Chodí nás do Bruselu na rokovanie Sociálnej platformy vyše štyridsať vedúcich predstaviteľov. Rokujem tam z titulu predsedu Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj v Európe (ICSW Europe). Spravidla máme veľmi podobné názory na sociálne otázky a to bez ohľadu na to že sú tam veľmi rozmanité organizácie zastupujúce mladých starých, kresťanov, inak orientovaných, feministiek, migrantov a čo ja viem koho ešte. Preto som vykoľajený z toho čo sa zvykne na Slovensku podsúvať ako nemenná pravda. V tomto prípade ide o obchodné zmluvy medzi EÚ a USA. Nerozumiem ako môžu aj tzv. ľavičiari zo SMER-u podporovať ich prijatie. Nie je pravdou že prinesú nové pracovné príležitosti, ale presný opak. Bol som veľmi podivený z toho, že naši (naši?) europoslanci toto podporili.
Je mi jasné, že skoro nikto na Slovensku nevie čo to je TTIP, alebo TISA. Pritom ide o konečnú fázu rozkradnutia toho čo sme po predkoch zdedili. Po veľkej rabovačke v tzv. privatizácii, sa zistilo, že je možné sprivatizovať aj rodinu, zdravie aj ľudskosť. Tak prečo nie? Ja hovorím, že nie!
Pokúsim sa podeliť s názormi, ktoré nie sú výsostne moje. Mimo poznatkov z pôsobenia v Sociálnej platforme, môžem využiť skúsenosti gestora mnohých deklarácií a rezolúcií ktoré som predkladal v OSN v New Yorku a v Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve pre ktorú som dlhodobo externe pracoval. 17 rokov práce pre ústredné orgány štátnej správy ma nenaučilo mlčať a šliapať chodník ako si želal šéf. Samozrejme tí čo sa dali skorumpovať sa časom stávali mojimi šéfmi a mňa poslali do internej emigrácie.
Pripravované obchodné zmluvy “nežne” nazývané že sú o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP) a ako dohoda o obchodovaní so službami TISA budú mať v prípade akceptovania katastrofálny a nezvratný dopad na sociálne služby, zdravie a vzdelávanie. Profit a zisk budú plne nadriadené ľudským právam. Pokiaľ by tieto práva mali “poškodiť” dividendové záujmy súkromných akcionárov, tak sa jednoducho zrušia. Mnohí naši lokálni i celoštátni politici tak už dnes postupujú pri našej značnej tolerancii. Napr. znevýhodniť zdravotne postihnutých alebo aj je možné zrušiť zákaz detskej práce, ak to je na prekážku biznisu. Skoro nikto si neuvedomuje hrozbu z toho, že jedna finančná skupina ovláda zdravotnú poisťovňu, lekárne, nemocnice a časom zrejme aj pohrebné služby. Právo na zdravie je v trhovom hospodárstve jednoducho nahradené vyšším ziskom. Súkromné podnikanie vo svojej prirodzenosti túži po väčšom zisku. Otázka zlepšenia zdravia alebo prevencia tu nemá miesto. V roku 2004 som patril medzi euroskeptikov, ktorí tvrdili že povedať nie je európske. Aktívne som sa vyjadroval k neférovému referendu o vstupe do EÚ, preto je mi obzvlášť trápne vysvetľovať nasledovné vtedajším euro-nadšencom, ktorí by mali byť predsa v tomto zbehlí.
Čo s tými dvoma zmluvami? Jednoducho je potrebné z nich vyňať všetky služby v oblasti sociálnej, zdravia a vzdelávania, dokonca aj keď sú v súkromných rukách.
Prečo? Bez ohľadu k tomu, kto je poskytovateľom, alebo kto ich zriadil (privátny alebo verejný sektor), podstata profitu prevalcuje všeobecný verejný záujem vyjadrený v zásadách slušnej spoločnosti postavených na potrebe fungovania sociálnych služieb, zdravotníctva a vzdelávania pre všetkých a všade v zmysle univerzálnych ľudských práv. Ak otvoríme tento priestor pre americký alebo iný biznis, vzniká hrozba duálneho systému poskytovania služieb, pretože podnikatelia obmedzia poskytovanie týchto služieb na mestské prostredie a aj to iba také, ktorému sa ekonomicky darí a na skupiny obyvateľstva, ktoré poskytujú vysoký zisk a bezproblémovosť. Marginalizované skupiny budú stigmatizované a vytláčané z ich poľa záujmu. Môžeme dokonca tvrdiť o zániku štandardnej sociálnej práce a zdravotnej starostlivosti. Privatizácia školstva, podľa súčasných poznatkov, už spôsobuje úpadok kvality vzdelávania. Verejné služby sú základným prvkom na zaručenie sociálnej a regionálnej kohézie. Je normálne, že kvalitné a dostupné služby sú k dispozícii po celom území štátu a to vrátane vzdialených regiónov, na Slovensku sa to týka aj vymierajúcich regiónov o ktorých už vedia aj v Malajzii.
EÚ a jej členské krajiny (t. j. aj Slovensko) musia sa postarať o to aby ekonomické princípy a podmienky na základe čoho sú tieto služby poskytované (to sa týka aj kategórie ekonómie, ktorá poskytuje služby vo verejnom záujme), umožnili plné fungovanie tak aby nebolo obmedzené ich pôsobenie v prospech rozvoja celej spoločnosti (inkluzívne) ako je podpora sociálnej súdržnosti a inklúzie, uplatňovanie ľudských práv, ochrana ľudí v ťaživej situácii a pod. Tak ako uvedené základnej zmluve o pôsobení EÚ v článku 14.
V EÚ majú služby vo verejnom záujme charakter ľudského práva. Charta základných práv EÚ obsahuje podmienky ako je prístup k službám zamestnanosti (článok 29), sociálnemu zabezpečeniu a sociálnej pomoci vrátane bývania (článok 34), zdravotnej starostlivosti (článok 35) a k službám vo všeobecnom ekonomickom záujme ( článok 36).
Podľa protokolu 26 tejto tzv. Lisabonskej zmluvy má EÚ aj jej členské krajiny zdieľať spoločné hodnoty (spoločné európske hodnoty?) vo vzťahu k službám vo verejnom záujme (nič tam nie je o finančnom profite:
vysoká kvalita, istota a dostupnosť,
rovnosť zaobchádzania,
podpora všeobecného prístupu a
podpora práv užívateľov.
V súčasnosti zvlášť v krajinách, ktoré najviac trpia dnešnou hospodárskou krízou je využívané súkromné financovanie na doplnenie verejného financovania sociálnych, zdravotných a školských služieb poskytovaných vo verejnom záujme.
Lisabonská zmluva samotná v článku 207.4 b vyžaduje od Európskej rady konať jednomyseľne pri rokovaní a uzatváraní zmlúv v oblasti sociálnej, vzdelávania a zdravotných služieb (kým v iných už postačuje kvalifikovaná väčšina). Je to pretože takéto zmluvy vážne ohrozujú národné usporiadanie takýchto služieb a znemožňujú štátom ich garantovanie. V postate ide o hrozbu ďalšieho rušenia štátu.
Pripravované zmluvy majú vplyv na existujúce európske právo týkajúce sa charakteru sociálnych služieb a iných služieb poskytovaných priamo jednotlivcovi.
Čo s tým? Potrebné je k ním pristupovať v zmysle platného európskeho práva, v zmysle smerníc o verejnom obstarávaní, smernici o službách a revidovaných pravidiel o štátnej pomoci.
Prečo? Pretože terajšie európske právo uznáva osobitnosť sociálnych služieb a iných služieb poskytovaných priamo fyzickej osobe. V podstate smernica o službách, prehodnotenie pravidiel štátnej pomoci a nová smernica o verejnom obstarávaní predpokladá vyňatie, vylúčenie, alebo zjednodušenie pravidiel pre tento druh služieb. Na to aby bola zabezpečená takáto politika, musia tieto obchodné zmluvy mať rovnakú orientáciu. TTIP a TISA predstavujú hrozbu pre túto doterajšiu politiku.
Aby to nestačilo, je tu snaha o pripojenie tzv. zmluvy vyrovnaní sporov medzi investorom a štátom (ISDS) k tým dvom predošlým.
Čo s tým? Predovšetkým je potrebné zabrániť k rokovaniu o takejto možnosti.
Prečo? Dôvodom je to, že ako EÚ tak i USA majú dostatočné silnú legislatívu na zabezpečenie ochrany zahraničných investorov a že ISDS procedúry sú rovnako nepotrebné a rovnako aj nebezpečné pre stabilitu.
Dôsledok úsilia o ISDS a jeho dopad na verejné záujmy je možné demonštrovať už teraz v niektorých krajinách. Napr. známe spory Philip Morris proti Austrálii (spochybňovanie práva ochrany verejného zdravia), Centurion Health proti Kanade (odmietnutie zdravotných miním), Eli Lilly verzus Kanada (profit alebo zdravie), Achmea proti Slovensku (zdravie alebo biznis), ktoré nútia vlády zaplatiť milióny v kompenzáciách, alebo povinnosť otvoriť trh aby sa vyhli potencionálne vleklým a drahým súdnym sporom.
V tomto prípade sa žiada v záujme predídenia platby kompenzácií od vlád aby sa vyvarovali zlepšenia práv v sociálnom, zdravotnom a v školskom sektore, alebo aby znížili národné štandardy tak aby boli v súlade so zaostalým a menej výhodnými.
Preto ak verím v humanizmus, pravdu a lásku som zásadne proti TTIP, TISA, ISDS a iným rovnako naoko sofistikovaným šarádam, ktoré ohrozujú prirodzený rozvoj ľudstva a udržateľnosť normálneho života na Slovensku aj v zahraničí. Vadí mi striktne konšpiratívne rokovanie o týchto zmluvách, ktoré môžu ohroziť život nás a našich detí.
Takýto je môj názor na danú problematiku a verím, že už v najbližších parlamentných voľbách ľudia zvolia správnu cestu a budú voliť odborníkov za stranu 7 STATOČNÝCH, lebo štandardné strany zlyhali v skutočnom obhajovaní záujmov Slovenska a jeho občanov.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
odborník strany 7 STATOČNÝCH na sociálnu oblasť
