Európska únia čelí najväčšej migračnej kríze od konca druhej svetovej vojny, ktorá je zapríčinená najmä vojnovými udalosťami v Sýrii. Tento rok (do utorka 13. 10.) prišlo na územie EÚ viac ako 593 000 migrantov a žiadateľov o azyl len cez Stredozemné more, uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu.
Najväčším migračným tlakom bolo vystavené Grécko a Taliansko, migračná kríza však viedla aj k nečakanému politickému napätiu medzi krajinami únie.
EÚ sa snaží o politiku znižovania tlaku na krajiny ,,prvej línie”, zlepšenie kontrol na jej vonkajších hraniciach a spoluprácu s tretími krajinami v snahe znížiť počet ľudí, ktorí nelegálne prichádzajú do Európy.
Timmermans však v tejto súvislosti zdôraznil, že nie všetky členské krajiny plnia svoje prísľuby. Týka sa to napríklad plánu na nasadenie 1 000 národných expertov, ktorí by mali pomáhať v takzvaných hotspotoch s registráciou a prijímaním migrantov. Doterajšie kroky členských štátov v tejto otázke však zatiaľ podľa Timmermansa veľmi zaostávajú za očakávaniami.
Brusel zároveň očakáva, že jednotlivé národné vlády oznámia, koľko žiadateľov o azyl môžu prijať po tom, ako sa ich predstavitelia dohodli na rozmiestnení celkovo 160 000 azylantov z Talianska a Grécka. Zatiaľ sa podľa tejto schémy podarilo relokovať iba 19 ľudí, a to z Talianska do Švédska.
Timmermans tiež vyzval vlády členských krajín, aby splnili aj svoje finančné záväzky, zacielené na zlepšenie životných podmienok Sýrčanov, nachádzajúcich sa v táboroch na území Turecka, Libanonu a Jordánska. EÚ dúfa, že táto finančná podpora zabráni ďalším tisícom utečencov, aby sa vybrali do Európy.
Prvý podpredseda EK zároveň pripomenul, že ani Núdzový trustový fond pre Afriku (1,8 miliárd eur), ktorého cieľ je znížiť migračné toky z afrického kontinentu, zatiaľ nedosiahol stanovenú finančnú úroveň.
Timmermans vyzval vedúcich predstaviteľov krajín EÚ, aby na nadchádzajúcom summite EÚ (15.10.) ukázali, že ,,Európa má spoločnú stratégiu”, a že ,,po slovách budú nasledovať aj opatrenia”.
