych poslancov v parlamente? Žeby s názvom S, K ? Ale veď predsa sa píše na Slovensku demokratický rok 2015, či vari nie? Odpovedzte si každý sám podľa vášho najlepšieho svedomia a vedomia. A hlavne si túto odpoveď dajte pred parlamentnými voľbami v roku 2016.
Ja v tom mám jasno.
